 RSS
|
| ROZPOR (IZRAEL) |
1 poster 3 kluby
|
RozpoR Israhell tour 2018
My sme leniví kokoci a tak sa nám nechce nikomu vypisovať, že by sme si
niekde chceli zahrať. A už vôbec nemáme chuť a energiu riešiť recipročné
koncerty na revanž. My proste hráme, keď nás niekto zavolá. Naštastie nás
stále volajú a tak sa cez víkendy motkáme dokola tu po strednej Európe s
občasnými výletmi do blízkych okolitých krajín a sme spoko. Hrať do Izraela
nás rovnako zavolali tamojší punx, ktorí sa pred nedávnom skamošili cez
futbalovú antifašistickú ultras sieť s trenčianskymi Trenchtown Gangsters
- jedinými antifašistickými futbalovými ultras na Slovensku.
Bambi
Bambi je hlavný organizátor. Zagulatený skinhead a fanatický ultrafan futbalového
klubu zo svojho mesta Maccabi Haifa. Tak ako vačšina Izraelcov, ktorí majú
korene v rôznych kútoch sveta, jeho predkovia pochádzajú z Jemenu, Maďarska
a nevím kde ešte. Pracuje ako kuchár a miluje hummus a falafel. V každom
meste nás zobral na "the best hummus in this town" alebo na "the best falafel
in this town”. Keď bola pred pár rokmi zase nejaká mikrovojna na severe
Izraela so susednou krajinou, Bambi napísal na svoj FB profil niečo pro-Palestínske.
Okamžite sa mu začali vyhrážať smrťou viacerí ľudia z jeho štvrte. V robote
si musel zobrať dovolenku na pár dní, pretože mu volali spriaznení kolegovia,
že by sa tam v žiadnom prípade teraz nemal ukazovať. Sám podobné zážitky
uzatvára slovami: "You know, if you do something like this here, the
answer is brutaly violent!"
Bambi sa trošku namotal na "East European street punk bands" a rozhodol
sa zavolať ROZPOR. Cez Trenčanov sa s nami skontaktoval, s tým, že nech
si kúpime iba letenky a ostatné (dopravu po krajine, ubytko a žrádlo) bude
riešiť on. Sľuboval, že predáme veľa merchu a spolu so vstupným sa nám náklady
na letenky atď. určite preplatia, čo sa nakoniec do bodky potvrdilo a po
turné sme ostali ešte v pluse nejakých 150 eur.
Hneď po prílete sme mali hrať v mestečku Sakhnin, ktoré je známe tým, že
jeho obyvatelia sú Arabi. A to je aj ten problém. Bambiho miestni arabskí
kamoši všetko zabezpečili, ale upozornili ho, že koncert musí oznámiť aj
polícii, pretože bez dialógu s ňou sa v Sakhnine neuskutoční nič. Teda uskutoční,
ale odozva fízlov bude, ako sme si už mohli prečítať vyššie "brutaly violent"
... Nič sa však neuskutočnilo ani po dialógu, pretože fízli ješitne povedali,
že za nimi mali prísť skôr, než začnú vybavovať miesto a aparát na koncert.
Suché ... Bambi vravel, že vraj takto polícia namiesto snahy o integráciu
a budovanie dobrých vzťahov hádže polená pod nohy každej tamojšej kultúrnej
či inej aktivite, len preto, že je to proste "arabské mesto".
Ako náhradný program sme teda išli večer v Tel Avive na futbalové derby
Maccabi Haifa vs. Maccabi Tel Aviv. Dvaja najväčší rivali, takže napätie
vo vzduchu a emócie na hrane. Bambi nás ako správny hostiteľ neprestajne
zasväcuje do nuáns izraelských politických a futbalových reálií. Nepriatelský
klub sú vraj "nazis and zionists", čo onedlho po výkope potvrdzuje aj mohutné
skandovanie fanúškov Haify namierené voči Tel Avivu - "neonazi, neonazi,
oeo, oeo". Všimli sme si, že v kotli súpera visela aj srbská vlajka.
Neviem z akého dôvodu a v akej súvislosti a nechcem nikomu krivdiť. Ale
vždy keď dnes niekde vidím srbskú alebo ruskú vlajku, moja kontrolka radaru
kokotizmu začne blikať jak stroboskop na koncerte Prodigy, pretože to v
drvivej väčšine býva spojené s nejakou ultrapravicovou pičovinou.
