PUNKGEN
| NOVINKY | KONCERTY | FOTOARCHÍV | RECENZIE | ROZHOVORY | ČLÁNKY | SÚŤAŽE |
| DISTRO | LABEL | ARCHíV FANZINOV | PREKLADY TEXTOV | RECEPTY | GUESTBOOK |
RSS
POZÝVAME:
So 4.3.2017
ROZPOR (SK), GAGARIN (CZ), MY O VLKOCH (SK), SISTEM ERORR (SK), SAMORAST (SK)
Pred koncertom prednáška lesoochranárskeho zoskupenia VLK

Prešov, Jam club

plagát
.. ostatné koncerty

NOVINKA V DISTRE:

DIS-K47 - HYSTERIE KOLEM NÁS ... (TOTALITARIANISM STILL CONTINUES)
8.00 €

NAJNOVŠIE FOTKY:
MEDICATION TIME, KOVADLINA (19.2.2017, Košice)

NAJNOVŠÍ ROZHOVOR:
Bachi (TARAS BULLBA, THEMPTINESS, Zem records, Negativní prdel zine, ...)

NAJNOVŠÍ REPORT:
OUTREACH, BIG CHEESE, RAPTURE, PAYDAY, BLIND AUTHORITY, PERFECT BLUE, REFLECT, UNJUST, INSIST, CONTROL, ARMS RACE, the FLEX (11.2.2017, Leeds)

NAJNOVŠIA RECENZIA:
NIČITEĽ - Matka 12"

NAJNOVŠÍ ČLÁNOK:
V úzkostnej depresii vzbury

NAPOSLEDY NASKENOVANÝ ZIN:
Žgrind #3 / 2003

NAJNOVŠÍ PRELOŹENÝ TEXT:
OI POLLOI - We dont need them

NAJNOVŠÍ RECEPT:
Echt kapustnica











Rozhovor ALEA IACTA EST

Adrik: Nazdar, tu Košice, kto tam?

Tomáš: Nazdárek! Tu horúci Juh, prosím pekne! Raz sme boli označený ako hc/crust s grindovými vplyvmi z horúceho Juhu! Takže toto mám odtiaľ.

Adrik: Predstavte Vašu kapelu, od kedy to ťaháte, čo máte vydané a podobne.

Szilárd: Kde bolo tam bolo, boli raz traja kamaráti a jedného dňa, niekedy v roku 2003, sa v ich hlave narodila myšlienka založenia hc-punkovej kapely. Malinká myšlienočka rástla, rástla, časom Attila, Lapi a Szilárd začali robiť svoje prvé hlukotvorné pokusy, a napokon sa v roku 2005 realizovala v podobe päťčlennej kapely, doplnenou s veteránmi bývalej galantskej punkovej kapely KARAK -- so Šaňom (bicie) a Števom (druhá gitara). Od hc-punkového štýlu sme sa postupne vzďaľovali, no najďalej sa od toho dostal Lapi, náš basák, keď sa v roku 2007 rozhodol, že sa rozlúči s kapelou a nepokračuje dál na ceste "zgrindovania". Po dvoch smutných rokoch bez basy nás potešil Tomáš, legenda galantskej bordel hudby, bývalý člen kapely INCURABLE, so svojim očarujúcim sekávaním strún, čím nás dodnes dokáže rozveseliť ; )) a samozrejme so svojimi dobrými nápadmi. Napríklad, že si dajme pivo a taak : ) Zatiaľ sme veľa vecí nevydali, vzhľadom na to, že hráme už vyše šesť rokov, no ale postupne sa to začne rozhýbať. V roku 2009 vyšlo naše prvé demo a o dva roky neskôr sme nahrali ďalšiu sériu songov z čoho vyšlo jedno promo a onedlho by malo vyjsť splitko so španielskou kapelou RAS. Produktom vlaňajška bol tiež split, tentoraz live, s kapelou JACK z Maďarska, čo bolo nahraté v šalianskom klube Metro niekedy v marci. Okrem toho sme sa objavili na dvoch kompilačkách. Na "A través de tu idio" a na tej, čo spravili organizátori FFUD FESTu z nahrávok vystupujúcich kapiel na tomto parádnom fesťáku.

