Minulý rok sa nám náš poľský trip páčil natoľko, že sme to chceli zopakovať.
Nápad na spoločný víkend so spriaznenými kapelami padol už niekoľko mesiacov
dozadu. Koho zapojiť, bolo jasné. MAKEXPEACE z Prahy aj EASY z Poľska vydali
debut tam kde my (Youth2Youth records) a koncepčne sa k sebe hodíme. Sú
tam aj nejaké osobné väzby, takže ideálna kombinácia. S bookovaním štyroch
akcií to išlo celkom pohode, trasa sa vyrysuje smer Praha a po tej istej
linke späť so zastávkami v Brne, Bratislave a Trnave. Konečne rozumné kilometre.
Začínajú sa ale komplikovať iné veci.
EASY to tri týždne pred odchodom musia zrušiť, nakoniec nepustia pracovné
povinnosti. A mne sa dojebe kardan na aute, takže nemôžeme počítať s naším
tradičným povozom a je otázne, ako doriešime backline, keďže máme brať gitarovú
bedňu. To aby sme vedeli, že nič nie je len tak. Nakoniec tri dni pred odchodom
voláme do Prahy Pavlovi a nájdeme funkčný scenár. My pôjdeme natlačení v
osobáku. A bonus navyše. Merch, ktorý mal prísť kamošovi na potlač a ktorý
máme brať so sebou, nechali v predvianočnom zmätku kuriéri v depe v Budapešti.
Takže na letných v snehu ide deň pred odchodom po krabice, aby mohol do
noci tlačiť. Čistý sen.
5.12.2019 Praha @ Café na půl cesty - INCRIMINATE, MAKEXPEACE
Ráno sa stretávame už o ôsmej. S autom je tak. Čakám na info zo servisu,
či náhodu nepríde súčiastka, aby sme ho vybrali po ceste. Nepríde. OK. Plán
dva. Prichádza kolega, ktorý má moje pôvodné auto. Skúsime sa tam natlačiť.
Nachystáme všetko ku autu a ide vysoká škola tetrisu. Nakoniec sa mi do
Fiatu Bravo podarí napratať všetko. Chalani vzadu medzi sebou tri vaky a
dve gitary. Oliver vak pri nohách. Ale zmestíme sa. Meníme teda autá a my
sa presunieme ku mne na kávu.
Jakub u mňa odparkuje, dáme presso a zisťujeme, ako merch. Soti tlačil do
jednej, ale Oliverov motív až od rána, lebo mu poslal vadný zip. Dohodneme
sa, že o jedenástej sme tam, nech dotlačí koľko stihne. Dorazíme napresno,
troška pokecáme, berieme krabice. A potom čistý bizár. Ako vychádzame od
Sotiho z Haliče na Tomášovce a hlavný ťah, zrazu sa na mňa natlačí nejaké
SUV a vyblikuje. Tak sa uhnem, nech ma predbehne a dá pokoj. Zrazu spraví
manéver a ide vedľa mňa. Pozerám, čo za kokot. A to Jožo Pročko! Predbehne
ma a odstaví na GTA štýl. Celé auto nemo sledujeme, čo sa bude diať. Stiahnem
okno. Nasleduje debata, že či robíme strechy. Mám na aute reklamu. Vravím,
isteže, však sme ti robili terasu. Po minúte končím rozhovor odovzdaním
vizitky, že proste musíme ísť a keď dačo, nech zavolá. Nezavolal.
Žijeme touto historkou ešte nasledujúce kilometre. Preklínam, že sme si
nedali fotku. Toto nám nikto neuverí. Cesta ide hladko a nie sú ani zápchy,
ani kolóny. Desať minút zdržanie v hlavnej dedine, inak nič. Aj v Prahe
nachádzame spot rýchlo, akurát nám chvíľu trvá pochopiť, že musíme ísť cez
zákaz, aby sme sa dostali priamo k podniku. Ten je osadený v malom parku,
ktorý je celý osadený medzi veľkými budovami. Zaujímavý spot. Rozhodne vyhľadávaný,
pretože sa tu motá dosť ľudí, obzvlášť v tejto kose. Ubalím, zapálime a ideme dnu.
Café je v podstate originál kaviareň. Sú tu rodinky, páry, seniori. Viem,
že takéto akcie tu majú tradíciu, ostatne aj dnešný večer je organizačne
riešený skrz Pavla. Beztak som zvedavý, ako sa to tu premení na koncertné
miesto. Medzitým srkáme maté a tu a tam sa odbieha vypaľovať hrdlo. Priebežne
prichádzajú českí kolegovia a okolo pol ôsmej sa začína s prestavbou stolov.