No každopádne atmosféra super, masívne skandovačky od začiatku do konca,
choreo, transparenty, proste iný svet. Chcel som si na tento zápas zobrať
šál Légia Laugaricio, ale Bambi mi ho zatrhol, kvôli jeho červeno-bielej
farbe. Do kotla Maccabi Haifa je táto kombinácia striktne zakázaná a to
na hocijakej časti odevu. Vítaná je iba zelená, biela a čierna. Tomu vravím
ultra organizácia kurva! :) Dal som si ale potom záležať, aby tento šál
visel počas každého koncertu na mojom mikrofónovom stojane - šak preto som
ho aj bral do krajiny, kde je v noci 30 stupňov do boha ...
Tel Aviv beach. Zľava Zooroo, Bambi, Saša
|
Rytina na squate Yellow house
|
The best hummus in Haifa. Zľava bedľa, Fabko, Bambi, Pacho
|
Saša
Saša je Bambiho kamoš, pomocná ruka, druhý organizátor. Pouličný pankáč,
utrhnutý z reťaze, v štýle stará Zoo. Najlepší parťák problémov, konfliktov
a neočakávaných úrazov. Narodil sa v Bielorusku a ako 6 ročný sa aj s mankou
presťahoval do Izraela. Ten z duše nenávidí a chce odísť žiť do Nemecka
alebo Českej republiky. Každé písmeno "H" vyslovuje ruským "CH" ("Aj
fakin chejt dem!"). Nenávidí teplo, fízlov, sionistov, bežných ľudí
a ... vlastne nenávidí všetko okrem poga, piva, hummusu, falafelu a kúpania
sa v mori. Ako jeden z mála nearabov chodí do Sakhninu, lebo tam má kamošov.
Dokonca s nimi chodí aj na futbal. Ochranka na štadióne ho často pred vstupom
na tribúnu Sakhninu otáča, že kámo si si pomýlil lístok, ty máš ísť oproti.
Neveria, že žid chce ísť na tribúnu s arabmi. Tí ho poznajú a majú ho radi.
Koncert v ich meste vlastne riešil hlavne on.
Vyše roka si odsedel v base za útok na fízla. Vraví, že v izraelskom väzení
ti nedávajú jesť. Potravu si musíš kupovať za vlastné prachy, ktoré ti tam
posielajú príbuzní. Ak ich nemáš, si v piči. Vraj tam aj nejakí zomreli
od hladu. Jemu prachy posielala manka. Tričko vymenil za jablko a nátierku
a nejak to dal. Tak ako aj o iných veciach, hovorí o tom so smiechom, no
napriek tomu je nám všetkým jasné, že tento blázon si vo svojich 27 rokoch
odskákal už iný hardcore.
V Tel Avive spíme na squate s názvom Yellow House. Je to starý plesnivý
barák s klenbami a mini okienkami, ktoré ale stačia na to, aby cez ne zvonku
preniklo prudké slnko. Bývajú v ňom nejakí metal crusteri (spevák z the
HOLOCAUSTS), takže je to správna hnilá metalová kobka so sprchou a elektrinou.
Barbar Conan tu určite strávil nejaký čas vo svojom turbulentnom živote.
Na druhý deň sa flákame po starobylom mestečku Jafo, čo bol v minulosti
najväčší prístav v oblasti až kým ho neprevalcovala výstavba moderného Tel
Avivu. Tu sa aj kúpeme v teplom mori. Podvečer skúška s požičanými nástrojmi
v miestnom undregroundovom štúdiu Sound of the Street, pretože stratégia
bola taká, že priletíme bez nástrojov (je to tak lacnejšie a nenápadnejšie
na letisku) a v batohoch budeme mať iba merch.
Samotný koncert bol v klube, na nerozoznanie od hociakého európskeho špinavého
rockového klubu. Sála plná (cca 100 ľudí), všetky kapely aj zvuk na úrovni,
atmosféra horúca. Tu majú vo zvyku začínať dosť neskoro, takže sa akcia
končí o 2 ráno. Merch sa naozaj predáva dosť dobre, hlavne tričká. Publikum
je rôznorodé v tomto dosť pripomínajúce Bratislavu.
Na druhý deň sa vlakom presúvame do Haify. Mesto sa rozprestiera na kopcoch,
takže aj klíma je veternejšia a chladnejšia. Hrá sa v štúdiu, ktoré si postavila
dobre organizovaná banda okolo Bambiho a Sašu. Prenajímajú si hnilú betónovú
búdku v slepej uličke neďaleko centra a funguje ako ich základňa, ubytovňa,
skúšobňa, krčma aj koncertná sála. Počas koncertu hliadkujú na rohu pred
štúdiom a keď sa na obozre objaví policajná hliadka, ktorá by mohla robiť
problémy napríklad kvôli hluku, dajú echo a celé publikum aj s kapelami
sa zamkne ticho vnútri, kým neni vzduch čistý. Toto sa stalo asi tri krát
za večer a pripomína to časy dizidentského undergroundu u nás za komančov.
