PUNKGEN
| NOVINKY | KONCERTY | FOTOARCHÍV | RECENZIE | ROZHOVORY | ČLÁNKY | SÚŤAŽE |
| DISTRO | LABEL | ARCHíV FANZINOV | PREKLADY TEXTOV | RECEPTY | GUESTBOOK |
RSS
POZÝVAME:
So 22.12.2018
COCO BONGO (SK), the WILDERNESS (SK), SEDEM MINÚT STRACHU (SK), P.R.D. (SK)

Banská Bystrica, Bosorka

plagát
.. ostatné koncerty

NOVINKA V DISTRE:

B.I.T.C.H. #1
6.00 €

NAJNOVŠIE FOTKY:
SISTEM ERORR, ADACTA, ROZPOR (8.12.2018, Košice)

NAJNOVŠÍ ROZHOVOR:
BLACK PASSENGER

NAJNOVŠÍ REPORT:
HEVER, MENTAL TENSION, PROTEIN, REGRES (7.12.2018, Brno, Bajkazyl)

NAJNOVŠIA RECENZIA:
VARUKERS - How do you sleep??????? 12"

NAJNOVŠÍ ČLÁNOK:
Pozvánka na Fear fest 2018

NAPOSLEDY NASKENOVANÝ ZIN:
Bakteria #3 / 2005

NAJNOVŠÍ PRELOŹENÝ TEXT:
OI POLLOI - We dont need them

NAJNOVŠÍ RECEPT:
Čili z TV Paprika











Rozhovor PIVNICA
PIVNICA je svižný hardcore punk z mesta, kde je pivovar (ako sa za prastarých dôb spievalo na ich koncertoch). Trinásť rokov je skutočne dlhý čas a máloktorá kapela sa dožije začiatku svojej puberty. Často vymäkne, rozpadne sa alebo žije z čias svojej zašlej slávy. Toto ale skutočne nie je prípad banskobystrickej PIVNICE, ktorá si to hobluje stále tvrdšie a razantnejšie. Na otázky odpovedal gitarista Kubo a po novom už len spevák Kalach.
Wrbo

Wrbo: Svoje nástroje znásilnujete už 13 rokov. Čo sa za ten čas všetko udialo? Aké zmeny vidíte na sebe, ľuďoch okolo, punkovej, či hardcorovej subkultúre? Je to iné? Ak áno, v čom?

KUBO: Fakt je to už 13 rokov ... Viem, že sme kapelu založili ja a Dedo v prvom ročníku na strednej škole. Vtedy bol náš hnací motorom založiť kapelu preto, aby sme mali koncerty zadarmo, aby nám v krčme dali pivo preto, že budeme hrať, a aby sme časom videli aj koncerty v iných mestách než v Banskej Bystrici. Zmenilo sa úplne všetko. Filozofia kapely už nie taká pasívna a primitívna ako bola v našich pubertálnych rokoch. Našimi textami sa snažíme poukázať na problémy v spoločnosti, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať bežné a ľahko riešiteľné, ale pointa ľudského vnímania a myslenia je u každého jednotlivca rozdielna, a teda niekto tie problémy môže vnímať ako obrovskú životnú prekážku. Preto si myslím, že práve v textoch je podstata našej dnešnej hudby iná oproti tomu, čo sme robili pred 13 rokmi. V rokoch 2003 - 2007 som vnímal Banskú Bystricu ako centrum punkovej scény. Koncertov bolo veľa, boli často a účasť nikdy nešla pod 100 ľudí. Bola to kvantita na úkor kvality, tie koncerty boli výrazne ovplyvnené ožratými ľuďmi, hádkami, kradli sa bombery, mikiny a dokonca aj odznaky. Na koncertoch v Bystrici nebola žiadna distribúcia - iba Hirax, nebolo jedlo, neboli info letáky. V súčasnosti sa úroveň koncertov z môjho pohľadu posúva dopredu. Vyseparoval sa priestor, kde začali chodiť náckovia. Páči sa mi, že kvantum ľudí si stojí za svojim presvedčením a do Tartarosu nechodia. Na koncertoch sa okrem hudby dostaneš aj k distribúcii vinylových platní, fanzínov a stáva sa už pomaly samozrejmosťou, že koncert je sprevádzaný aj možnosťou ochutnať doma pripravované jedlo.