Adrik: Formálne fungujete od 2005, ale prvú nahrávku ste vypustili až o 4 roky roky neskôr, čím to bolo spôsobené? Nebolo ťažké nájsť tak rýchleho bubeníka? Aké boli tie prvé roky?

Szilárd: No, napriek tomu, že bubeníci na takúto hudbu nerastú na každom rohu, Šaniho sme našli (či on nás našiel?) pomerne rýchlo. Otče náš to nejak dobre zariadil : )) Attila chodieval sem-tam na skúšky už spomenutej kapely KARAK, spolu spravili jednu spoločnú pesničku, v ktorej on prvý raz mohol otestovať svoje hlasivky. Ale potom čím ďalej, tým menej skúšok mala táto kapela; ALEA však na strane druhej, čím ďalej, tým nedočkavejšie čakala svoju prvú "ozajstnú" skúšku (aj s bicím a taak). Šaňovi a Števovi nepostačilo, aby hrali v skapínajúcej kapele, Attilovi, Lapimu a mne zas nepostačilo, aby sme hrali v podstate nenarodenej kapele. Symetria je dokonalá : )) Je treba už len urobiť prvú spoločnú skúšku, nie? Skúšali sme najprv v Matúškove, v jednom starom neobývanom dome na pozemku jedného kamoša, v ktorom skúšal celý rad novo-, nanovo- a nanovonanovovzniknutých kapiel. Bolo to tam v pohode. Síce myši, smrad a v zime chlad sme moc neznášali, ale vtedy to nebolo podstatné. Dneska by to už bolo trošku horšie, keby sa na štvrtom poschodí galantského gymnázia, kde skúšame, objavili myši – samozrejme nie pre nás, ale pre riaditeľa školy : ) A čo sa týka smradu, noo, o to sa my postaráme, každú nedeľu. Ani myši, ani chlad tam nie je, takže si musíme zabezpečiť aspoň tento jeden jediný nostalgický prvok. No čo už?
Jaaj a ešte tie nahrávky... Nahrávaním sme dlho nemali šťastie. Asi až kým sme nenašli Dávida. Pred touto prvou nahrávkou, čo si spomenul, boli už dva pokusy na vydanie prvej nahrávky. Prvý pokus zostal pokusom, nahrali sa len bubny – vlastne ani neviem prečo sme to potom nedokončili. Bolo to v Galante u Baláža, kde nahrával svoje vecičky aj E 330. Druhý pokus sa uskutočnil, ale zvuk bol na piču a nechceli sme to radšej ukazovať nikomu – preto ti píšem o tom len takto potichučky, nieže sa o tom niekto dopočuje...

Šaňo: Čo sa týka prvej časti tvojej otázky - trvalo nám dosť dlho, kým sme našli hudobný smer, s ktorým sa vedel každý jeden člen kapely stotožniť. Troška neistoty v hudobnom smerovaní sa ešte stále dá počuť na našom prvom deme z roku 2009. Skladby sú tam dosť rôznorodé, dá sa tam počuť, že ešte stále hľadáme to "pravé orechové". Teraz sme už trošku inde ale vtedy to bolo maximum, čo sme zo seba vedeli dostať.

Adrik: Váš veľký sen mať vinyl sa čoskoro vyplní, kedy bude sedempalec vonku?

Tomáš: Veru, máš pravdu. Veľký sen sa vypĺňa. Jedná sa o split 7"EP so španielskou kapelou RAS. My tam máme 5 vlastných grind/crust songov a Španieli 7 old school grindcore bordelov. Vydávam to ja na svojom labely Sekac records za spoluúčasti ďalších 3 labelov. Sú to NHDIYST records od Frantíku, Rest fo noise productions od nás a ide toho ešte jeden Anglán. Cirka 80 percentná časť je financovaná mnou a chalanmi z kapely. Vyjde to v 300 kusovom náklade, z toho 50 kusov bude limitovaná edícia s ručne robenými obalmi a na červenom vynile. Ipka vyjde tak do 2 mesiacov. Je to už v lisovni, platne by mali byt za chvíľu hotové. Čakáme na španielov, aby nám poslali nejaký návrh obalu a môže to ísť do tlačiarne. Neviem sa toho už dočkať.