Do rohu sa usadia bicie, spevové bedne položené na dvoch masívnych stoloch
a všetko dozadu, kde sa spraví improvizovaná merch zóna. Očividne osvedčený
a x krát overený postup. Je to tu malé, ale tým pádom správne útulné a príjemné.
Ako si tak postávam, pošle ma Oliver vonka. Tam Tóno, ktorý to chcel zatajiť,
že dojdú aj s Diou. Ale mal som silnú predtuchu, lebo pár dní dozadu sa
furt na voľačo vypytoval. Tak ma napadlo, že isto príde. Prekvapenie menšie,
ale radosť rovnaká. Navyše sa ukázal aj ďalší Lučenčan Viktor, ktorý je
v Prahe polopracovne. Celkovo došla kopa známych tvári, až som bol prekvapený.
Furt bolo s kým za dačo sa vykecávať. Hrať sa začalo okolo ôsmej.
MAKEXPEACE šli prví. Bubeník musel stihnúť spoj do Brna, aby tam
riešil niečo ohľadne školy tuším. Takže museli dohrať v nejakom čase. Show
bola super, ale sledoval som odzadu. Klub bol plný a nechcelo sa mi predierať.
Obzvlášť, keď som chcel využiť čas na debaty a vedel som, že si ich pozriem
ešte trikrát. Ale aj dozadu to znelo super. Svižný youth crew hardcore.
Energický. Sme na rade. Otvárame coverom NEGATIVE APPROACH. Atmosféra hneď
nabehne a tá plnka v kombinácii s pohodovým zázemím akcie vytvorí skvelú
výmenu energie. Hrá sa dobre, nejaké chyby sú, ale bavíme sa. Dokonca oproti
plánu pridávame jeden cover na záver.
Po dohratí nasleduje rieška, ako pôjdeme. Klub nebýva otvorený dlho. Auto
ostáva do zajtra na priľahlom parkovisku, takže pohoda. Môžem vyťať, aj
keď nehrotím. Zajtra tu treba byť o desiatej po veci. Takže postupne pár
pivečiek a nejaké brko. Bavíme sa a spoločnosť sa priebežne rozpadá. Priebežne
ideme aj my. Spíme u Ivana, takže skupina šlapeme na metro a po ceste na
seba ziapeme klasické citáty slovenských internetov. Na byte zababušený
Pali z roboty. Dáme dve brká a ja dve pivá, debaty o kadečom a môžeme ísť
spať. Sú dve, keď si líham. Zbehlo to.
6.12.2019 Brno @ Bajkazyl - INCRIMINATE, MAKEXPEACE, -273.15, HEARTLAPSE
Budíme sa kolo deviatej. Celkom čerství. Kým ale dáme sprchy a veci okolo,
tak je jasné, že o desiatej do Café nedojdeme. Píšeme, ako čo. Máme čas,
chalani dajú veci na bok a stretávka sa posúva na druhú poobede. Výborne.
Priebežne sa dáme dokopy a ideme ako kačičky za Palim ulicami Prahy na raňajky
do jedného podniku. Kávička chutí skvelo a raňajkové menu vypadá slušne.
Najprv zožeriem avokádové chlebíčky a potom si vypýtam druhý chod, tri volské
oká. Ako nič.
Lúčime sa s Palim, ktorý si ide po svojom a my sa presúvame do Café. Nikto
nikde, vonka krásne, tak ďalšia káva, brko a príjemné posedenie v kľude.
Krátke presuny sú príjemné, pretože sa nemusíš ponáhľať. Koľkokrát nemáš
čas na tých cestách. Teraz je to presný opak. Celému tomu kraľuje taký kľud
a pohoda. Neviem si to vynachváliť. Čas na zjeby a trávenie času mimo auta
či miesta, kde hráš. Na druhú prichádzajú chalani, prekladáme veci z ich
auta do našeho. My sa pohýname Brno, oni ešte cez skúšobňu, tak sa delíme.
Do Brna prichádzame s predstihom, tuším pred šiestou. Nikam sa nám nechce,
je sychravo, chladno a hnusne. Tak sa usadíme do klubu. Tam to už okupuje
skupinka okolo Kubíku, takže nie sme sami. Prichádzajú Česi aj Kizo, dnešný
organizátor, s tromi hrncami jedla. Vrhám sa na to, som hladný a navyše
vždy chcem jesť s dostatočným odstupom od hrania. Dnu sa priebežne rieši
stage. Hracia miestnosť je dosť veľká, ale klub celkovo pôsobí útulne. Má
to svoje čaro. Napriek tomu, že na tomto tripe obchádzame mestá, kde som
už hral, prejdem cez tri nové kluby. Aj tu som, rovnako ako včera, prvý
krát. Zajtra Kulturák detto.