KALACH: Keď sa kapela rozbiehala, boli sme všetci stredoškoláci, ako spomína Kubo, chceli sme mať na koncertoch vstup zadarmo a zahrať si na nejakom "väčšom" festivale čo sa nám žiaľbohu, niekedy aj chvalabohu, ale vo väčšine prípadov žiaľbohu podarilo. No a samozrejme že za to obdobie sa zmenilo veľa, ku kapele pristupujeme úplne iným spôsobom, hráme v podstate aj niečo celkom iné ako v prvých rokoch fungovania a pod. Tým ako sa vyvíjame my, tak sa vyvíjala aj tvorba a všetko to, čo do kapely dávame. A zmeny v subkultúre? Ak to zhrniem na Banskú Bystricu, Zvolen a okolie tak rozhodne kvantita ľudí je nižšia, ale zároveň si myslím že je to teraz také viacej rodinné a súdržnejšie.

Wrbo: Vydať na slovensku vinyl na vlastnú pasť. Nie je to samovražda?

KUBO: Nevnímam to ako samovraždu. Do vydania našej nahrávky na vinylovej doske sme nešli s vedomím, že sa nám tie peniaze vrátia. Ak sa to časom podarí, tak určite budeme spokojní, ale hlavne z toho pohľadu že naša muzika sa niekomu tak páči, že sa rozhodol podporiť nás kúpou vinylovej dosky. Za seba poviem, že odkedy som začal počúvať hc punkovú hudbu z vinylového nosiču, tak som sníval o tom, že raz aj naša kapela bude mať zarezanú nahrávku do vinylu. A splnilo sa mi to.

KALACH: Vinyl sme vydali z peňazí, ktoré sme dokázali za pár rokov našporiť resp. ušetriť z cesťákov prip. z iných zdrojov, takže sme v podstate ani nekalkulovali či to bude pre nás vôbec rentabilné alebo nie. Chceli sme skrátka vinyl tak sme to zrealizovali takýmto spôsobom.


Wrbo: Ani Vás ako kapelu neobišli personálne zmeny. Ako sa pýtajú bulvárne plátky - čo bolo ich príčinou? Čo je teraz s tými ľuďmi? Ste ešte v kontakte?

KUBO: Tak pravda je taká, že skôr než sme fungovali ako kapela, sme mali vybavený termín koncertu, takže bolo potrebné splašiť niekoho, kto bude hrať na bicie. Na základke som mal kamaráta, čo bubnoval v jednej jazz rockovej skupine a myslel som si že, primitívny punk o štyroch akordoch pre neho nebude problém zahrať. Ale bol, takže po pár skúškach a dvoch koncertoch to chalan zabalil. A potom sa v kapele začal mlieť jeden človek za druhým. Gitarista Andrej teraz hráva v skupine Peacock ball, spevák Ivan prevádzkuje niekoľko kaviarní v meste. Medzi dôležitých členov kapely patril určite Majči, ktorý sa do skupiny dostal úplnou náhodou, keď som ho ako mladšieho brata musel so sebou všade ťahať, a tak sa raz dostal na našu skúšku. Po vypití litra a pol čuča nám Majči vynadal, že nevieme spievať, a tak som mu povedal, že keď je taký frajer, nech si to skúsi. Mal iba 15 rokov. Nahral s nami dva albumy, absolvoval množstvo koncertov, ktoré sú dodnes pamätné. V súčasnosti sa Majči už dlhšiu dobu nepohybuje v komunite. Veľa s nami odohral aj Harvy, talentovaný muzikant a super človek a kamarát. Tešíme sa na neho, keď sa vráti zo zahraničia. Na Majčiho post speváka prišiel na jeden rok Miko zo žiarskej kapely AGÁTA. Nahral jeden singel a potom už nič. Odišiel bez rozlúčenia. Na Harvyho miesto gitaristu prišiel kamarát Genco zo STRATY VKUSU, super človek a kamarát, ktorého hudba a koncerty veľmi bavili. Na všetkých ľudí, čo sa vystriedali v kapele, máme super spomienky.

KALACH: V kapele boli ľudia, ktorí v nej pôsobili dlhodobo a pod vplyvom rôznych okolností neskôr odišli. Majči sa rozhodol z vlastnej iniciatívy - prestalo ho to baviť, Harvy odišiel do zahraničia, Genco z rodinných dôvodov, Miko z časových a praktických ... Ale so všetkými sme stále dobrí kamoši a vždy sa radi vidíme.

