PUNKGEN
| NOVINKY | KONCERTY | FOTOARCHÍV | RECENZIE | ROZHOVORY | ČLÁNKY | SÚŤAŽE |
| DISTRO | LABEL | ARCHíV FANZINOV | PREKLADY TEXTOV | RECEPTY | GUESTBOOK |
RSS
POZÝVAME:
Po 8.7.2019
SUPPRESSION (USA), PRÜGELKNABE (CZ), -273.15 (SK), 7MS (SK)

Lovčica - Trubín, Iba pohoda pub

plagát
.. ostatné koncerty

NOVINKA V DISTRE:

VAP / THALIDOMIDE (EMERGENCY RECORDS)
14.00 €

NAJNOVŠIE FOTKY:
Forever Megashit XIII. (14 - 15.6.2019, Bardejov)

NAJNOVŠÍ ROZHOVOR:
JOHNY FOXTER

NAJNOVŠÍ REPORT:
INCRIMINATE, LOWEST CREATURE, LEEWAY (28.5.2019, Košice, Collosseum)

NAJNOVŠIA RECENZIA:
KAZOSTROJ - Promo 2019 7"

NAJNOVŠÍ ČLÁNOK:
Pozvánka na Forever Megashit XIII.

NAPOSLEDY NASKENOVANÝ ZIN:
Info zine #1 / 1997

NAJNOVŠÍ PRELOŹENÝ TEXT:
OI POLLOI - We dont need them

NAJNOVŠÍ RECEPT:
Čili z TV Paprika











Rozhovor DÁŠA
Adrik: Tak sa nám pekne predstav, kde všade hráš / si hral a v akých aktivitách máš prsty? Hyperaktívny je slabý pojem na to, čo všetko stíhaš, to si nezamestnaný alebo máš trojitú schizofréniu?

Dáša: Každý ma pozná pod menom Dáša, a myslím, že už je to viac ako 20 rokov, čo som túto prezývku získal. Kto pozná dielo Karla Čapka, tuší odkiaľ prezývka pochádza. Ziapal som v kapele Brigada, ktorá je už minulosťou. Momentálne hrám v punkrock kapelách The Kľemones a Disident. Okrem toho hrávam aj taký špinavý folkenroll so španielkou pod názvom Dáša Fon Fľaša a nedávno sa za mojej pomoci vyrútilo z temných lesov Malej Fatry zoskupenie Rúbanisko, čo je crust folkový masaker pre opitých drevorubačov na dobrú noc. Okrem toho som vždy bol a som riadne švihnutý do D.I.Y., takže som od počiatkov môjho života furt dačo doma kreslil, lepil, strihal. To sa mi veľmi zišlo pri tvorbe obalov a podobných blbostí. Existuje aj moje podzemné vydavateľstvo Burina Records, ale s normálnym plnohodnotným vydavateľstvom nemá nič spoločné, lebo neviem ako sa také oficiality vybavujú a ani ma to nezaujíma. Robil som vždy všetko na kolene, po svojom, snažím sa aby každý kus, čo opustí Burina Records bol originál. Niekedy sa to darilo viac, inokedy menej, veď ako v živote. No a tu sa dostávame práve k tomu, že všetko veru ani náhodou nestíham. Najradšej by som sedel doma celý deň a venoval sa iba muzike, tričkám, obalom a tak, ale nik mi za to nezaplatí, to som sa za svoj život vždy presvedčil. Ale je to aj tým, že nemám obchodníckeho ducha, jednoducho si akosi neviem zas svoju prácu pýtať prachy, väčšinu nahrávok vždy na koncerte rozdám, ja som taký antipodnikateľ... Keď som ešte bol študent, tak to bolo celkom okej s časom, teraz už chodím do roboty a času je menej a menej. Takže mnoho vecí robím aj v robote pokiaľ je čas: plagáty na koncerty, minule som tu kreslil aj CDčka, a aj tento rozhovor píšem tu, hehe, zatiaľ robím v robote za počítačom, kde si to môžem dovoliť (keď ma nevidí šéf). Doma potom robím veci, ktoré nemôžem robiť v robote. Cvičím na gitare, chodím vonku so psom, skúšam s kapelami, počúvam muziku, no a samozrejme dáke to pivko, ale aj toho je čím ďalej tým menej, lebo sa mi to zdá ako stratený čas a radšej sa venujem dačomu kreatívnejšiemu.
Dáša Dáša

Adrik: Mnohí majú určite doma ešte zapatrošené pesničky od kapely Brigáda. Porozprávaj niečo o tejto kapele. Oproti dnešným Tvojím kapelám,ktoré sú prevažne o srande a rocknrolle, mala Brigáda dosť radikálne texty. Čím to je?

