La vida es un mus To, že ma nový FRAMTID rozsekal zas na kusy, opakovať nemusím. Pri KRIEGSHÖG
mi vystrelila mozog už len správa o novej ípke. Totiž táto banda z Tokia
to mala mať už za sebou a zrejme som mal hlavu niekde v riti, alebo ma len
obchádzali aktuálne informácie, že som vôbec nezaznamenal ich návrat na
pódiá. Vlastne som ohľadom nich už ani nič nečekoval. No a aby ma to úplne
zaklincovalo, tak začiatkom novembra, keď im vyšla táto sedmička, hrali
svoj prvý a jediný koncert v Európe, v Londýne. Vlastne to boli dve vystúpenia
za jeden deň, no aj tak som sa to dozvedel dva dni pred tým. Fakt neviem,
kde žijem.
Myslím, že KRIEGSHÖG nie je v týchto končinách až taký pojem, ako z neho
serú všetci japanofily už od ich prvej EP "Hardcore hell". Ja som
si k ich majstrovstvu pričuchol až o pár rokov neskôr, no rýchlo som sa
dostal na rovnakú úroveň menenia plienok. Potom nasledovali dve split sedmičky
a konečne veľká doska. To čo predviedli na nej, je vytesané zlatým písmom
v histórii japonského hrubého panku. Od vtedy už poriadne rozlišujte skratku
N.W.O.B.H.M. od N.W.B.H.M. Potom ešte nejaké koncerty a koniec prišiel po
vystúpení na Chaos in Tejas v 2011-tom. Prekvapenie. Zdesenie. Veď mali
byť jeden z nosných pilierov pre novodobú hardcore/crust/punk scénu v tejto
krajine. Päť rokov stratených neviem kde, až kým som na jeseň nezachytil
nové správy o pripravovanej malej doske na LVEUM. Kokos, ten Paco musí inak
žhaviť linku Londýn - Japonsko, že také skvosty uňho vychádzajú. Na bandcamp
nahodil skladby už dopredu, no i tak toto muselo u mňa zakotviť aj na vinyle.
Tu sa ide na istotu. A dokazuje to hneď prvá vec "General", ktorá
okupuje celú A stranu. Bez žiadneho otáľania ju zaraďujem k najväčším megahitom
typu BURN, ZOUO alebo LIFE IS ... Vrčiaca basa je ešte o niečo viac v popredí
a ženie to celé pred sebou. Nie však ako splašený kôň, ale čitateľne a s
jasnou štruktúrou. Päste sa mi zatínajú samé od seba! Na béčku sú dve spojené
skladby, čo u tejto štvorice z Tokia nie je nič neobvyklé. Tiež sa tu nekonajú
žiadne preteky v rýchlosti, o to viac z toho tryská energia a zbesilosť
navôkol. Vyjebte si to hlavne nahlas, v Japonsku sa aj tak normálne nehrá.
A strach nemusíte mať, nejedná sa tu ani o bezhlavé hlukové zápasenie vŕtačiek,
mixérov a pod. Toto má normálne hlavu a pätu. Čistá esencia z japonského
hrubého hardcore / crustu. Aj keď osobne si k nim prikladám vodítka ako
KURO mixnutí s FRAMTID, no je tam rozhodne vlastná divoká tvár. Niečo viac,
podľa čoho je ich rozoznať na sto honov.
Grafika ípky je klasicky v čierno-bielom vyvedení, teraz možno ešte strohejšia
a čiernejšia. Texty len japonsky, tu nepomôžem. Stačí sa sústrediť len na
muziku a zvuk. Ohromujúci, dunivý a nesterilný. Však ako inak. Spolu so
sedempalcom FRAMTID jednoznačne EP roku. Aspoň pre mňa.
PS1: Pred ich návštevou Londýna vyšla na LVEUM aj reedícia ich slávnej LP,
ktorá už bola dlhší čas vypredaná a na ebay-i alebo discogse jej cena stúpala
už celkom slušne. Netreba váhať.
PS2: N.W.O.B.H.M. (New Wave Of Brutality & Hardcore Massacre)
RSS
To, že ma nový FRAMTID rozsekal zas na kusy, opakovať nemusím. Pri KRIEGSHÖG
mi vystrelila mozog už len správa o novej ípke. Totiž táto banda z Tokia
to mala mať už za sebou a zrejme som mal hlavu niekde v riti, alebo ma len
obchádzali aktuálne informácie, že som vôbec nezaznamenal ich návrat na
pódiá. Vlastne som ohľadom nich už ani nič nečekoval. No a aby ma to úplne
zaklincovalo, tak začiatkom novembra, keď im vyšla táto sedmička, hrali
svoj prvý a jediný koncert v Európe, v Londýne. Vlastne to boli dve vystúpenia
za jeden deň, no aj tak som sa to dozvedel dva dni pred tým. Fakt neviem,
kde žijem.