Totalitarianism still continues Veľmi som sa potešil, keď som na krste Ilúzie v Žiline dostal od Adríka ich novú platňu s tým, aby som urobil na ňu recenziu. Je to pre mňa jedna z mála kapiel na tejto našej „scéne“, ktorá podľa mňa má okrem zaujímavého inštrumentálneho prevedenia aj myšlienku... No ale poďme pekne po poriadku. Na rozdiel od predchádzajúcich počinov Ilúzie, na tejto doske môžeme počuť veľmi slušný zvuk. Typické Marshalovské gitarky, spolu s miestami výraznou basou a presnou rytmikou sa pravidelne dostávajú do kamarátskeho objatia s dušu hladiacimi husľičkami a celé to veľmi vhodne dopĺňa odhodlaný a zároveň nezlomný hlasový prejav, speváka a speváčky, ktorý napriek hnevu a nasratosti je pekný a uhladený – dosť nezvyklá kombinácia. Operné prejavy speváčky spríjemňujú drsnú, no zároveň jemnú zvukovú kulisu tejto skupiny. Doska začína príjemným Introm, ktoré Vás nenápadne dostane do riavy búrky, ktorá je citeľná na celej platni. Veľa sa dozviete o do neba volajúcich pocitoch stratených duší v tejto „slobodnej spoločnosti“. O tom ako najväčšie utrpenie deťom spôsobujú najmä ich rodičia, o tom sa ako sa snažíme hrať na nezávislých v tejto závislej dobe, o cieľavedomosti a jasnom smere hľadajúcich sa „vlkov“, či o možnosti výberu „lepšieho života“, na úkor pokrivenia vlastného charakteru... Mnohí z nás tento boj už dávno prehrali a mnohí ho ešte len prehrajú, hoci o tom ani len netušia... Osobne som rád, že Ilúzia nahrala nanovo aj staršie skladby, ako napr. Čierna diera, či Boj o svet. Tieto skladby dostali nový život, novú energiu a posunuli túto kapelu u mňa medzi tie, o ktorých môžem povedať, že majú rovnako kvalitnú nahrávku, ako je ich živé vystúpenie. Obal platne je spracovaný dobre – zaujímavým faktorom je, že každá platňa má kód, na základe ktorého je možné stiahnuť si skladby z netu – to je opatrenie pre tých negramofónových:). Tiež vyšla aj špeciálna – farebná edícia vynilu, ktorá je však trošku drahšia – to je opatrenie pre tých majetných a zberateľstvom posadnutých... :)... No a aby som bol trochu aj kritický, niekedy sa mi zdajú byť bicie trochu utopené na úkor gitár a tiež mám pocit, že jednotlivé skladby hrajú príliš málo na spodných - basových tónoch. Uznávam však, že nie je jednoduché zmixovať a zmastrovať toľko rôznorodých nástrojov a spevov. Čo dodať na záver? Snáď len to, že by som si prial, aby takýchto kapiel a takýchto albumov bolo čo najviac...
včera 18:49 robi džonson: „Ta jejich muzika je sice úplně obyčejná a zpravidla za moc nestojí, ale to je přece LO-FI, ne? Nechce se vám z toho všeho tak trochu blejt?“
>> (novinka) 18.01. 08:43 masskillah: super kapela, na bandcampe som to dosť potočil hehehe
>> SPY - Service weapon MC (recenzia) 16.12. 17:52 Theresa: Momentalne shanim
Lahar - Umeni strachu
Gride - tanec blaznu
>> (guestbook) 16.12. 16:51 Theresa a Traktor: Ahojte, diky za nabidky, GNU i Raveliny uz mame.
>> (guestbook) 15.12. 16:23 Small: Tak ja uz mam dost, vidim traktor, pisu traktor
Nicmene desku uz mam, dekuju.
>> (guestbook) 15.12. 16:21 Traktor: Cau, fero, 0100 uz mam, diky!
>> (guestbook) 11.12. 17:38 fero: Ahoj Small,
tu dosku 0100 mame este v distre, ak by si chcel. Kludne pis na different.label@gmail.com
Takisto nejaka holka pred casom pisala o dosky Gnu. Thema 11. Aj tie by sa nasli. Ta ..
>> (guestbook) 08.12. 16:59 Small: Nemáte někdo na prodej tuhle desku?
Veľmi som sa potešil, keď som na krste Ilúzie v Žiline dostal od Adríka ich novú platňu s tým, aby som urobil na ňu recenziu. Je to pre mňa jedna z mála kapiel na tejto našej „scéne“, ktorá podľa mňa má okrem zaujímavého inštrumentálneho prevedenia aj myšlienku... No ale poďme pekne po poriadku. Na rozdiel od predchádzajúcich počinov Ilúzie, na tejto doske môžeme počuť veľmi slušný zvuk. Typické Marshalovské gitarky, spolu s miestami výraznou basou a presnou rytmikou sa pravidelne dostávajú do kamarátskeho objatia s dušu hladiacimi husľičkami a celé to veľmi vhodne dopĺňa odhodlaný a zároveň nezlomný hlasový prejav, speváka a speváčky, ktorý napriek hnevu a nasratosti je pekný a uhladený – dosť nezvyklá kombinácia. Operné prejavy speváčky spríjemňujú drsnú, no zároveň jemnú zvukovú kulisu tejto skupiny. Doska začína príjemným Introm, ktoré Vás nenápadne dostane do riavy búrky, ktorá je citeľná na celej platni. Veľa sa dozviete o do neba volajúcich pocitoch stratených duší v tejto „slobodnej spoločnosti“. O tom ako najväčšie utrpenie deťom spôsobujú najmä ich rodičia, o tom sa ako sa snažíme hrať na nezávislých v tejto závislej dobe, o cieľavedomosti a jasnom smere hľadajúcich sa „vlkov“, či o možnosti výberu „lepšieho života“, na úkor pokrivenia vlastného charakteru... Mnohí z nás tento boj už dávno prehrali a mnohí ho ešte len prehrajú, hoci o tom ani len netušia... Osobne som rád, že Ilúzia nahrala nanovo aj staršie skladby, ako napr. Čierna diera, či Boj o svet. Tieto skladby dostali nový život, novú energiu a posunuli túto kapelu u mňa medzi tie, o ktorých môžem povedať, že majú rovnako kvalitnú nahrávku, ako je ich živé vystúpenie. Obal platne je spracovaný dobre – zaujímavým faktorom je, že každá platňa má kód, na základe ktorého je možné stiahnuť si skladby z netu – to je opatrenie pre tých negramofónových:). Tiež vyšla aj špeciálna – farebná edícia vynilu, ktorá je však trošku drahšia – to je opatrenie pre tých majetných a zberateľstvom posadnutých... :)... No a aby som bol trochu aj kritický, niekedy sa mi zdajú byť bicie trochu utopené na úkor gitár a tiež mám pocit, že jednotlivé skladby hrajú príliš málo na spodných - basových tónoch. Uznávam však, že nie je jednoduché zmixovať a zmastrovať toľko rôznorodých nástrojov a spevov. Čo dodať na záver? Snáď len to, že by som si prial, aby takýchto kapiel a takýchto albumov bolo čo najviac... 