Dáša: V roku 2000 ma oslovili Matt a Paldo, ktorí vlastne kapelu vymysleli a ja som ochotne súhlasil. Neskôr sa pridal aj bubeník Pišta a zostava Brigady bola hotová. V júni roku 2001 sme mali prvý koncert a takmer presne o rok na to posledný. Myslím, že sme vyplnili dieru pre kapelu hlásajúcu Skins And Punks Unity, a tiež trochu radikálnejšie resp. politickejšie texty. Potom sa naše cesty jednoducho rozišli. Ale nie na dlho, lebo v The Kľemones, ktorý vznikol v roku 2001 ako taký sranda projekt, sme sa nakoniec zase stretli ja, Paldo a Pišta. Texty sme písali ja a Matt. On väčšinou tie o ideáloch spojenia skins a punks, čo mne pravdupovediac postupom času nebolo až tak celkom po chuti, ale to bolo až po rozpade. Ja som mal zase na svedomí tie radikálnejšie texty. Vždy som písal texty aj také aj také, no a niektoré sa hodili do kapely Disident, niektoré do The Kľemones, no a tie najostrejšie do Brigady. Za každým jedným si doteraz stojím. A aj srandovné kľemotexty majú niečo pod povrchom, aspoň podľa mňa. Nemusíš vždy kričať Fuck Off Police! ako snáď každá punková kapela. Dá sa to napísať a zahrať aj s vtipom a iskrou a niekedy ten odkaz je práve vďaka tomu doručený aj ďalej. A ako to raz povedal Jano z Davovky, aj tak je to všetko rocknroll... je to tak, keď sa nad tým hlbšie zamyslíš, tak aj kapely ako Dead Kennedys, Oi Polloi, alebo hocijaký politický HC/punk a podobne sú predsa nakoniec rocknroll.

Adrik: Samozrejme, že je to rock n roll, ale nemôžeš porovnávať posolstvo v piesňach Dead Kennedys alebo Oi polloi s nejakými psychobilly kapelami, čo spievajú o obľúbených hororoch. Ako to je s Tebou a tvrdšími štýlmi? Či si len ostal pri rock n rolle? :)

Dáša: Neporovnával som posolstvo, to hovorí jasne v prospech kapiel s hlbším odkazom a názorom. Myslel som koncerty. Ak aj ideš na dáku nazvime to politickú kapelu, aj tak sa ideš predsa len zabaviť a nie tam stáť a študovať texty. Videl som kopec kapiel s jasným názorom a bola to divočina ako sviňa. Ale bola by to nuda, keby všetky kapely boli angažované a tvrdé (to isté platí naopak), v punkovej muzike majú miesto všetky štýly, práve to je na nej krásne. Ja počúvam toho dosť hodne, aj tvrdšie štýly, aj veselé rocknrolly s textami o zábave. Niekedy mám chuť na to a niekedy na to. Nemám rád tie (slovné) súboje táborov fanúšikov tvrdšej proti "mäkšej" muzike. Veď nech si počúva každý to čo sa mu páči. V podstate je všetko aj tak punk, tak načo sa vymedzovať? Človek sa tým iba ukracuje. Jediné voči čomu sa vymedzujem ja, sú NS kapely. Mám kamarátov, ktorí to dokážu počúvať, lebo podľa nich tam je dobrá muzika. Toto mám fakt v piči a nechápem to. A myslím, že to veľa hovorí aj o našej náture, keďže väčšina slovákov sú podľa mňa latentní rasisti. A ako je to so mnou a tvrdšími štýlmi. No to je na dlho... Počúvam klasicky HC/punk starej aj novej školy, ale to nepovažujem až za taký tvrdý štýl. Vždy som miloval Discharge a mám rád crustpunk všeobecne, aj keď veľa kapiel mi príde dosť neoriginálna, opakujúca postupy dávno vymyslené, ale zas oni si na tom aj dosť zakladajú (texty o nukleárnych katastrofách mi potom prídu presne ako psychobilly hororové témy :). A aj punk vie byť neoriginálny. Ešte mám doma dáky grind, trash, ale akonáhle už je to moc metalové, tak to nie, to už je pre mňa moc, to počúvam iba ak zo srandy. A momentálny boom metalcoru ma tiež nebere, iba vykrádajú, čo už bolo dávno hrané v hocakej odnoži metalu a dajú tomu lepší zvuk. Ale čo najviac milujem sú tie štýly, ktoré sú vždy uvedené pri kapelách. Také niečo ako: samovražedný-HC-power-grind-gore-zritepiče-nášup-starej-peruánskej-školy a podobne, ale myslím, že sa na tom bavia aj tí, čo to vymýšľajú.. teda aspoň dúfam, hehe, lebo ja sa na tom ujebávam statočne. A kapela, čo ma v poslednej dobe dostala úplne najviac je Guyana Punch Line, total mega maximálni rozbíjači.