Wrbo: Vraví sa, že nová krv na palube posunie kapelu vpred. Momentálne zaúčate nového bubeníka Stanislava. Z Vášho pohľadu to je posun? Ak áno, kam?

KUBO: Keď sme nakoniec skončili ako trojčlenný základ, tak sme sa rozhodli, že už sme príliš starí na to, aby sme išli do niečoho nového. Takto sme necelé dva roky fungovali a koncertovali, ale cítili sme, že to nemá gule. Kalach za bubnami ťahal aj hlavný spev, čo ho dosť limitovalo. Na druhej strane sme si uvedomili, že naša hudba stráca na priamočiarosti, tak sme sa rozhodli, že buď bude nový spevák alebo nový bubeník. Oslovili sme kamaráta Stana (Kišpa), ktorý niekedy hral na bicie v PANIKE DAVU, ale už dva roky nemal kapelu a len tak si doma honil nad elektronickými bubnami. A Kišpo povedal, že to s nami skúsi, takže sme celé leto makali raz do týždňa v teplej skúšobni a Stanovi to šlo stále lepšie a lepšie, takže sme mali ďalšieho parťáka. Určite je to posun, pretože Kalach teraz už len spieva a myslím si, že teraz to má ten drive, čo tomu chýbal.

KALACH: Tento krok sme sa rozhodli spraviť preto, aby sme tomu dali nový drive, nové gule, rozhodne sme chceli osloviť niekoho s kým sa poznáme a vieme aký je človek - osobne si neviem predstaviť žeby som v kapele hral s niekym, s kým by som si ľudsky vôbec nesedel. Stano sa tejto myšlienke veľmi potešil a hoci nie je hc/pank jeho úplná šálka kávy, veľmi ma teší, že chce hrať a na skúškach je sranda. Pre mňa je to tiež niečo nové, lebo majk som nikdy neokupoval ani som nemal také ambície, mám pred tým aj trošku rešpekt, aby som na pódiu nevyznel trápne, ale zároveň sa kurva teším na prvé koncety hoci mi bicie aj chýbajú.

Wrbo: Česko, Morava, Slovensko - nejedno mesto už máte zbehané. Existuje nejaký (vami spozorovaný) rozdiel medzi týmito kútmi? Organizácia, ľudia, chod samotných akcií, či ich komunít?

KUBO: Rozdiel tam určite je. Na Morave je viacero klubov a miest, kde sú komunity viac aktívne. Napr. oproti Slovensku, kde organizuje koncert zväčša jeden človek, ktorý si musí sám zabezpečiť vyberanie vstupného, zvuk, pódiovku, promo a podobne, tak na Morave som sa stretol s tým, že koncert organizuje podstatne väčšia tlupa ľudí a všetci ťahajú za jeden povraz. Keď chceš niečo robiť v Bystrici, tak dobreže nemusíš s palicou stáť nad neschopným zvukárom, ktorý pride len zapnúť zosíky, natiahnuť káble a potom si odskočí na pivo do inej krčmy. Lebo on taký hnus nemôže počúvať. No najradšej by som jebol takému človeku.

KALACH: Musím povedať, že za posledných niekoľko rokov mám koncerty v Čechách resp. na Morave o niečo radšej ako na Slovensku. Hoci tie rozdiely určite nie sú až tak výrazne, mám pocit, že tam majú ľudia väčší záujem aj o relatívne neznáme kapely ako sme aj my.

Wrbo: Hodoštiak je akousi oslavou, či výročím založenia PIVNICE. Aký vývoj zaznamenal a ako sa s odstupom času pozeráte na tie akcie, čo ste organizovali? Na aké kapely, či ročník najradšej spomínate?