Adrik: V lete sa vraj chystá 4 way split LP aj s Vami! Prezraďte o ňom niečo, už máte prichystané skladby?

Tomáš: Po včerajšom dni konečne aj ja viem niečo viac o tomto projekte. Jedná sa o 4-way split LP, tak ako si to spomínal. Okrem nás sa tam objavia ešte kapely BARNEY GUMBLE zo Serede, YDINPERHE z Fínska a MONDO GECKO z Izraela. Momentálne chceme začať s hľadaním labelov, takže ak by to niekoho zaujalo a chcel by sa na tomto LP-čku podieľať, nech sa ozve nám alebo Gumblerom. Nápad obalu už je na svete, celkom sa nám ľúbi. Čo sa týka skladieb, tak tie máme nahraté už dávno. Minulý rok sme nahrávali v marci 8 songov s 3 kavery. Z tejto session sme poskladali tú našu ipku a ostatok pôjde na to LP-čko. Neviem či nebude málo to čo ostalo. V tom prípade tam možno dáme pár songov, ktoré sme nahrávali v roku 2009. Ale to sa ešte uvidí. Na tejto veci sa musíme ešte s chalanmi dohodnúť. Ja pevne dúfam, že to do toho leta vyjde. To by bolo skvelé!

Adrik: Hej, a čo vlastne ten DISRUPT tribút, na ktorý song ste si trúfli?

Tomáš: Jaj, jaj...no ten nešťastný DISRUPT tribút! Vydáva ho nemecký label Power it up records. Malo to byť už dávno vonku, ale nejak sa to stále oddeľuje. Kapely už majú zajednané, lenže songy sa nejak ťažko dostávajú k vydavateľovi. Ale ja si myslím, že toto raz určite vyjde. My sme si trúfli na song "Xenophobia" so split LP so SAUNA. Je to jednoduchý a úderný song, ktorý sa nám ľúbi. Občas ho hrávame aj na koncertoch.

Šaňo: Som trošku sklamaný, čo sa tohto tribútu týka, myslel som, že sa to pohne dobrým smerom, boli sme preto aj veľmi radi, že práve v tom čase sme sa chystali do štúdia. Mám ináč taký pocit, že z toho nič nebude. Na druhej strane samozrejme chápem, že takúto vec dať dokopy je sakra ťažké a náročné.

Adrik: Takže odteraz už len vinyly? :) Každým rokom ich u nás vychádza čoraz viac, ale naskytá sa otázka, či každý rok aj viac ľudí oprášuje gramofóny. Niekedy by sa to to celé dalo nazvať "muzika pre muzikantov", nemáte niekedy tiež taký pocit? Kde sú všetci tí ľudia?

Tomáš: Ja pevne dúfam, že nám budú vychádzať už len vynily. Bolo by to skvelé. A ešte lepšie by bolo, keby sme to nemuseli stále my riešiť a keby sa raz niekedy ozval len tak sám od seba s tým, že sa mu ľúbi to čo robíme a aj napriek tomu, že sme absolútne neznáma kapela, aj tak to vydá, lebo je to proste dobré. Ale pokiaľ to bude možné a nebude iná možnosť, tak si tú platňu vybavíme nejak samy. Máš pravdu, tých platní vychádza celkom dosť. Asi si ľudia uvedomili, že je to skvelý formát. Má to svoje neskutočné čaro a čo je najhlavnejšie, platňu si nemôžeš napáliť, hodiť do mp3 ani nijak inak rozmnožiť. Jedine nahrať na kazetu, ale to nie je kópia platňa-platňa. Ak vychádza viac vynilov, tak snáď aj viacej ľudí o ne má záujem. Dúfajme, že je to tak. Ale žiaľ to neviem potvrdiť, ty to vieš určite lepšie, keď s nimi "kšeftuješ". A ja pevne dúfam, že oprašovanie gramofónov nevyzerá tak ako u Nagy-ovcov. Dotičný vie o kom je reč...hih..

Adrik: Prečo ste si zvolili spevať práve po maďarsky? Dajú sa niekde nájsť preklady textov? Bohužiaľ aj na split CD s YACK mi chýbajú texty, aj keď CD je pekne spracované .. o čom spievajú a čo trápi grinderov z Galanty?