Adrik: Prezraď niečo aj o Rúbanisku, keď už si to spomenul.

Dáša: Heh, nechcem o tom veľa hovoriť. Lepšie je to vidieť naživo. Prezradím len toľko, že je to zas len jedna z ďalších mojich inkarnácií v hudobnom svete. Len ja, španielka, nasraný spev a pálenka. Je to niečo ako moja pocta "tvrdším štýlom" a zároveň zábava a irónia. Teda aspoň pre mňa... Už na prvom koncerte som bolo takmer inzultovaný nespokojnými štamgastami miestnej krčmy, kde som hral, hehehe... Myslím, že Rúbanisko pochopia najmä tí, ktorí majú radi crust, HC/punk a podobné štýly. A raz dôjde určite aj na metááál, to bude prdel, grrrrr!

Adrik: Ak sa dobre pamätám, jedna z prvých pankových internetovýh stránok bola unity.host.sk a aj v tom si mal prsty Ty. Čo sa potom stalo, že zapadla prachom?

Dáša: Unity.host.sk založili myslím Paldo s Mattom a Vincentom, ktorý to pre nich programoval. Niekedy práve v období kapely Brigada okolo roku 2000. Ja som s tým mal spoločné iba toľko, že som tam začal raz za mesiac prispievať takými svojimi postrehmi zo života v punkovej kapele. Volalo sa to Svet podľa Dášu a vyšlo 6 pokračovaní. Keď sa na to teraz dívam, sú to riadne state, bohajeho... Neskôr sa tie moje texty akosi prirodzene pretransformovali do občasného mesačníka Kľemoviny, ktorý som začal uvádzať na kľemovskej stránke. Zachytený je tak každý jeden kľemokoncert, čo sa odohral. Teraz to uverejňujem na našej novej stránke klemones.com. Nuž a unity.host.sk zapadla prachom asi preto, lebo ju nemal kto aktualizovať. Vytvorilo sa mnoho ďalších punkwebov, nuž a prežili tie, o ktoré sa má kto starať, ktoré sa obnovujú, kde prispievajú ľudia. Normálny prirodzený výber ako v prírode, hehe. Teraz sa venujem už iba webom kapelovým. Či už www.disident.sk alebo www.klemones.com alebo bandzone profily a také tie somariny.

Adrik: Späť k súčasnosti. Aké sú ohlasy na Tvoj folkový one man projekt Dáša fon fľaša? Čo Ťa viedlo k ďalšiemu projektu? Nečumia niekedy tí "pankáči" s otvorenými ústami, že čo to ten debil so španielkou vyvádza?