Večer načínajú MAKEXPEACE. Dnes si to vychutnám viacej. Je tu viacej
priestoru, je poloprázdne. Zajtra je Killed by Brno, takže silný víkend.
Chalani zahrajú dynamicky a posadene. Vidno, že ich muzika ich napĺňa a
dávajú do toho potrebné nasadenie a energiu. Songy sú krátke, melodicky
podchytené veci na štýl youth crew hardcore. Píše to. Je v tom všetko, čo
potrebuješ. Chytľavé gitary, úderná rytmika so zaujímavými zvratmi a pol
spievaný, pol kričaný vokál. Ivan ešte nebliaka dlho, počuť, že hlas potrebuje
troška zoceliť, ale je to silnejšie ako včera z jeho strany. Solid kapela,
ktorá presne vie, ktorým smerom má vykročené.
Kočo a ABSOLÚTNA NULA. Alebo -273.15, ak tak. Už ani neviem, kde
som ich videl naposledy. Jaskynný drum and bass primitiv hardcore s troškou
pévečka. Jednoduché rytmy, navrstvené basovou linkou a totálne preechovaným
vokálom. Chalani už hráčsky prešli nejakú tu cestu, to je počuteľné hneď.
Znie to kompaktne, vyrovnane. Akurát troška plocho. Zišli by sa nejaké efekty
na tú basu, nech je tam tlak. Plnka. Za mňa ale rozhodne počujem progres
a tak to má byť. Super. My sme vybavení tiež rýchlo. Zvukovka aj koncert.
Som nejak vytretý po tých brkách, tak ani neviem, ako to ubehne. Na rade
je posledná kapela HEARTLAPSE z Pešti, ale prichádza na mňa únava
a tak spotený presedím ich set v kresle vo vedľajšej miestnosti.
Preberám kľúče od bytu, kde spíme spolu s Maďarmi. Brká a nejaké tie rozhovory.
Jakub zisťuje, že mu niekto omylom zobral mikinu. Nie je nikde, aj keď to
tam prevrátime hore nohami. Oliver s Doktorom, ktorí pijú panák na hajzli,
lebo tam tečie voda na brzdu. A tak. Večer sa pomaly chýli k záveru. Lúčime
sa a ideme sledovaní maďarským autom ulicami Brna s adresou a inštrukciami.
Na mieste nie je jediné voľné miesto na parkovanie, tak to dvakrát obídem,
než nájdem niečo v protiľahlej uličke. Oni tiež niekde zastali, ktovie kde.
Stretávame sa pri vchode. Na byte nás čaká náš hostiteľ a postaršia fenka.
Okamžité hranie s loptičkou. Potom ma aj napadne, že je jedna v noci a susedia
asi nie sú nadšení psom behajúcim po celom byte. Tak vytrepeme dva brká
a nejaké pivá, než nás definitívne povypína.
7.12.2019 Bratislava @ Kulturák – INCRIMINATE, MAKEXPEACE, HEVER
Ráno jesto kedy. Podľa dohody máme vrátiť kľúče o dvanástej pri klube. Dneska
spíme u Davida, takže sprchu nechávame na potom. Ideme do mesta na raňajky.
Vyberáme Forkys, Jakubova voľba. Síce len raňajkové menu z výkladu, ale
vypadá to lahodne. Vyberám si domáci džús, seitan bagel a cesnakovú bagetu.
Začínam starnúť, alebo neviem ja už, ale tieto momenty, kedy sedím a žeriem
niečo dobré, ma začínajú na výletoch baviť najviac. Vyjebaný gastro turista.
O dvanástej odovzdávame kľúče a ideme do Bratislavy. Máme sa kde zložiť,
takže to nenaťahujeme. Prichádzame k Dávidovi celkom skoro, akurát nie je
kde zaparkovať. Nakoniec volím najistejšiu možnosť, priľahlú parkovaciu
garáž. Pár sto metrov do kopca a sme pri vchode. Výhľad brutálny, aj lokalita.
Prakticky pod hradom. Vyhodíme osobné veci a ja sa natiahnem na chvíľu na
oddych. Začína ma ten matrac pohlcovať, tak sa radšej dám do sprchy a ubalím.