KUBO: Prvý Hodoštiak bol v roku 2005 a hrali na ňom skupiny NORTON, NADORASZ, ZHODA NÁHOD, EURÓPSKA DIERA a neviem čo ešte. Bolo to na počesť jedného kámoša z Valaskej, ktorý sa mal vrátiť z Írska a chceli sme ho prekvapiť. Potom sa to už nejak začalo tradovať a každý rok na jeseň sme organizovali túto akciu. Myslím, že každý rok sa posúval dopredu aj čo sa týka výberu kapiel, aj myšlienkou niekomu pomôcť alebo ponúknuť ľudom niečo naviac. Či už ide o zbierku pre organizáciu Priama akcia, zber šatstva pre ľudí bez domova alebo už tradičné vinylové distro alebo vega žrádlo od Kalacha. Ja najradšej spomínam na koncert ŽELEZNEJ KOLÓNY v 2007, keď ešte mali gule a boli vo forme (smiech) alebo super tiež boli THALIDOMIDE a SVINĚ! A potom párty na chate.

KALACH: Hodštiak nikdy nebol ani nebude jedna z tých akcií, ktorá je postavená primárne na tom, že usporiadajúca kapela sa chce "pochváliť", že ako je tu už dlho - tento spôsob sebaprezentácie mi je dosť nesympatický. Pôvodný impulz na spravenie Hodoštiaku bol úplne iný a Kubo ho vysvetlil, v tom čase samozrejme nikto z nás nemohol vedieť, že sa z toho stane tradícia s pravidelnou kontinuitou, samozrejme, že sme radi že dnes tomu tak je. Vždy sa tešíme, na kamošov, dobrú náladu a kapely, ktoré oslovujeme už v dostatočnom predstihu. Myslím, že posledné cca 4 ročníky boli super! Návštevnosť, ľudia, spokojnosť kapiel ... všetko išlo ako malo, ale asi najviac mi utkvel v pamäti rok 2007, aj preto že prišla kopa ľudí, ale hlavne policajná razia ako z amerického akčňáku, kde príslušníci hľadali na koncerte náckov, lebo deň pred tým bola pri kine Hviezda hromadná bitka, tak mali zrejme pocit, že sú na "správnej stope" :-)

Wrbo: Mladých na koncertoch ubúda. Nové kapely sa nezakladajú. Aký je Váš recept na pritiahnutie mladej generácie späť pod/na pódiá?

KUBO: Myslím, že je to zložitejšie. V dobe keď som sa ja spoznával punkovú subkultúru som poštou dostával leták od Hiraxa a nemal som internet. Pamätám si, že prvé kazety, ktoré sa ku mne dostali, boli SLOBODNÁ EURÓPA - v tej dobe bola ešte rozpadnutá a KONFLIKT, ktorý hral výlučne UG koncerty. Práve to ma pritiahlo do zaprdených krčiem, kde sa ku mne dostali ďalšie nahrávky ako napr. HT, KRITICKÁ SITUACE, DAVOVÁ PSYCHÓZA a TOY PIŠTOĽS. Ak teraz mladému človeku pod pojmom punk vyskočí SLOBODKA, ZÓNA A alebo KONFLIKT, tak sa ani nečudujem, že nás je v komunite málo. Pretože tie kapely sa svojou činnosťou sami dištancujú od subkultúry punk. Otázka by mohla byť položená aj tak, či má vôbec komunita záujem o to, aby sa rozrastala? Ak áno, tak potom jedinou cestou pravdepodobne zostáva rozšírenie svojej pôsobnosti aj mimo klub, napr. aktívne zapájanie sa do verejného života a šírenie myšlienok aj mimo komunitu.

KALACH: Fuu, človeče, neviem či na niečo také môže byť nejaký recept. Áno, určite je fakt, že mladých ľudí na koncertoch výrazne ubúda, tu v okolí nemáš žiadnu mladú kapelu, ktorá by chcela hrať, ani žiadne skupinky báb či chalanov okolo 16, čo by radi chodili na koncerty a intenzívne to nasávali do žíl. Určite že by bolo zaujímavé hľadať konkrétne príčiny toho, že prečo to mladých ľudí už tak neťahá do týchto subkultúrnych kruhov, mám pocit, že to ventilujú presne opačným smerom, sú frustrovaní, nasratí, v súčasnej informačnej vojne ani nevedia čomu presne veriť, akceptujú neakceptovateľné, ale to je asi otázka pre sociológov alebo sociálnych antropológov, každopádne by som to nevidel až tak tragicky a kedykoľvek sa to môže zmeniť. Vidím to na sebe, je trošku zvláštne, že čím som starší, tak si tie koncety oveľa viac užívam, cítim sa tam lepšie a mám z nich lepší pocit a všeobecne na ne radšej chodím, a to je niekedy prospešnejšie ako prísť do klubu plného ľudí, pre ktorých je to povrchná zábava, nevedia vlastne čo chce tá a tá kapela povedať a skôr či neskôr za 2 roky po nich nebude ani stopa. Mladí ľudia na koncerte rozhodne chýbajú ale spôsob akým by si ktomu našli cestu je len na nich.