Dáša: Ohlasy sú vcelku pozitívne. Dokonca aj moji rodičia konečne po desiatich rokoch uznali, že to nie je iba humbuk-tresk, čo robíme s kapelami... Nemám rád slovo projekt, lebo dnes je to samý projekt a toto slovo budí dojem niečoho dočasného a umelého. Moje folkové hranie má korene ešte v časoch, keď som iba začínal s gitarou, už vtedy som si skladal piesne, o ktorých som vedel, že ich nidky nebudem hrať s kapelou. Okolo roku 1999 som si dokonca doma sám nahral tri demáče, len tak sám pre seba, urobil som k nim obaly, booklety a doteraz ich mám doma po jednom exemplári, ani sa to nehodlám šíriť ďalej, lebo je to celkom zašumený úlet. Potom som začal hrávať v kapelách, žiť punkovým životom, veď to každý pozná, a akosi som na tie svoje folkové vecičky zabudol, ale nikdy som ich úplne neodložil. Prvý koncert som mal v roku 2005 a v roku 2007 som nahral tri slovenské demá. Potom počas môjho pobytu v UK, som nahral zase dva anglické CD. Pankáči sú k môjmu vrzúkaniu veľmi tolerantní. Ale už som zažil aj jedného takého, čo ma chcel za to že hrám "kántry" inzultovať a tiež na poslednom minitour sa miestni štamgasti zdvihli zo stoličiek. No čo, sila hudby, hehe.

Adrik: Ako prichádzaš na texty? Niektoré mi pripadajú ako keby si ich skladal live haha. Alebo prídeš domov z krčmy a píšeš zaradom, čo Ťa v nej nasralo?

Dáša: Drtivú väčšinu textov vymyslím, keď som v pohybe. Buď sa bycigľujem, prechádzam, idem busom alebo vlakom. A väčšinou musím byť pri tom sám. Niekedy to nejde aj mesiac dva, a potom vypľujem aj niekoľko za deň. Vždy to začne dákym rýmom, melódiou a potom podľa nálady dopĺňam ďalej pokiaľ to ide. Ale väčšinou mám ten problém, že sa musím krotiť a škrtať, lebo ináč by tie texty vyzerali ako eposy. Učím sa umeniu vystihnúť podstatu menej slovami, ale stále mi to akosi nejde. Až na drobné výnimky mám spolu s textom hotovú hneď aj melódiu. No a potom sú tu niektoré moje nahrávky, ktoré sú nahrávané mojou vlastnou metódou ImRe. ImRe znamená Immediately Recording, to jest niečo ako ihneď nahrávané. Vtedy pesničku vymyslím, jeden dva krát si ju zahrám a potom hneď nahrám. Tak vznikla väčšina pesničiek na mojich folkenrolových anglických albumoch a tiež jeden slovenský. Je to nevýhoda v tom, že tie piesne nie sú vôbec vyhraté, sú úplne surové, ale zase je to krásne zachytenie nálady toho okamihu. Pre kapely vymýšľam piesne dlhší čas a dôslednejšie. A ako na ne prichádzam, tak to netuším. Jednoducho vyjadrím, to o čo sa chcem podeliť, čo chcem dostať von.

Adrik: S The Kľemones ste toho povydávali kopec na cédeerkách. Pamätáš si všetko? Je niečo, čo by si dnes už nevydal? Prezraď niečo zo zákulisia splitu s Disidentom.