Skoro všetci tunajší punx majú ruských predkov, ruské mená, vedia aspoň
lámane po rusky a poznajú ruské punkové klasiky ako "Mama Anarkija".
Je tu mladý pankáč s polmetrovým čírom, ktorý je vraj jediný arabský pankáč
v Izraeli a prišli kuknúť aj traja Sašovi kamoši zo Sakhninu. Koncert je
vzhľadom na priestory komornejší. Komunitu tvorí cca 40 ľudí, ale atmosféra
zase top. Pogo a binec od začiatku do konca! Celé to dosť pripomína našu
Obludu, ale v menšom.
Haifa, Pacho na cajgli
|
Pred diy štúdiom v Haife
|
Pred diy štúdiom v Haife
|
Sharon
Sharon je z Jeruzalema. Pomáha chalanom s tamojším koncertom. Ubytováva
ľudí vo veľkej vile v centre mesta, o ktorú sa stará, pretože bohatý majiteľ
niekam odišiel na dlhšie a nechcel nechať barák opustený. Aspoň takú verziu
sme dostali.
Jej predkovia sú z Iránu, Ruska a ďalších krajín. Vyzerá presne tak, ako
si predstavujete galilejských pastierov na prelome letopočtov. Angažuje
sa v Palestínskom hnutí. Vojenskej službe sa vyhla nejakým zložitým ojebom
tak, že sa prihlásila ako dobrovolníčka na sociálnu prácu s Palestíncami
a odvtedy intenzívne navštevovala územie West Banku. Osobne zažila vypalovanie
úrody, zabíjanie domácich zvierat a vyháňanie ľudí z domovov izraelskými
vojakmi. Odkedy ju trafili do kolena slzným granátom a musela podstúpiť
operáciu, kvôli strachu chodí na toto územie už menej. O svojom bratovi
hovorí: "He is a fascist." Boháča, to by ma zaujímalo, ako vypadá jej brat...
Z Haify do Jeruzalema sme išli prenajatým autobusom v štýle futbalového
výjazdu. Všetci vraveli, že v Jeruzaleme je najväčšia pravdepodobnosť, že
dôjde k nejakému konfliktu, pretože miestna ortodoxná komunita je veľmi
aktívna a títo punx mali rôzne antifašistické transparenty a palestínsku
vlajku. K ničomu v konečnom dôsledku nedošlo, ale na koncerte práve pred
začiatkom setu ROZPORu vybehol na pódium nejaký týpek s výzorom študenta
a povedal do mikrofónu, že "bezohľadu na pravicu či ľavicu pôjde tá palestínska
vlajka, ktorá tu visí na stejdži, bez boja dole" a už sa ju chystal
zvesiť. Reakcia Bambiho a spol. bola bleskurýchla. Priskočili k nemu, vytlačili
ho odtiaľ a na naše následné vyhlásenie, že "bezohľadu na pravicu či
ľavicu zostane tá vlajka tam, kde je" v sále zaburácal súhlasný rev
a aplaus.
Klub, podobný tomu v Tel Avive bol totálne narvatý (cca 150 ľudí) a atmosféra
koncertu pokračovala v najlepšej tradícii predošlých dní a predošlých 40
rokov punku a hardcoru.
Ešte v ten večer sme sa dozvedeli, že na druhý deň (v nedeľu) sa má v palestínskom
Ramalláhu konať generálny štrajk a že kvôli tomu budú uzavreté až do pondelka
všetky check-pointy, cez ktoré sa do tohto mesta dá dostať. My sme mali
totiž na nedeľu naplánovaný koncert v palestínskom meste Betlehem. To by
podľa Sharon nebol problém, pretože do Betlehemu sa vraj autom dá dostať
aj mimo check-pointov. Problém je v tom, že v Ramalláhu na nás čakala spojka,
cez ktorú sa to riešilo a k tej sa teraz dostať nijako nedalo. To teda znamenalo
ďalší zrušený koncert. Z plánovaných piatich sme teda nakoniec odohrali
iba tri. To by nebol ROZPOR, ne? :D
Ako náhradný plán nás Sharon zobrala na niekoľko hodinovú exkurziu s jej
podrobným politickým komentárom do Východného Jeruzalema a palestínskej
štvrti Silwan. Rozdiel s židovskými časťami mesta bol priepastný. Ukazovala
nám izraelské vlajky, ktoré sa sem tam týčili uprostred arabskej favely.