Wrbo: Politika v punku. Prežitok, či póza, aby sa na oko zdalo, že "ako niečo aspoň v textoch riešime"? Je sebareflexia v tomto smere hnacím motorom alebo ide len o kalkul s ktorým sa jaksi počíta?

KUBO: Politika je neoddeliteľnou súčasťou HC punku a človek, keď o niečom píše, hovorí, tak je predpoklad, že tak v živote aj koná. Kto inak píše a spieva vo svojej tvorbe, a potom rozdielne koná, tak sebakriticky musí priznať že je pokrytecký kokot.

KALACH: Hm, pre mňa osobne je často náročné označiť nejakú kapelu za politickú, lebo je to pre mnohých subjektívna interpretácia, toho čo politika v muzike vlastne je. Kapela môže mať politické texty, ale nemusí sa tak označovať a naopak, čiže v tomto som pomerne opatrný. Už dlhšie obdobie sa skorej vŕtam v sebe, vo svojich chybách resp. v tom čo sa deje bezprostredne v mojom okolí a zdá sa mi to užitočnejšie ako niekedy na silu pičovať na veci okolo, ktoré v konečnom dôsledku ani nemám možnosť nijak ovplyvniť. Snáď sa to časom odrazí aj na textoch, uvidíme ...

Wrbo: Veľa ľudí sa ma pýta - ako sa zmenila situácia v Bystrici s pravicovými extrémistami a všeobecne extrémizmom od volieb do BBSK? Nejaké postrehy, či skúsenosti?

KUBO: Situácia v súčasnosti už ďaleko presiahla hranicu BBSK. Po voľbách do VÚC sa dostatočne kompetentné osoby neponaučili zo zvniknutej situácii, a tak sa Kokotleba dostal do parlamentu. V skratke a jednoducho povedané. Určite sa zmenila rétorika, v minulosti viacej dochádzalo k fyzickej konfontácii medzi náckami a punkáčmi, pamätám si na bitky počas koncertov vo Hviezde, pred Tartarosom alebo útoky na starý Irish pub. V súčasnosti sa v B. Bystrici objavuje takáto konfrontácia len ojedinele, teraz keď príde nejaký zmätený chalan na koncert, tak sa snažíme chalanovi v dobrom vysvetliť, kde robí chybu, ukázať mu prečo je cesta fašistov v spoločnosti neprípustná, snažíme sa poukázať na minulosť a spájať veci minulé so súčasným prejavom kokotlebovej strany a následne takéhoto zmätenca pošleme slušne domov nech si to v hlave napraví a príde nabudúce.

Wrbo: Najzásadnejšia pieseň (piesne) z Vášho repertoáru? A prečo?

KUBO: "Kolesá systému", pre mňa určite táto pieseň ak si mám vybrať a priamo odpovedať na otázku. Je to vyjadrenie nášho hnevu na súčasnú demokratickú politiku, ktorá devastuje malých podnikateľov a podporuje veľké koncerny. Stačí sa pozrieť ako sa hospodári s verejnými zdojmi, na Vysoké a Nízke Tatry a vôbec na všetky Národné parky, v ktorých sa bez hanby ťaží drevo. Máme známych, ktorí sú šikovní, majú nápady a chceli by ich realizovať, napríklad v cestovnom ruchu, ale žiaľ - oni nedostanú od štátu nič, len polená pod nohy formou živnostenských licencií, znevýhodneného zamestnania dohodárov, ktorých štát bude buzerovať za to, že zarobili viac ako 150 € mesačne. No do piče, otvára sa mi nožík vo vrecku ...
"Mozoľe od práce
a žiadne koláče,
skurvéné pravidlá,
nezmysly a lži.
Iné zákony pre kráľov, iné pre poddaných! Kolesá systému sa neustále točia,
často do nich spadne aj nevinný občan
Pohľady zhora,
hodené kosti,
krvavé dlaňe,
výkriky zlosti.
Iné zákony pre kráľov, iné pre poddaných.