Dáša: Jasné, že si všetko pamätám. S každým obalom som sa piplal ako s deckom. Prvý bol päťpiesňový singel "Deti kvetov (už voňajú fialky odspodu)". Vlastne vznikol tiež metódou ImRe, na prvých dvoch kľemoskúškach v júli 2001. Vyšlo to iba na kazete a s paralelným francúzskym bookletom. Je to síce strach nahrávka, ale tri piesne z nej doteraz hráme (Deti kvetov, Jadroví nezbedníci, We´re The Klemones). O rok sme vydali live kazetu z nášho druhého vystúpenia v roku 2002 "Rodinný koncert", všetko ručne farbené, toto by som už určite nevydal a ani to nešírime. Posielam to iba ľuďom, čo si to špeciálne vypýtajú, nemá to žiadnu hudobnú hodnotu, snáď len akúsi archivačnú, možno. Asi o mesiac nato sme vydali prvý veľký punkrockový singel "Bycigľoví pankáči", kazeta vyšla v číslovanom limite 100 kusov, každý kus mal ručne mnou a kľemobasákom Pacom lepený kartónový obal, farebný obal a tak, proste D.I.Y. ako sa mi to páči. Neskôr sme to pretočili aj na CD a tiež sme zachovali papierový farebný obal. Nahrávka je to príšerná, ale je to môj doteraz najobľúbenejší kľemopočin. Z tej nahrávky ide niečo čo vystihuje našu kapelu, akési fluidum či ako sa tomu hovorí. Dokazuje to aj fakt, že hráme odtiaľ kopec vecí. Potom sme vydali taký malý singlík "Les Kľemones pour les amies", ale bola to iba predzvesť nášej prvej štúdiovej nahrávky. Vydali sme to ako split sami so sebou "Príbehy defektné & príbehy dezertné" v roku 2004. Názov hovorí o tom, že prvá polovica piesní je iba o bycigľoch a druhá sú protivojnové popevky, v strede je pieseň Dezertér, ktorú jedinú doteraz z tohto albumu hrávame. Myslím, že tento nosič sa nám podaril najmenej. Boli sme však prvý krát v štúdiu, tak sme boli ešte celkom vygúľaní. Potom v roku 2006 sme nahrali "Hudobný hluch", ktorý sa podľa môjho názoru podaril a mne sa splnil sen o platni. Zatiaľ iba akože, v rámci grafických možností CD, hehe. Urobili sme okolo 200 kusov, všetko je rozobraté. A akosi nie sme schopní urobiť ďalší náklad. No a v prvej polovici roka 2009 sme nahrali materiál na split s kapelou Disident. Keďže sme ale veľkí lenivci, sme celkom rozlietaní a nemáme žiadneho grafika, ale si všetko robíme sami a občas okolnosti idú proti nám, tak obal k tomu robíme už pomerne dlho... aj keď by sa to asi dalo stihnúť za tri dni.

Adrik: Keď už spomínaš tie DIY obaly a grafiku, môžeme vidieť aj na iných veciach Tvoju robotu alebo si to nechávaš len pre svoje kapely?

Dáša: Hmm, rozmýšľam... Raz som ilustroval jednu takú detskú knižôčku, ale to je asi všetko. Potom som ešte urobil dáke plagáty, rôzne propagačné materiály, letáky a také veci, ale všetko to bolo vždy spojené buď s civilkou, kde som robil s deckami, alebo s kapelami, kde účinkujem. Ešte ma nikto nikdy neoslovil s ponukou na spoluprácu (okrem tej detskej knižky). A čo ja viem? My sme si vždy všetko robili s kapelou sami, žiadni grafici, žiadne blbosti... Možno ten výsledok je občas nie úplne pekný, ale zas to je celé naše, má to pravdivejšiu výpovednú hodnotu. Album alebo demo (to je jedno ako tomu hovoríme) bol u nás vždy výpoveďou kapely, vrátane bookletu a obalu. Kapela je predsa zložená z viacerých ľudí, ten vie to a ten zasa ono a dohromady je to ten spoločný duch, spoločná práca. A musím dodať, že nie vždy som všetko robil iba ja, Paldo z The Kľemones dal dokopy dva naše novšie obaly, Robčo z Disident zase urobil novšie obaly tejto kapele. Ja som skôr cez tú "kopírkovú" old-school grafiku, kresby a nápady. Jediné, čo som robil sám sú staré obaly The Kľemones a Disident a tiež všetky obaly pre môj folkenrol. Ale nemyslím si že viem kresliť, skôr naopak, ja sa iba snažím, pokúšam, baví ma to. A na objednávku by to bolo asi ťažké, ja keď totiž nie som o niečom presvedčený, tak ma to fest nebaví a aj výsledok je taký.

