Na tento koncert som sa tešil už pár mesiacov dopredu a konečne nastal Deň D. Do autobusu nastupujú traja kokoti smerom Nitra. Okamžite odpadávam a zobúdzam sa len na zastávkach ako Píštany a podobne. Cesta mi tým pádom ubehla veľmi rýchlo, zvlášt si cením fakt, že som sa nepogrcal do preventívne nachystaných miktoténových sáčkov, ktoré som si vypýtal U Mokrého Lakťa. Po vystúpení z busu si dávam jablkovo-pomarančovú zmrzlinku, kávičku na prebratie a modlím sa aby som sa neposral. Máme mrte času, takže ideme naplniť prázdne žalúdky a žalude. Pri jedle rozoberáme ako ťažko sa upratovačkám na intráku odstraňuje zaschnuté 30 dňové hovno, ciže všecko v porádku. Ozýva sa pani Slina, bohužial do obchodu prichádzame minútu po zatvorení. Ideme teda nájsť klub. Akurát začalo jebať ako z krhly, takže sme zmokli jak také kurvy. Miesto dnešnej popravy nachádzame pomerne rýchlo. Hore je terasa s výčapom, dolu je husté metalové podzemie, kde zatiaľ okrem nás nie je prakticky nikto, tak si dávam močkou riedenú Vineou a páni megaodporné pivo Zubr. Pýtame sa na najbližší obchod a za 5 minút už vychádzame vytešení s fľaštičkou hrušky. Po ceste do shopu sa odniekiaľ vynorí štvrtý pán do partie Strigôň. Je zhúlený jak kokot. Medzi klubom a obchodom je kostol, pred ktorým je niečo ako malý park s lavičkami, kde sa hneď rozkladáme a vyťahujeme obrátené kríže. Fľaša padla za 15 minút, po ceste do klubu stihne Strigôň ,,ukázať,, svoje navigátorské schopnosti. Ešte sa dole nič nedeje, tak sa usádzame k týpkom z Nového mesta, ktorý do nás lejú všeličo možné a každý sa posiľňuje podľa svojej chuti. Po nekonečnom čakaní sa z hlbokého pekla začínajú ozývať zvuky a ideme sa teda kuknúť na prvú kapelu večera, ktorou je AdActa. Hrali s novým spevákom a išlo im to dosť dobre, tancovalo sa a kývalo sa hlavami. Fakt som bol milo prekvapený výkonom nového speváka. Ideme sa hore nadýchať čistého vzduchu, kde sa troška pozabudneme a na druhú kapelu prichádzame dosť neskoro. Moje slepé oči zbadali týpkov obliatych červeným jahodovým topingom a speváka s dvoma mikrofónmi a hneď som zbystril zmysly. Z reprákov sa na nás valil grindový uragán doprovádzaný zbesilými výkrikmi a sprasenými kanálmi. Ostali sme na to čumeť jak puci, boli sme extrémne milo prekvapený a začíname tancovať o 106. Bohužiaľ sme stihli len pár songov tejto super kapely, Rubufaso Mukufo, a tlčieme si hlavy o stredoveké steny. Tretí nastupujú domáci Abortion a spúšťajú svoj krátky, ani nie 15 minútový, set plný ich známych songov. Nesmie chýbať hit Punk Is Dead. Opäť sa vyberáme načerpať čistý vzduch a už sme nadržaní na hlavnú hviezda večera - Cripple Bastards. Dole prichádzame za zvukov úvodného songu Being Ripped Off. Ľudia sa menia v moente na besné zvieratá a spúšťajú inferno. Páni na pódiu hrajú všetky svoje známe songy, nechýbali ani však nové veci (playlist nájdeš vo fotkách). Vokály sú brutálne ako to poznáme z nahrávok, pódiová show na vysokej úrovni, zvlášť basák živo komunikuje s publikom. Spevák Július Caesar sa na hriešnikov pod pódium pozerá pohľadom samotného Satana a dáva ich do laty. Nasledujú nejaké prídavky a tak asi po 45 minútach to Taliani balia. My sme nadšení z famózneho kultúrneho zážitku, kto nebol, môže len a len ľutovať. Po koncerte sa motáme po okolí, robíme kokotiny, nakoniec dávame čelá v klube pokým nás nevyhodia. Na stanici sa Strigôň opýtal týpka: ,,Ujo, máte cigaretu?,, Ujo sa dáva s nami do reči a hovorí nám o jeho kariére profi džokeja, časom sa dozvedáme, že pár desiatok rokov späť vyhral Veľkú Pardubickú. Jednoducho na staniciach človek o tretej ráno stretne bárs koho. Na cestu si dávame bujón a vláčikom motoráčikom ideme home nach Trenchtown. Zo stanice sa poberáme umrieť do svojich príbytkov, len Strigôň to zapichuje na lavičke a následne ide pozreť známeho na psychinu. Výborná akcia, ešte raz si môžu ľudia, ktorí neboli povedať, akí su kokoti.

Pridaj komentár k reportu: