Totalitarianism still continues Veľmi som sa potešil, keď som na krste Ilúzie v Žiline dostal od Adríka ich novú platňu s tým, aby som urobil na ňu recenziu. Je to pre mňa jedna z mála kapiel na tejto našej „scéne“, ktorá podľa mňa má okrem zaujímavého inštrumentálneho prevedenia aj myšlienku... No ale poďme pekne po poriadku. Na rozdiel od predchádzajúcich počinov Ilúzie, na tejto doske môžeme počuť veľmi slušný zvuk. Typické Marshalovské gitarky, spolu s miestami výraznou basou a presnou rytmikou sa pravidelne dostávajú do kamarátskeho objatia s dušu hladiacimi husľičkami a celé to veľmi vhodne dopĺňa odhodlaný a zároveň nezlomný hlasový prejav, speváka a speváčky, ktorý napriek hnevu a nasratosti je pekný a uhladený – dosť nezvyklá kombinácia. Operné prejavy speváčky spríjemňujú drsnú, no zároveň jemnú zvukovú kulisu tejto skupiny. Doska začína príjemným Introm, ktoré Vás nenápadne dostane do riavy búrky, ktorá je citeľná na celej platni. Veľa sa dozviete o do neba volajúcich pocitoch stratených duší v tejto „slobodnej spoločnosti“. O tom ako najväčšie utrpenie deťom spôsobujú najmä ich rodičia, o tom sa ako sa snažíme hrať na nezávislých v tejto závislej dobe, o cieľavedomosti a jasnom smere hľadajúcich sa „vlkov“, či o možnosti výberu „lepšieho života“, na úkor pokrivenia vlastného charakteru... Mnohí z nás tento boj už dávno prehrali a mnohí ho ešte len prehrajú, hoci o tom ani len netušia... Osobne som rád, že Ilúzia nahrala nanovo aj staršie skladby, ako napr. Čierna diera, či Boj o svet. Tieto skladby dostali nový život, novú energiu a posunuli túto kapelu u mňa medzi tie, o ktorých môžem povedať, že majú rovnako kvalitnú nahrávku, ako je ich živé vystúpenie. Obal platne je spracovaný dobre – zaujímavým faktorom je, že každá platňa má kód, na základe ktorého je možné stiahnuť si skladby z netu – to je opatrenie pre tých negramofónových:). Tiež vyšla aj špeciálna – farebná edícia vynilu, ktorá je však trošku drahšia – to je opatrenie pre tých majetných a zberateľstvom posadnutých... :)... No a aby som bol trochu aj kritický, niekedy sa mi zdajú byť bicie trochu utopené na úkor gitár a tiež mám pocit, že jednotlivé skladby hrajú príliš málo na spodných - basových tónoch. Uznávam však, že nie je jednoduché zmixovať a zmastrovať toľko rôznorodých nástrojov a spevov. Čo dodať na záver? Snáď len to, že by som si prial, aby takýchto kapiel a takýchto albumov bolo čo najviac...
RSS
Veľmi som sa potešil, keď som na krste Ilúzie v Žiline dostal od Adríka ich novú platňu s tým, aby som urobil na ňu recenziu. Je to pre mňa jedna z mála kapiel na tejto našej „scéne“, ktorá podľa mňa má okrem zaujímavého inštrumentálneho prevedenia aj myšlienku... No ale poďme pekne po poriadku. Na rozdiel od predchádzajúcich počinov Ilúzie, na tejto doske môžeme počuť veľmi slušný zvuk. Typické Marshalovské gitarky, spolu s miestami výraznou basou a presnou rytmikou sa pravidelne dostávajú do kamarátskeho objatia s dušu hladiacimi husľičkami a celé to veľmi vhodne dopĺňa odhodlaný a zároveň nezlomný hlasový prejav, speváka a speváčky, ktorý napriek hnevu a nasratosti je pekný a uhladený – dosť nezvyklá kombinácia. Operné prejavy speváčky spríjemňujú drsnú, no zároveň jemnú zvukovú kulisu tejto skupiny. Doska začína príjemným Introm, ktoré Vás nenápadne dostane do riavy búrky, ktorá je citeľná na celej platni. Veľa sa dozviete o do neba volajúcich pocitoch stratených duší v tejto „slobodnej spoločnosti“. O tom ako najväčšie utrpenie deťom spôsobujú najmä ich rodičia, o tom sa ako sa snažíme hrať na nezávislých v tejto závislej dobe, o cieľavedomosti a jasnom smere hľadajúcich sa „vlkov“, či o možnosti výberu „lepšieho života“, na úkor pokrivenia vlastného charakteru... Mnohí z nás tento boj už dávno prehrali a mnohí ho ešte len prehrajú, hoci o tom ani len netušia... Osobne som rád, že Ilúzia nahrala nanovo aj staršie skladby, ako napr. Čierna diera, či Boj o svet. Tieto skladby dostali nový život, novú energiu a posunuli túto kapelu u mňa medzi tie, o ktorých môžem povedať, že majú rovnako kvalitnú nahrávku, ako je ich živé vystúpenie. Obal platne je spracovaný dobre – zaujímavým faktorom je, že každá platňa má kód, na základe ktorého je možné stiahnuť si skladby z netu – to je opatrenie pre tých negramofónových:). Tiež vyšla aj špeciálna – farebná edícia vynilu, ktorá je však trošku drahšia – to je opatrenie pre tých majetných a zberateľstvom posadnutých... :)... No a aby som bol trochu aj kritický, niekedy sa mi zdajú byť bicie trochu utopené na úkor gitár a tiež mám pocit, že jednotlivé skladby hrajú príliš málo na spodných - basových tónoch. Uznávam však, že nie je jednoduché zmixovať a zmastrovať toľko rôznorodých nástrojov a spevov. Čo dodať na záver? Snáď len to, že by som si prial, aby takýchto kapiel a takýchto albumov bolo čo najviac...