Attila: Prečo práve po maďarsky? No je to moja rodná reč a preto mi vyjadrovanie svojich myšlienok ide najlepšie v maďarčine. Ten jazyk poznám najviac a preto to je najvýhodnejší na "spievanie" o veciach o ktorých rozmýšľam/e, ktoré ma/nás serú a tak. Ináč nie všetky texty sú v maďarčine. Máme zopár textov aj po anglicky a teraz sme napísali jeden nový po slovensky. Ešte to nemáme nahraté, je to poriadny úder. Preklady textov existujú. Na našom CD z 2009 sú preklady. A aj na split "7 a split "12 určite budú. Určite sa dozviete o čom spievame. Napríklad ten slovensky text je o alternatívnych zdrojoch energie, má názov "Alternatíva budúcnosti", my ho voláme eko-song. Ináč spievame o všelijakých veciach, napríklad o bezmocnosti spoločnosti, o problémoch ako ľudia bez domova, nepokoje v Afrike, nerovnosť medzi ženami a mužmi generované spoločnosťou, o ľuďoch ktorým jebe a strieľajú ostatných, o médiách, o tom čo asi nás čaká zajtra a tak ďalej...

Adrik: U Vás na juhu sa robia dosť často koncerty a dosť často koncertujete s tými istými kapelami. Nie je to niekedy stereotypné (nie žeby ste tam mali zlé kapely), keď sa každý víkend striedajú tie isté kapely, +/- nejaká iná?

Szilárd: Noo, možno je to stereotypné, ale nie preto, lebo máme radi stereotypy, ale jednoducho preto, že si radi zahráme s pre nás dobre známymi kapelami, s kamošmi. Napríklad s kapelou The CITADEL alebo BARNEY GUMBLE sme už hrali milión krát, ale určite si ich radi vypočujeme aj nabudúce. Pritom, bodaj by si mal pravdu, a museli by sme vytrpieť takéto stereotypné koncerty každý víkend, ale v týchto južných končatinách sa takéto koncerty nekonajú tak často.


Adrik: No tak spomeňte nejaký "nestereotypný", napríklad za hranicami. Nemyslíte si, že napríklad v Čechách má grind core väčšiu kapelnú a fanúšikovskú základňu ako u nás?

Tomáš: Nestereotypný príklad? Povedzme koncert v Prahe, kde je klub plný až do prasknutia, kde ľudia šalejú od 2 songu, kde je o nás perfektne postarané a kde nedohrávame koncert (3 songy pred koncom) kvôli 8 štichom na hlave speváka!!! Stačí? Pravdaže sme hrali aj na ďalších skvelých akciách, o ktorých nech napíšu niečo aj ostatní.

Attila: No hej, ten koncert v Prahe bol šialený! Totálne pogo od prvej minúty nášho vystúpenia. Parádna akcia. No, a ako to zvyklo byť, tak aj ja som dostal chuť na pogo. Potom ma publikum ťahalo na hore, a počas crowd-divingu som spadol na hranu pódia. Všade krv, pome do nemocnice, kde som dostal už spomenutých 8 štichov do hlavy. Ale ináč pre mňa to bol jeden z našich najlepších koncertov.

Šaňo: Poviem to jasne a stručne: Česko je Česko! Čo sa týka extrémnejších hudobných žánrov (možno hocijakého žánru), či to je grind, crust, thrash metal, death metal atď., Česko na tom bolo vždy lepšie. Jedny z naj koncertov (aspoň pre mňa) boli práve v Brne a v Prahe, kde ľudia proste šaleli, lietali už po prvých skladbách. Je to úžasný pocit, keď ti obecenstvo opätuje energiu, ktorú vložíš do hry. Pre takýchto ľudí je radosť hrať.

Adrik: Tomáš tiež vydáva Putrid emental cheese, aký je záujem o papierový zin v roku 2012? Zbavil si sa už všetkých kusov? Pracuješ na novom čísle?