Adrik: Tiež obsmŕdaš v kapele Disident. Si v tejto kapele od začiatku? Pamätáš si ešte ten prechod z garážpanku do uhladenejšieho panku? Taká náhla zmena štýlu? Viac mi sedel ten garážpank a covery od Oi polloi haha. Dúfam, že táto otázka nevyznela debilne a pochopil si ju :)

Dáša: Prečo by mala vyznieť debilne? Jasné, že som pochopil. Proste máš rád všetko nekvalitné a zašumené, typický pankáč, hehehe... Jo, v kapele Disident som od totálneho úplného začiatku v roku 1995, kedy sme to všetko vymysleli. Reálne sme začali hrať až niekedy v 1997, vtedy ešte pod inými názvami. Ale jadro kapely bolo furt to isté. Pred rokom 2000 sme si zmenili meno na Disident a nahrali sme rovnomenné demo. Už ani neviem aké tam boli pesničky, ale snáď tam bol práve ten Oi Polloi cover. Ďalšia nahrávka niesla názov "Disident sa hnevá" a myslím, že niekedy vtedy nastáva ten tebou spomínaný pomalý prerod na melodickejší punkrock. Ja som začal viacej síl venovať Brigade a The Kľemones, pomaly som prestal pre Disident písať piesne, až nakoniec sa to stalo doménou speváka Aľeho, ktorý to robí úplne perfektne. Aj keď ja si nemyslím, že je to až nejaký veľký prerod. Tá garážovejšia podoba bola spôsobená jednoducho tým, že sme ešte poriadne nevedeli hrať. Potom sme vydali v roku 2005 "Príma klíma" a v roku 2007 "Zakázané uvoľnenie". Na všetkých albumoch som hral na bicie. Keď som sa vrátil z UK, veci sa vyvinuli tak, že nemal kto hrať na basu a za bicie počas mojej neprítomnosti zasadol Danko z The Kľemones. Pravdupovediac ku koncu ma už ani moc bubnovať nebavilo, takže som túto zmenu iba privítal a schytil basu. Tak je to dodnes. Len tak mimochodom, ten cover od Oi Polloi som miloval hrať. Celkovo sa mi tiež páčila tá HC/punk tvár niektorých starších piesní od Disidentu, ale to je už pas. To by sme museli chcieť všetci tieto piesne hrať, čo sa asi nestane.
Dáša Dáša

Adrik: Ešte aby som nezabudol, tak sa mi zdá, že chodíš aj hrávať z platní. Alebo sa mi to len zdalo? Čo hovoríš ako vinylofil na toto médium? Koľko ich máš doma? Pozeráš do noci rôzne distrolisty a vrhávaš sa na distrá na koncertoch? Priznaj sa!

Dáša: Hej, chodím. Ale len veľmi málo. Viac-menej si robíme občas u nás v našej krčme také platňovice pre kamošov, púšťame si divoký rocknroll do rána, hehe. Ale nebudem sa brániť ak ma niekto zavolá zahrať na afterparty po koncerte. Strašne ma to baví, púšťať ľuďom muziku. Úplne som platniam prepadol, ale zase vinylofil nie som. Nikomu netvrdím, že ten zvuk je kvalitnejší a bla bla bla. Ja sa zvuku hovno rozumiem, jednoducho sa mi platne páčia, páči sa mi ten pocit, keď ich počúvam, páči sa mi ten pocit, keď si ich pozerám, je to také ľudské médium. Takisto mám rád kazety a tu sa o kvalitnom zvuku nedá hovoriť ani náhodou. Kazety mi pripomínajú staré časy, keď som začínal s punkom, to je pre mňa totálna romantika. Takisto aj platne sú hudobná romantika.

