Phobia records Tokijských LIFE som takmer vôbec nesledoval. Vedel som, že niečo také existuje,
no počul som ich, až keď pred tromi rokmi mali prvý krát namierené do Európy.
Hrali vtedy aj v Brne a k turné im bola prevydaná ich prvá LP z roku 1999.
Po domácich pódiách sa však motajú od raných rokov 90-tych, od kedy sa v
zostave stihlo premlieť pár členov a ex-členov takých kapiel, ako napríklad
ABRAHAM CROSS, DISCLOSE, FRIGÖRA, G.A.T.E.S. a iných. S prestávkami spôsobenými
zrejme častou obmenou hudobníkov to dotiahli až k druhému albumu, ktoré
im vyšlo v dvetisíctrinástom, čiže rok pred spomínaným európskym výletom.
Odvtedy im to celkom slušne hrá a produkujú každý rok nejakú tú kazetu alebo
EP. Našli sa aj vo svojom štýle, nové nahrávky znejú naozaj skvelo. Kým
pred tým krížili škandinávsku rawpunkovú a britskú crustovú školu typickým
japonským spôsobom, teraz v podstate robia to isté, ale už sú posunutí úplne
do svojich domácich vôd a viac sú nasiaknutí práve svojimi japonskými súkmeňovcami.
Predstavte si niečo na polceste medzi CROW a FRAMTID. A tú svoju cestu si
šliapu rázne a s veľkým prehľadom.
Na tento split poskytli dve skvelé veci s poriadne hrubým a nabudeným zvukom.
Rozbeh je v strednom tempe, gitary si kvília svoje, no potom sa to začne
valiť a ide o život. Paráda! Texty u LIFE sú už tradične s proti-jadrovou
a eko tematikou.
ZUDAS KRUST z Jakarty sú pre mňa úplnou novinkou. Aj keď je toto ešte len
ich druhý vinylový počin, majú na svojom konte niekoľko CDr a kaziet. Kapely
z juhovýchodnej Ázie už nie sú celkom taká exotika, no vinyl v týchto končinách
nie je až tak rozšíreným nosičom. Skôr luxusom. Ako to však u týchto kapiel
chodí, ani táto indonézska trojica nezostáva svojim koreňom nič dlžná. Divokosť
v srdci! Absolútne z reťaze odtrhnutý d-beat. Odporúčam spozornieť priaznivcom
PISSCHRIST, KRÖMOSOM a pod. Hudobných nápadov tam nečakajte bohviekoľko,
no všetko to vyvažuje sršiaca energia z ich produkcie. To všetko zabalené
do hlučného garážového soundu. Samozrejme akože. Zmastrované je to v tokijskom
štúdiu Noise room. Japonská disbeatová škola sa aj tu prejavuje, takže sme
doma.
Tento split síce pochádza už z roku 2015, kedy vyšiel v Indonézii na kazete,
no vinylovej verzie sa dočkal až teraz na jar. Postaralo sa o to päť vydavateľov
z piatich krajín. Dobrá práca!
RSS
Tokijských LIFE som takmer vôbec nesledoval. Vedel som, že niečo také existuje,
no počul som ich, až keď pred tromi rokmi mali prvý krát namierené do Európy.
Hrali vtedy aj v Brne a k turné im bola prevydaná ich prvá LP z roku 1999.
Po domácich pódiách sa však motajú od raných rokov 90-tych, od kedy sa v
zostave stihlo premlieť pár členov a ex-členov takých kapiel, ako napríklad
ABRAHAM CROSS, DISCLOSE, FRIGÖRA, G.A.T.E.S. a iných. S prestávkami spôsobenými
zrejme častou obmenou hudobníkov to dotiahli až k druhému albumu, ktoré
im vyšlo v dvetisíctrinástom, čiže rok pred spomínaným európskym výletom.
Odvtedy im to celkom slušne hrá a produkujú každý rok nejakú tú kazetu alebo
EP. Našli sa aj vo svojom štýle, nové nahrávky znejú naozaj skvelo. Kým
pred tým krížili škandinávsku rawpunkovú a britskú crustovú školu typickým
japonským spôsobom, teraz v podstate robia to isté, ale už sú posunutí úplne
do svojich domácich vôd a viac sú nasiaknutí práve svojimi japonskými súkmeňovcami.
Predstavte si niečo na polceste medzi CROW a FRAMTID. A tú svoju cestu si
šliapu rázne a s veľkým prehľadom.