Tomáš: S fanzinom som začínal niekedy v roku 1997 tuším, +/- nejaký ten rôčik. Vtedy som vydal 2 čísla pod názvom Putrid pages. Následne som dostal nápad spraviť split zin Putrid pages a D'emental, čo bol fanzin môjho výborného priateľa Miša Mikšíka. Nápad sa mu páčil a on nato hneď, že: "Však spojme tie ziny a robme ho spolu." No a tak sme sa vysrali na jednorázový split a spojili sme sily. Do roka 2003 sme vydali 4 čísla, toho jeden bol split s No more silence. V roku 2003 Mišo zdrhol do Austrálie, ja som stratil inšpiráciu tvoriť a tak zine viac-menej zanikol. Pred 3 rokmi som sa do toho pustil opäť. Odvtedy vydám každý rok jedno číslo. Plán bol taký, že by mohlo vyjsť aj viac čísiel ročne, ale to by som asi nestíhal. Momentálne nemám ani čiarku zo 7. čísla. Plány už sú, takže stačí sa do toho pustiť. Toto číslo nebude také tučné ako 6-ka. Žiaľ nestíham, keďže mám ako zabíjať svoj voľný čas. Nové číslo bude taký česko-slovenský špeciál. Budem sa sústreďovať na domáce kapely. Rozhovory netreba prekladať a to mi ušporí kopec času. Jedine takto stihnem nové číslo do letných festivalov. Záujem ináč je. Nie je to nič extra, ale dá sa. Z 5-ky som spravil 60 kusov a tie zmizli raz-dva. Zo 6-ky som spravil 100 kusov a momentálne mám ešte asi 30 kusov, ale z toho ešte musím poslať kapelám.

Adrik: Ešte sa pošprtáme v tom zine, čo ťa ženie spraviť ďalšie číslo a čo naopak odradzuje? Odpovedajú ti na maily všetci? Ojeby s výmenami a podobne?

Tomáš: Čo ma ženie? Ten skvelý pocit, ktorý cítim, keď sa vrátim z tlačiarne a začnem zošívať najnovšie číslo. Je to fakt perfektné, keď vidíš ten sakramentský kus práce na jednej kope v podobe x-stránok zinu. Je super, keď ťa kamoši a hocikto kto si to kúpi/vymení/dostane/prečíta pochvália, že sa im to ľúbi. Ja tú robotu mám odjakživa rád. Píšeš kapelám a tým si nájdeš nových kamošov, podporíš ich kapelu a oni sú ti vďačný zato. Dobrý pocit z dobrého skutku je super! Milujem písať reporty z koncertov, to je moja najobľúbenejšia časť. Najradšej si sadnem na hodinu - dve do mojej obľúbenej knajpi, dám si pivo a píšem tie reporty. To sa väčšinou vrátim v čase a cítim sa skvele, takisto ako na tých akciách. Prežívam to celé ešte raz. Koľkokrát sa len tak smejem pod nosom! Momentálne ma neodradzuje nič. Najväčším problémom je čas a žiaľ času momentálne mám dosť málo. Bude to riadne o hubu, vydať tohtoročné číslo. Práve preto som sa rozhodol, že teraz podporím domáce kapely. Tak si ušporím trocha času, ktorý by som strávil prekladaním. Ľudia väčšinou odpovedajú, s tým nemám problém. Pár krát sa stalo, že s rozhovorom súhlasili a potom sa pod nimi prepadla zem. No a čo sa týka tých ojebov, tak chvalabohu ma ojebávači neotravujú. Mením väčšinou osobne alebo s dobrými ľuďmi, ktorým verím a s ktorými už dávno kšeftujem.

Adrik: A ešte jeden štúchanec pod rebro: aké boli / sú hudobné vyhliadky hudobného telesa INCURABLE na slovenskej populárnej scéne?