KALACH: Ja mám rád napr. "Kolobeh energie", je to pomerne netypický text z mojej hlavy a rád hrám tú pieseň, lebo hovorí v podstate presne o tom, čo práve robím, keď ju hráme :-). Alebo aj "Čo ich spája?!", základ tohto textu napísal asi pred 25 rokmi človek z mojej rodiny - samozrejme za celkom iným účelom ako sme ho zhudobnili my - dostal som sa k nemu absolútnou náhodou a keď som si tie slová prečítal, uvedomil som si, že v živote autora toho textu sa za tie roky nezmenilo v podstate nič, ostala frustrácia zo strany partnera, nijaká komunikácia a iba ten istý bod, na ktorom stále stojí. Taká smutná irónia ktorú ale žije kvantum ľudí.

Wrbo: Mimokapelné záujmy a záľuby?

KUBO: Sex, vinyl, turistika, cestovanie a poriadok v byte (pozn. red. Sakra, tak to by si niekedy ku nám domov mohol zavítať :-))

KALACH: Tak ja ich mám pomerne dosť. Už viac ako 7 rokov robím thajský box - milujem to! Psy, cestovanie, rád si zahrám na gitaru, basu, hudba všeobecne, varenie, behanie, knihy, dobrý film a tak dále ...

Wrbo: A teraz menej vážne. Nejaký zážitok z koncertov, či patália hodná zverejnenia?

KUBO: Nie sme žiadna trendy a sexy kapela. Ale viac pozornosti sa nám dostalo od mužskej časti publika, než od ženskej a viac nás na koncertoch balia chlapi. Dedo, Majči a Kalach by o tom vedeli hovoriť viac.

KALACH: Tých zaujímavých príhod je už menej, ale asi taká legendárnejšia je z roku 2008 keď na na Dubníku pohrýzol pes, a potom som mal sentimentálnu chvíľku. Všetci sa mi smiali! :D

Wrbo: Aká skupina, osoba, organizávia Vám v poslednom čase vytrela zrak, či sluch?

KUBO: Koncert D.O.A, ADOLESCENTS a G.B.H v lete tohto roku.

KALACH: Hm, za posledný cca rok - dva. Tak DAYS N DAZE - americký squatterský folk pank s prvkami crustu, ska a úprimnými textami, baví ma NOSTALGIA z Liptova, CATASTROFY - páči sa mi ich absolútne suverény prejav s veľkou dávkou nadhľadu a skromnosti. Ale inak počúvam kvantum muziky samozrejme aj mimo hc / pankovú scénu.

pivnica.kubko@gmail.com


 
Pýtal sa: Wrbo

Tento rozhovor už bol zobrazený 334 krát!
Späť na rozhovory
Oznámkuj tento rozhovor ako v škole:
1 2 3 4 5
Hodnotenie rozhovoru: 2

Pridaj komentár k rozhovoru:
NICKNAME:
E-MAIL:
WEB:
G+2+L+H+6
TEXT:


POSLEDNÉ KOMENTÁRE:
dnes 13:31
Kozo: Keď som si doma .. >> 7.12.2018 HEVER, MENTAL TENSION, PROTEIN, REGRES Brno, Bajkazyl (report)
dnes 13:18
daniel hever: Dik za report! p >> 7.12.2018 HEVER, MENTAL TENSION, PROTEIN, REGRES Brno, Bajkazyl (report)
včera 13:04
Rišo: Hej AxC mam spli .. >> (guestbook)
včera 11:15
Elramon: Spravy o fialkac >> (novinka)
07.12. 00:04
justin: fajne že ste doš >> 1.12.2018 -273.15, CINNAMON WIND, HEVER, FYASCO, SAMČO, BRAT DÁŽĎOVIEK Trnava, Kubík (report)

ANKETA:
Skúšaš aj recepty zverejnené na tejto stránke?

[77/27.8%]
Jasné, väčšina bola fantastická

[69/24.91%]
Niečo som už vyskúšal a boli fajn

[11/3.97%]
Vyskúšal som, ale nič moc

[68/24.55%]
Mne varí mama

[52/18.77%]
Niečo s mäsom by nebolo?


Počet hlasov: 277

Online: ... Autor: adrik punkgen@gmail.com: 2003 - 2018 ...