Ffud rec. Pekný jednoduchý kreslený biely obal ukrýva pekný biely mramorovy
sedempalec. Na etiketách nie je označené, komu ktorá strana patrí, tak
to nechávam na náhodu. A predsa som sa trafil do kapely, ktorú som chcel
počuť ako prvú. Galantskí the CITADEL si už normálnu platňu zaslúžili
dávno. Na svojej strane majú tri skladby, ktoré už určite dávno poznáš
buď z koncertov alebo internetu. Dve sú v slovenčine, ktoré sú
Kristiánom parádne nafrázované a dopasované k muzike a jedna v
maďarčine. Texty všetkých skladieb nájdeš na obale, k tej maďarskej by
som určite zvolil aj slovenský preklad, nielen anglický. Ináč je všetko
v poriadku. Parádny melodický old school hard core, ktorý sa nebojí ani
pomalších emotívnejších pasáží a ktorý dopredu ťahajú presné bicie, ale
aj Kristiánov skvelý spev. Keď tak nad tým rozmýšľam, podobnú muziku u
nás asi ozaj nikto nehrá. Tri skladby sú málo a vôbec sa nezunujú. Vedel
by som to počúvať celú noc, trebárs aj na samostatnej LPčke. A aby to
naozaj nenudilo, to dokáže len málokto. Naživo je to ale ešte oveľa
lepšie! Konečne otáčam stranu. TYRELLS OWL z Budapešti som pred
vypustením informácie o spoločnom splite vôbec nepoznal. Dve skladby,
ktoré zvukovo začínajú mne nie veľmi obľúbeným post-všetko štýlom.
Našťastie sa to po chvíľke rozbehne do stredného hard core tempa, v
ktorom dosť počuť vplyvy epických crustových spolkov. Do toho podobné
hudobné postupy ako ich kolegovia z opačnej strany plus navyše chrapľavý
vokál. Dosť čudná kombinácia, ktorá sa sa votrie pod kožu až po
niekoľkých vypočutiach. Keby sa v druhej skladbe trochu zmenil spev,
nepresvedčíte ma, že to nie je nejaká demonahrávka the CITADEL. Nie je
to zlá kapelka, ale viac mi režú the CITADEL, či zvukovo alebo štýlom.
Ale ináč veľmi vydarený split dvoch kapiel, ktoré si k sebe našli cestu
nielen cez internet, ale aj v skutočnom živote. Uvidíme sa v kotli!!!
RSS
Pekný jednoduchý kreslený biely obal ukrýva pekný biely mramorovy
sedempalec. Na etiketách nie je označené, komu ktorá strana patrí, tak
to nechávam na náhodu. A predsa som sa trafil do kapely, ktorú som chcel
počuť ako prvú. Galantskí the CITADEL si už normálnu platňu zaslúžili
dávno. Na svojej strane majú tri skladby, ktoré už určite dávno poznáš
buď z koncertov alebo internetu. Dve sú v slovenčine, ktoré sú
Kristiánom parádne nafrázované a dopasované k muzike a jedna v
maďarčine. Texty všetkých skladieb nájdeš na obale, k tej maďarskej by
som určite zvolil aj slovenský preklad, nielen anglický. Ináč je všetko
v poriadku. Parádny melodický old school hard core, ktorý sa nebojí ani
pomalších emotívnejších pasáží a ktorý dopredu ťahajú presné bicie, ale
aj Kristiánov skvelý spev. Keď tak nad tým rozmýšľam, podobnú muziku u
nás asi ozaj nikto nehrá. Tri skladby sú málo a vôbec sa nezunujú. Vedel
by som to počúvať celú noc, trebárs aj na samostatnej LPčke. A aby to
naozaj nenudilo, to dokáže len málokto. Naživo je to ale ešte oveľa
lepšie! Konečne otáčam stranu. TYRELLS OWL z Budapešti som pred
vypustením informácie o spoločnom splite vôbec nepoznal. Dve skladby,
ktoré zvukovo začínajú mne nie veľmi obľúbeným post-všetko štýlom.
Našťastie sa to po chvíľke rozbehne do stredného hard core tempa, v
ktorom dosť počuť vplyvy epických crustových spolkov. Do toho podobné
hudobné postupy ako ich kolegovia z opačnej strany plus navyše chrapľavý
vokál. Dosť čudná kombinácia, ktorá sa sa votrie pod kožu až po
niekoľkých vypočutiach. Keby sa v druhej skladbe trochu zmenil spev,
nepresvedčíte ma, že to nie je nejaká demonahrávka the CITADEL. Nie je
to zlá kapelka, ale viac mi režú the CITADEL, či zvukovo alebo štýlom.
Ale ináč veľmi vydarený split dvoch kapiel, ktoré si k sebe našli cestu
nielen cez internet, ale aj v skutočnom živote. Uvidíme sa v kotli!!!