Brko v kuchyni s kávičkou a kopou času na presun do mesta. Tieto krátke
vzdialenosti medzi akciami, to je krása. Strašný časový komfort zrazu. Keď
to porovnám, že niekedy je to osemsto kilometrov iba na prvú akciu a potom
sa trávi v aute v priemere štyri až päť hodín denne, je to rozdiel. Toto
je luxus samo osebe. Na druhú stranu ale človek vypadne z tempa a je potom
lenivý ako voš.
Pred siedmou sa pohneme do mesta. Pri klube je kopa miesta, tak parkujem
a ideme napešo do blízkeho obchodu na nákup. Obehneme to, stretneme Čechov,
ktorí mali samozrejme rovnaký nápad. Na mieste sme skoro. Pôvodne to malo
byť vo Flame bare, ten ale bol zaplavený vodou pri rekonštrukcii vedľajšej
budovy, takže smola. Kulturák je dosť veľký, podľa mňa aj predimenzovaný,
ale zase na druhú stranu je to spot pre stredne veľké akcie. Aj tie treba.
Aj keď je otázne, v akej je lokalite. Ako nedomáci to neviem ohodnotiť,
viem však to, že pri fajčiarskych výletoch ma upozornili, že vonka potichšie,
lebo susedia sú jebnutí.
Dám si fajný šošovicový prívarok, ktorý doniesol Juraj. Ten spískal aj dnešnú
akciu. Ľudí je málo, tak dvacka platiacich, asi syndróm veľkomesta s kopou
sobotných možností. Alebo čo. Neviem. Koho to zaujíma a koho zaujímame my,
hah. Zvítavam so Sofom. Onkel bufé od nás z elcé. Došiel pozrieť. Debatím
s ním prakticky celý večer. Česko-slovenskí HEVER sú rozložení a
zanedlho idú na to. Naposledy som ich videl asi roku pána dvetisícosemnásť,
keď hrali u nás. Proste dlho tomu je. Chalani ma mocne prekvapili. Bolo
to nápaditejšie, pestrejšie aj muzikálnejšie, ako si to pamätám. Normálne
som ostal zaskočený, pamätal som si inú kvalitatívnu latku. Tú nieže zdvihli
hore, ale backflip kickom na Chucka Norrisa ju rozjebali o stenu a spravili
si úplne novú. Tlieskam. Po-pi-či.
Ideme my. Hrá sa dobre, zvuk je fasa. Akurát nechápem, prečo cez zvukovku
počujem odposluch a počas koncertu ani ťuk. Ale nie som ja fiňavý, odtrieskam
aj tak. Publikum statické, tak sa neponáhľam a nechám Oliho viac vydýchnuť
pomedzi songy. Inokedy dostávam pravidelný pičung za to. Tak nech je kľud
v domácnosti. Gig MAKEXPEACE sa atmosférou nesie v podobnom duchu.
Koncert super, len ľudia statickí, tak to Jakub a Oli, ktorému šlape chlast,
vpredu troška prevetrajú. Na dnes dohraté. Postupne sa vytrácajú známi ľudia.
Sofi, Patrik, Češi a nakoniec aj chalani okolo akcie. My sa delíme tiež.
Dávid s Jakubom tu majú ešte skupinu kamošov, my s Olim sa chceme dať do
kľudu. Navyše, dole sa rozbiehajú príliš hlučno duniace kolotočariny a hore
je nadymené ako v salóniku Miloša Zemana. Smrdím len z toho, ako tade prechádzam.
Presúvame sa na byt. Skvelý plán, ako necháme napakované auto v stráženej
garáži za nočný poplatok, sa rozsype s pohľadom na zavretú bránu. Ideme
pohľadať pomedzi domy. Nájdeme jedno miesto hneď za značkou, ktorá ruší
parkovanie s platnou rezidenčnou kartou. Win. Na byte ubalím a ideme zapáliť
k tomu famóznemu výhľadu. Ako fajčíme, dotrepe sa Davidov spolubývajúci
Gabo z firemnej akcie. Najebaný ako pán. Cesta s ním vo výťahu, kde sa tvárou
natlačí na zrkadlo a zejebe po ňom dlaňou, je vrchol tohto večera. Smejeme
sa neskutočne. Ešte jedno pivo a brko a som zrelý na posteľ.
Na dnes je program jasný. Relax na byte, obed v meste a odohrať akciu a
ísť domov. Bledneme celkom dlho. Prvého vytrhne Jakuba, ktorý ma dáke stretko.