Už od malička sme mali doma gramec, ale vinyly som si kupoval iba občas, nemal som vtedy prachy na rozbehnutie klasickej zbierky, ale vždy som o tom sníval. Potom som sa dostal do UK a tam to bol platňový raj. V každom second-hande boli lacné staré platne a tam to prepuklo. Tam som sa stal závislým na hrabkaní sa v platňových obchodoch. Doniesol som si odtiaľ skoro sto kíl vinylov, vieš približne koľko váži platňa, tak si vieš vypočítať koľko ich asi bolo. Zadovážil som si aj DJ-ský set, aby som mohol hrávať a bolo to. Distrolisty si pozerám, ale iba pre orientáciu. Mám takú zásadu, ktorú doteraz úspešne dodržiavam. Nikdy si nekupujem vinyly cez internet, zdá sa mi to neosobné a konzumné (tým neodsudzujem samozrejme nikoho kto to tak robí, niekedy jednoducho iná možnosť nie je, napríklad všelijaké preorder, limited edition a podobne). Takže odkedy som sa vrátil z UK, tak sa moja zbierka rozrastá poznateľne pomalšie, najviac platní si chodím kupovať do Prahy. Priznávam sa, na distrá sa úplne vrhám a hrabkám a hrabkám. Niekedy aj viem, že si nič nekúpim, lebo je to dáke SxE distro, kde nepoznám ani jednu kapelu, ale aj tak sa hrabkám. Musím sa ospravedlniť všetkým distráčom, ktorí musia mať na ľudí ako ja nervy, ale ja sa vždy snažím si niečo kúpiť.. Proste milujem ten pocit, keď sa hrabem v štóse platní. Je to závislosť. Hrabem hrabem a potom zrazu JÉÉÉB!, vykukne na mňa dáky diamant, čo už dlho zháňam, toto v internetovom distroliste nezažijem.

Adrik: Väčšinou ľudia píšu, že sú Tvoje reporty zakaždým zábavné, musím priznať, že sú naozaj originálne. Žiadne kapela zahrala, prišla druhá, dohrala. Odkiaľ čerpáš zakaždým nové a nové slová? Hltáš knihy ako jednohubky alebo si sa narodil s pol metrom básnického čreva navyše?

Dáša: Tiež ma nikdy nebavilo čítať nudné reporty a tak som si povedal, že to začnem robiť po svojom (to je ináč najlepší recept na všetko, čo sa ti nepáči, začať to robiť po svojom). Som iba rád, ak sa ľudia bavia. Kedysi som čítal hodne, teraz už čím ďalej tým menej, viacej sa venujem muzike. Kedysi som aj viacej písal, nehovorím že kvalitne, ale písal. Dáke poviedky a básne. Jednu takú novelku som dal dokonca aj do obehu, myslím, že okolo roku 2001 alebo tak, asi 50 kusový náklad, žiadne vydavateľstvo, všetko samozrejme DIY. Teraz k tomu chcem pridať dáke ilustrácie a vyprdnúť to zase. Tiež som rozmnožil zopár poviedkových zbierok, ale v malom náklade. Takže možno odtiaľ pramení ten literárny základ, ak sa o takom dačom u mňa vôbec dá hovoriť. Dnes už poviedky a básne nepíšem, celkom som presedlal a svoje písanie som podriadil muzike. Čiže zopár reportov a už vyššie spomínané Kľemoviny. Zdá sa mi totiž, že život ponúka také scenáre aké nevymyslí nikto.

Adrik: Moja klasická otázka, aj keď si písal, že už čoraz menej piješ. Pamätáš si na najväčšiu kalbu svojho života a s tým spojené průsery? Stalo sa, že kvôli Tvojim promile si si s kapelou nezahral alebo to stálo za úplné hovno?

Dáša: No tých bolo celkom dosť, najmä v tých pravých starých pankových časoch. Takmer všetky sa spájajú so začiatkami kapely Disident. Vtedy sme boli celkom legendárni práve našimi alkoholickými koncertami a stával sa úplný opak toho, čo sa pýtaš. My sme nemohli hrať práve kvôli nedostatku promile. Ale ako alkopunk sme sa v textoch vôbec neprofilovali, hehe. Spomínam si na jeden koncert spolu s Happy Cocks, odštartovalo to moju trojdennú chlastačku, kedy sa musela kvôli mne zrušiť skúška s Brigadou, narobil som kopu pičovín a zakončil som to šípkou do betonárskej miešačky. Ja sa neopíjam do dáke tupej agresie, skôr robím také, ehm ehm somariny. No a ešte mám jeden naozaj škaredý zážitok, kedy som spadol na hlavu zo schodov a chýbali milimetre a mohol som byť mŕtvy, skončilo sa to rozťatou hlavou a otrasom mozgu, po tomto som naozaj rozmýšľal o existencii niečoho vyššieho a trochu som sa nad sebou zamyslel. Postupom času, najmä v The Kľemones, kde aj spievam, som úplne prestal piť na koncertoch, pivko si dám to hej, ale pochopil som, že keď si ožratý, ťažko niečo zahráš, najmä keď som taký muzikant ako som, niekto to možno dokáže, je nie. Bavím sa teraz na úplne iných veciach. Zas ale napríklad keď hrám svoje folkové veci, tak chlastám dosť, takže ťažko povedať. A keď som vravel, že čoraz menej pijem, tak to som myslel tak, že už menej chodím vysedávať do krčmy, kde sa jednoducho často nudím. Na rôznych akciách je to ako za starých čias, rád potiahnem aj celý víkend, ajajáj, to sú krásne psycho pondelky potom v robote, hehe.