Tam sú domy židovských osadníkov, ktorí tento spôsob bývania považujú za
jeden s nástrojov svojej ultrapravicovej agendy. Saša sa dokonca dostal
s jedným aj do slovnej potyčky, pretože osadník si zboku fotil našu skupínku
sediacu na zemi pri Sharoninej prednáške. Takéto fotky potom vraj dávajú
na svoje weby v rámci monitoringu "ľavicovej špiny".
V pondelok ráno sme leteli naspäť. Na druhý deň mi prišla správa od Bambiho.
Preposlal mi video zo správ s názvom: "Tisíce nasledovníkov rabína Belaranda
po modlitbe v Jeruzaleme včera v noci vyčíňali a napadli Arabov". Stalo
sa to včera večer presne na tom mieste, kde sme včera cez deň jedli hummus
v malej pouličnej kuchynke. Zverina. Z pohodlia domova rozmýšľam, kde sme
to vlastne boli a veľa vecí mi stále nejde do hlavy ...
Bizarnosť židovských náckov
Naši hostitelia z punkovej komunity nazývajú miestnych sionistov fašistami
alebo dokonca neonacistami. Pre našinca je to dosť mätúce a bizarné. Vzhľadom
na historickú skúsenosť si ťažko vieme predstaviť ako môže byť niekto, kto
je vedomý žid zároveň aj neonacista. Pre Európana je náročné preniknúť do
zložitej siete rôznych úrovní pravicovosti, ktorá tu má milión odtieňov
a rolu hrá aj pôvod alebo farba pleti. Hlavným determinantom, ktorým sa
miestna ultrapravica vyhraňuje voči ostatným je však jednoznačne "Židovstvo"
v ponímaní á la "Jewish Power". Všetkých ostatných považujú za menejcenných.
Zaujímavosťou je, že najfanatickejšími sionistami, ktorí najradikálnejšie
vystupujú proti moslimom sú paradoxne takzvaní "Židia arabského pôvodu"
(To sú tí židia, ktorých predkovia tu žili už pred vytvorením Izraela, alebo
sa sem prisťahovali z arabských krajín). Týmto spôsobom tu nácek môže byť
aj čierny ako uhoľ, pokiaľ sa dostatočne vehementne hlási k židovstvu. Haluz, ne?
Ospravedlňujem sa ak tu nespomeniem dostatočne všetko, čo sa týka tejto
problematiky alebo prípadne niečo interpretujem nesprávne. Strávili sme
v Izraeli iba 5 dní a za taký krátky čas si človek môže o takomto zložitom
fenoméne vytvoriť iba povrchný obraz.
Haifa punk
|
Moje postrehy v skratke:
Viac krát som počul vyjadrenie, že Izrael je malé USA. Sorry, ale podľa
mna nie je. Ľudia sa správajú a vypadajú západne, ale okolie, všadeprítomný
bordel a špina a hnilá infraštruktúra veľmi pripomína rozvojové krajiny
ako Mexiko. Ale zase sa tam dá piť voda z vodovodu a wifi je skoro všade.
Izraelskí úradníci, sekuriťáci, fízli a niektorí predavači sú extrémne arogantní
a zásadne nezdravia, nepoužívajú prosím ani ďakujem. Ostatní ľudia sú naopak
veľmi milí, srdeční, komunikatívni a bezprostrední. Cítil som sa tam dobre.
Pripadá mi ako keby všetci v Izraeli boli Rusi. Vraj ich tam je iba 2 mega
(Izrael má 7 mega) ale neviem no, všade počujem ruštinu, asi aj častejšie ako hebrejčinu.
Je to malá krajina, univerzálna časová jednotka v meste, ktorou dosiahneš
každý dôležitý bod je 10 minút. Autor: Datra (RozpoR)
Tento cestopis už bol zobrazený 1033 krát
|
Späť na cestopisy|
Oznámkuj tento cestopis ako v škole: |
Hodnotenie cestopisu: 1.5 
|
Pridaj komentár k cestopisu: |
|
|
POSLEDNÉ KOMENTÁRE:
|
včera 08:57
redo: perfektne, VIA A
>> (novinka)
18.01. 14:04
axc: heil mam na vyme ..
>> (guestbook)
06.01. 15:47
JK: Ahojte, niekto, ..
>> (guestbook)
04.01. 02:12
ali: ako hladam jeden ..
>> 25.3.2016
NOMA, FAJRONT, MORAL HANGOVER, CÁCORY Banská Bystrica, Kaktus (report)
03.01. 21:11
deegee: A hlavne by som
>> 29.12.2018
FYASCO, SEDEM MINÚT STRACHU, NOTA EKRAZIT, MENTAL TENSION Ráztočno, Eso (report)
|
|
ANKETA:
|
Slovenský UG vinyl vydaný v roku 2018?
|
|