My sa neskôr pozvoľna presúvame k Davidovi do práce, kde si necháme naservírovať
kávu a jedlo. Poviem to zase, žranie začína byť najpríjemnejšia súčasť cestovania.
Proste rád žerem. Som žrádlosexuál. Asi. Alebo starnem a fotrovatiem. Ktovie.
Uvidíme. Každopádne polievka a hlavný chod ponaprávali telo. Rovnako aj
prechádzka studenou Bratislavou za ním. Späť busom. Brucho nepustí.
Blednutie na byte časť dva. Zdá sa, že to nemá konca a nebudeme schopní
sa zdvihnúť a niečo podniknúť. Nakoniec ale musíme a tak sa pred šiestou
tlačíme do auta. Aj s Gabom. To dáme. Aj sme dali. Keď dojdeme do Kubíku
kolo pol siedmej, prebieha pingpong kolotoč. Nič nenasvedčuje príprave koncertu.
Chceme skončiť čo najskôr, ale ešte jesto kedy. Dnes to bude vzhľadom na
nedeľu zrejme komornejšie, ale v Kubíku sme radi za každých okolností. Keď
padne rozhodnutie chystať veci, do pätnásť minút je všetko nachystané. Ako
po masle.
Otvárajú MAKEXPEACE. Výkon rovnaký ako predošlé dni. Rozumej parádny.
Bavilo ma to od začiatku po koniec. Bodka. HEVER takisto. Napriek
feelingu verejnej skúšky obe kapely skvelé sety. My hráme tiež uvoľnene
a prakticky ako doma v skúšobni. Domáca atmosféra sprevádza tento klub a
to je výborné. Perfektné miesto prevádzkované dobrými ľuďmi. To proste cítiť.
Dnes je to všetko fest rýchle. Cesta prebehne rýchlo a večer ešte rýchlejšie.
Ani nevieme ako, je dohraté, ubalím čo ostalo a s čím mi prispeli, a treba
ísť domov. Niektorí utekajú na spoje, MAKEXPEACE sedeli v aute do pár minút,
ako dohrali. Nie je o čom. Ideme aj my. Lúčime sa s posádkou Kubíku a o
dve hodiny už vykladáme veci na skúšobni. Troška zamrzí, že sme dnes nemali
viacej času na socializáciu, ale tak to niekedy proste je. O to vďačnejší
sme za to, že niekto nás koncertne prichýli, aj keď len takto na prejazd.
A keď sme pri tom. Stále mi príde úžasné, že je tu sieť kamošov a známych,
ktorí ti pomôžu. Booknu ťa, navaria chálo a otvoria dvere od bytu. Napriek
tomu, že to niekto môže vnímať ako samozrejmú vec, rozhodne to tak nie je.
Čím dlhšie to robím, tým viac si vážim, že je tu stále záujem o bordel,
ktorý s niekým po večeroch produkujeme. Znamená to pre nás veľa a sme za
túto možnosť vďační. Ukázať ľuďom, čo sme stvorili. Chodiť a spoznávať nové
miesta a ľudí. Mať nové zážitky a impulzy. Mať svoj ventil. Napríklad vo
forme takéhoto predĺženého víkendu. Život je potom pestrejší. A znesiteľnejší.
22.01. 18:49 robi džonson: „Ta jejich muzika je sice úplně obyčejná a zpravidla za moc nestojí, ale to je přece LO-FI, ne? Nechce se vám z toho všeho tak trochu blejt?“
>> (novinka) 18.01. 08:43 masskillah: super kapela, na bandcampe som to dosť potočil hehehe
>> SPY - Service weapon MC (recenzia) 16.12. 17:52 Theresa: Momentalne shanim
Lahar - Umeni strachu
Gride - tanec blaznu
>> (guestbook) 16.12. 16:51 Theresa a Traktor: Ahojte, diky za nabidky, GNU i Raveliny uz mame.
>> (guestbook) 15.12. 16:23 Small: Tak ja uz mam dost, vidim traktor, pisu traktor
Nicmene desku uz mam, dekuju.
>> (guestbook) 15.12. 16:21 Traktor: Cau, fero, 0100 uz mam, diky!
>> (guestbook) 11.12. 17:38 fero: Ahoj Small,
tu dosku 0100 mame este v distre, ak by si chcel. Kludne pis na different.label@gmail.com
Takisto nejaka holka pred casom pisala o dosky Gnu. Thema 11. Aj tie by sa nasli. Ta ..
>> (guestbook) 08.12. 16:59 Small: Nemáte někdo na prodej tuhle desku?