Adrik: Vďaka za čas, odpovedal si naozaj rýchlo, asi najrýchlejšie zo všetkých mojich rozhovorov. Máš ešte nejaké veci na záver? Pozdravy? Plány do budúcnosti?

Vďaka za rozhovor Adrik, dobré otázky, fest ma bavilo takovéhle povídání, možno aj preto som odpovedal tak rýchlo. Ja to poznám, to odpovedanie kapiel, Doteraz mám doma ešte zopár rozhovorov, ktoré sme ako kapela nikdy neodpovedali. Jednoducho za osobu sa robí rozhovor rýchlejšie ako za kapelu. A dnes to uľahčuje aj internet, čo si budeme hovoriť. Týmto sa ospravedlňujem všetkým ľuďom, ktorí s nami (Brigada, Disident, The Kľemones) niekedy robili rozhovor a dostali ho neskoro alebo vôbec (raz sa aj také stalo). Plány do budúcnosti neradno prezrádzať, lebo sa nesplnia. Ale mám ich veľa a pokiaľ ma to bude baviť, neprestanem otravovať. Tak ešte raz dík a nech sa darí tebe aj tvojmu webu. A na záver len: buďte úprimní, medzi sebou a najmä k sebe. No a už dosť, už som toho dosť natrepal.


Na otázky odpovedal Dáša 8-9/2009. 
Pýtal sa: Adrik

Tento rozhovor už bol zobrazený 1822 krát!
Späť na rozhovory
Oznámkuj tento rozhovor ako v škole:
1 2 3 4 5
Hodnotenie rozhovoru: 1.95

Pridaj komentár k rozhovoru:
NICKNAME:
E-MAIL:
WEB:
R+F+N+S
TEXT:


 #1640 dasa klemodasa@azet.sk www.klemones.com  napísal/a 07.09.2009 08:16:27
gloso: jasnačka, bohajeho, rád by som vedel koľko tých kľemo-štupľo-odznakov sme vôbec vyrobili, ciboha, jak si mi to pripomenul, tak mám chuť hneď zobrať zicherky, pivné štuple a zrobiť zopár ďalších... aj ty sa drž!
 #1638 gloso   napísal/a 04.09.2009 22:25:37
pripominam nezabudnutelne DIY stuplo odznaky klemones drz sa chlape
POSLEDNÉ KOMENTÁRE:
07.06. 14:19
axc: https://www.yout >> (guestbook)
27.05. 19:09
nakra: "hnilá infraštru .. >> 27.9.2018 ROZPOR (Izrael) (cestopis)
18.05. 17:21
Mišo Štich: Vďaakaa. Tento z .. >> Smrt #1 / 2006 (archív zinov)
14.05. 17:27
deegee: bolelo >> 30.6.2018 UAFA cup Trenčín (report)
09.05. 10:39
waagbistritz69: ...a teraz sú ti .. >> 30.6.2018 UAFA cup Trenčín (report)

ANKETA:
Má to tu ešte zmysel?

[250/92.59%]
Má!

[11/4.07%]
Ako kedy, je tu aj plno píčovin.

[2/0.74%]
Je mi to jedno, som tu prvý krát.

[7/2.59%]
Nechaj tú mŕtvolu už konečne dôstojne pochovať, aj tak je všetko na facebooku a aktuálnejšie!


Počet hlasov: 270

Online: ... Autor: adrik punkgen@gmail.com: 2003 - 2018 ...