Krypta records Pred chvíľou tu niekde jeden čávo z východu uviedol, že recenzia na obľúbenú
kapelu sa píše sama. Rád by som vedel, prečo to zrovna u mňa nefunguje?!
Každopádne som rád, že kilju sa pije na hektolitre a družba Fínsko - Sereď
stále funguje. Kvalitné kilju = kvalitný pank a spomínaná družba zabezpečuje,
že sa aj z tejto krajiny dostane k nám nejaká vzorka tradičného folklóru
v podaní novších, menej známych kapiel, ktorým sa aj napriek digitálnej
dobe darí držať status exotiky a nedostupnosti. Však komu sa už len chce
ťukať do klávesnice tie šialené názvy, všakže?! The CARNIVAL mali zrejme
slabú chvíľku alebo nízku hladinu, keď si zvolili názov v angličtine. Predsa
začuješ KARNEVAALI a vieš, že ideš pogovať!
Myslím, že CARNIVAL by už ako-tak mohol rezonovať v týchto končinách, keďže
pred nedávnom sa tu potulovali už tretí krát. Táto ípka vyšla niekedy pred
letom, takže zostalo mi len dúfať, že si urobia výlet za lacným pivom a
prinesú ju so sebou. Ich nahrávky sa po distrách totiž veľmi nepovaľujú.
Myslím po tých tunajších. Päť nových songov a päť ďalších dôkazov, že takto
hrajú iba Suomi, nech sa o to snaží kto chce a ako chce. Synovia TERVEET
KÄDET samozrejme idú na vec z tej metalovejšej stránky, no ako sa na správne
nevychované decká patrí, sú oveľa divokejší a oháňajú sa teda ostrejšími
riffmi. Tak zbesilo to už nedáva ani VIIMEINEN KOLONNA. Bordel typu KUOLEMA
zas nečakajte. Ak máš z toho fínsku dedinu, tak vedz, že od CARNIVAL môžeš
čakať priamy rýchly punk alebo teda pal o zbesilosti nevybúreného bujaka
s krutou metalovou gitarou a šialeným spevákom. Všetko inak milý metláci
asi tak v mojom veku (možno viac), až na mladšieho basáka. Na tomto vinyle
s nimi brnká prvý krát. Zo všetkého tu cítiť špinu a smrad autenticity,
ktorú nenájdeš ani na módnej prehliadke krasterov. Asi najviac zatínam pästičky
hneď pri prvej "Käärme rakasti minua". Niečo o chovaní hada na prsiach.
Ak sa gogel samozrejme nemýli, všakže?! Totiž the CARNIVAL je to jediné,
čo sa tu v angličtine dá nájsť. Ďalšie tri veci sú rozbehnuté podobne až
na poslednú "Tunnustus II", čo je vlastne pokračovanie vyznania z
posledného albumu. Tam to tiež zakončili takto pomalšie, ešte viac metalovejšie,
takmer štýlovo black.
Štýlový je aj obal platne, o ktorý sa postaral už overený kreslič. Má to
proste v ruke, len jeho meno som ešte nevylúštil. Názov sedempalca znamená
niečo ako zraz duchov a kostričky tu už tancujú okolo nejakého Jozefa Miloslava
Hurbana, či kto to je. Proste nemám žiadne slová s výčitkou, jedná sa o
chuťovku od mojej obľúbenej bandy. Odporúčam hlavne vzhliadnuť naživo, ak
bude možnosť. Aj napriek rozdielnej hladine, toto je moja krvná skupina.
RSS
Pred chvíľou tu niekde jeden čávo z východu uviedol, že recenzia na obľúbenú
kapelu sa píše sama. Rád by som vedel, prečo to zrovna u mňa nefunguje?!