Tomáš: Hudobné výhliadky?..heh.. nechceli sme nič iné, len tvoriť hluk a cítiť sa pritom fajn. Začínalo to noisecore projektom BORDELCORE, s ktorým sme po týždni formálnej existencii nahrali naše prvé demo. Bolo to v roku 1998. 96 songov a 15 intier na 27 minútach. Potom vlastne vznikla kapela INCx, ktorá je pokračovaním BxCx. Začali sme robiť trocha normálnejšie songy, nie len impro noise. Spravili sa 2 nahrávky, jeden split so ŠKODA 120 a jeden s RABIES/REPREZIONNE/NAPANSKE. Potom sa kapela rozrástla, pridal sa k nám Mišo na basu a Dagles na druhý spev. V tomto zložení sme nahrali ďalší materiál, ktorý som vydal ako split mCD s PULMONARY FIBROSIS. No a tu to všetko končí. Na kapelu čas nemáme, skúšky sa ťažko organizujú a hlavne nie sú bicie. Chcel som proste hrať grind, nič iné. Mať kapelu, trhať struny, revať z plného hrdla. Asi to pozná každý z nás. Ja by som raz veľmi rád oživil práve BORDELCORE! Len tak na jednu akciu. Spustiť s Robom riadny hukot, zahrať večné hity ako "ČSSR", "TeleVízior", "Vančúfrífó" a podobne. Možno raz!

Adrik: Aký máte názor na to, že grind bol a mal by byť politický a pokazili ho len porno gore sračky bez triezvych textov?

Attila: Ja nehovorím, že by mal byť len politický. Ale ani ja nemám rád tie porno gore pičoviny!

Tomáš: Ani ja si nemyslím, že grind by mal byť len čisto politický. Však si pozri niektoré prvé grind kapely a uvidíš, že nie všetky sú politické. Kapely ako CARCASS (z éry do Necroticism..), EXULCERATION (stará švajčiarska kapela) a ďalšie. Avšak momentálna situácia je trocha iná. Grind sa rozdelil na dve skupiny. Soc/pol grind a porno/gore. Ja sa jednoznačne kláňam k tej prvej skupine, aj keď som mal aj ja obdobie, keď sa mi celkom ľúbili tie gore veci. No ale to ma rýchlo prešlo.

Szilárd: Noo, ja si tiež nemyslím, že grind by mal byť politicky zaostrený a tým ani to, že by ho bolo možné textami pokaziť. Skôr peniazmi. Dobré texty sú určite dôležité, ale na prvom mieste stojí dobrá muzika. Hudba je to, čo sa ľuďom páči, kvôli čomu sa chodí na koncerty a tým, čo dokáže urobiť z niekoľkých ošúchaných fráz parádnu pesničku -- či už ide o politické či apolitické texty alebo o nudnú zbierku krvavých, anatomických výrazov. Samotný zmysel textu môže urobiť radosť len doma pri čítaní bookletu. Keď sa nepáčia texty, treba sa nechať nášať hudbou a vysrať sa na texty. Kto chce čítať dobré texty, nech si číta dobré zhudobnené texty alebo nech siahne po básnickú zbierku, ktorú má rád.

Šaňo: Nemám rád, keď sa niekto oháňa frázami typu "takýto hudobný žáner má znieť takto a takto a texty musia byť o tomto a tomto". Nikde predsa nie je napísané, ako má daný hudobný žáner znieť a o čom presne majú byť texty. Osobne som moc rád, že nepatríme do skupiny tých kapiel, ktoré spievajú o veciach, ktoré sú v tomto žánri takpovediac stereotypné a tisíc krát omleté.

Adrik: Nech si každý hrá, čo uzná za vhodné, skôr som mal na mysli to, že koľko svinstiev sa deje na svete (a koľko ešte ani nevyplávalo na povrch) a niekto si spieva len o tom, aký bol najebaný. Nevravím, že teraz všetci musia byť povinne proti všetkému, ale aký je potom rozdiel medzi takou kapelou a mainstreamom z rádia? Len v rýchlosti a hlučnosti?

Szilárd: Rozdiel? Radšej sa pokúsim nejak elegantne sa vyhnúť odpovedi, tak, aby tento môj zámer nevyplával na povrch : )) Pre mňa asi hlavný rozdiel medzi grindom a mainstreamom je, že ten prvý sa mi páči a druhý nie. Celkom dobrý pokus, nie? No dobre. Žarty stranou. Poďme ku krvavo vážnym veciam. : ) Zoberme si príklad: niekto si chce urobiť nejaký dobrý zine, a pýta sa kapelu na to, že čo si myslia o základoch grindu. A niekto z kapely, namiesto toho, aby radšej mlčal, mu odpovie svinským spôsobom: odvoláva sa na svoj vkus, a nazve to odpoveďou na jeho otázku. Tak isto, ako to robia politici. Čo s tým môže urobiť čitateľ? Môže odsúdiť takéhoto človeka za svoje manipulatívne správanie, môže sa búriť proti tomu, že aj takéto svine môžu dostať slovo a môže si o tomto probléme napísať text, s ktorým bude "bojovať" na koncertoch. Alebo: môže sa na celý tento problém a na celý boj proti tomu jednoducho vysrať. Môže si zapáliť cigu, môže sa najebať ako sviňa a keďže ho iné veci príliš nezaujímajú, môže si práve o týchto zážitkoch napísať text a zakrochkať si o tom pesničku. Sú to dva rozličné prístupy, ale to, čo je v nich spoločné, je to, že so svojimi prostriedkami (texty "proti" / sranie na to) obidva povedali NIE! na ten istý problém. Toto "nie!" je asi spojivo medzi grindermi, to čo ich odlišuje od mainstreamu. Ale čo ich odlišuje od rôznych aktivistov a od starých dedkov v krčmách, ktorí si mrmlajú pri borovičke podobné "nie"? Jedine muzika. Grind. NIE? ; ))

Adrik: To by bolo asi všetko, nebudem vás už ďalej trápiť. Dík moc za rozhovor, dúfam, že už len zopár krát sa vyspím a budem v ruke držať vašu dosku a niekedy sa dúfam uvidíme aj na východe. Je niečo, čo by ste chceli dodať?

Šaňo: Adrik, vďaka za rozhovor, fajnové otázky a ešte väčšia vďaka za to, že sa zaujímaš o našu kapelu!

Tomáš: Trápením by som to nenazval. Veľmi rád som odpovedal na tvoje otázky. Nie je zlé stáť občas aj na druhej strane, väčšinou sa pýtam ja. Tá ipka je už veľmi blízko. Dúfam, že do konca mesiaca to bude vonku. Na východ by sme veľmi radi zavítali. Už dávnejšie špekulujeme, že by sme k vám zbehli na víkend. Napríklad v piatok k Marekovi do Spišskej a v sobotu do Košíc. Však o tom ešte niekedy podiskutujeme. Tebe by som chcel poďakovať za tvoj záujem o kapelu. Vážim si tvoju podporu. Díky za fair-ové výmeny a díky v mene všetkých zato čo robíš pre scénu. Do skorého videnia!


Na otázky odpovedali Attila, Šaňo a Tomáš z kapely ALEA IACTA EST 1-2/2012. 
Pýtal sa: Adrik

Tento rozhovor už bol zobrazený 702 krát!
Späť na rozhovory
Oznámkuj tento rozhovor ako v škole:
1 2 3 4 5
Hodnotenie rozhovoru: 1.32

Pridaj komentár k rozhovoru:
NICKNAME:
E-MAIL:
WEB:
Y+W+T
TEXT:


 #3785 zlocinec   napísal/a 16.02.2012 17:30:09
paraada.tesim sa na dosku
POSLEDNÉ KOMENTÁRE:
20.02. 12:08
anal piča crust: Heil vie mi niek .. >> (guestbook)
18.02. 08:10
kokot metlista: arms race je nam .. >> 11.2.2017 OUTREACH, BIG CHEESE, RAPTURE, PAYDAY, BLIND AUTHORITY, PERFECT BLUE, REFLECT, UNJUST, INSIST, CONTROL, ARMS RACE, the FLEX Leeds (report)
14.02. 18:00
axc: a Kurwa Aparata >> (guestbook)
14.02. 17:59
axc: yaujem o The Ger >> (guestbook)
14.02. 12:32
DIY or DIE: Však tu ludia ak .. >> DIY benefity (úvaha) (článok)

ANKETA:
Tlačíš si naskenované staré fanziny zo stránky?

[64/27.71%]
Tlačím, dobrá práca!

[111/48.05%]
Iba čítam

[35/15.15%]
Nestíham to všetko

[21/9.09%]
Staré ziny ma nezaujímajú


Počet hlasov: 231

Online: ... Autor: adrik punkgen@gmail.com: 2003 - 2017 ...