Uvažovať o tomto koncerte som začal hneď, ako sa začali naň pridávať a pridávať
ďalšie kapely. Nakoniec to skončilo pekným počtom 6 na plagáte. V kupé z Košíc
sme nakoniec až 5 (opäť obrovské dvojciferné číslo), no na každej zastávke sa
k nám pridáva až jeden človek. Ľudia zleniveli, kto by cestoval niekde do piče,
keď v meste má každý víkend niekoľko koncertov. V Liptovskom Mikuláši sme za
nejaké dve hodiny a ku klubu nás vedie ostrieľaný cestovateľský pes Marek Marchin.
Ideme okolo krčiem zvaných Plecháč a šialeného pochodu mamičiek s tonou deciek.
Asi tu majú deň detí o nejaký deň skôr, ale aspoň nesedia doma pred bedňou.
Prichádzame do Kolotočova, no tam skoro nikto nie je, tak znudene ideme na tekutinu,
ktorú pri bare označujú pivom. Bernard. Takú sračku som už dlho nepil. Fuj a
ešte k tomu koncertná cena (keď tu nie je koncert, tak ceny nápojov sú menšie).
Škoda, že sa nehrá vonku na obrovskom pódiu, to by bolo niečo. Slnko, ľudia a
dobrá muzika. Na to sa už rozcvičuje Paskuda. Začínajú hrať asi pre piatich
ľudí. Je už skoro 5 hodín (na plagáte bol vstup napísaný na štvrtú), no a nikde
nikoho. Čo už. Klasický fast nájeb poskladaný zo split CDr s Crusade of fanatism
a z prvého dema, ale mihol sa aj nejaký nový song. Sem tam spravíme nejaký bordel,
ale nič moc, keďže v klube nikoho nie je. To je asi údel mnohých prvých účinkujúcich,
oživiť tých pár znudených duší. Po krátkom sete sa už na pódiu otrčajú synovia režiséra
Jakubyska. Dlho som ich už nevidel, tak som bol zvedavý, či sa niekam pohli.
Na ľudí sypali agresívny crust / grind so sypačkovými bicími, aký kedysi drtili českí
Mass genodice process (veď aj na konci sme sa dočkali coveru "Eternal winter").
Sem tam problémy so zvukom a nejaké pískanie, ale neva. Počet ľudí sa už rapídne
zvýšil, ale aj tak ešte stále len postávajú a žiadna zábava sa nekoná. Niekomu
asi zobúdzanie po piatku trvá dlhšie. Jakubysko dávajú skoro všetko nové songy,
málo čo poznám, asi si budem musieť doplniť zbierku o ich druhé demo, ktoré vyšlo
ešte minulý rok. Ak si túto kapelu ešte nevidel, tak to okamžite naprav! Vonku
je ešte stále svetlo a horúčava, ale vo vnútri sa už chystá prvá návšteva od
západných susedov, a to Němá barikáda. Tentokrát bez solídneho uja Gregoryho,
ktorý obshluhuje druhú gitaru. Ako aj predošlé kapely, sa niesol ich set v duchu
nových skladieb. Zvuk sa však od kapely ku kapele zhoršoval a doplatila na to
práve barikáda. Aj keď sa zvukmajstri snažili, tak z reprákov sa ozýval len
piskot a jebot. Kapela to však zvládla a znalec ich diskografie nemal problém sa
poriadne zabaviť. Hralo sa väčšinou z nového CD - "S maskou lidumila", vrátane
"Trashovky" alebo coveru od Kryptoru. Thrash je dnes in, hlavne v susedných Čechách.
Po barikáde sa už nikomu nechce experimentovať s Bernardom, a tak si ideme po
nejaké plechovky. Cestou späť stretávame žilinskú výpravu a kopeme si s nimi na
ceste hek. Niekomu to asi veľmi vadilo, lebo upozorniť nás prišli policajti s tým,
že tu žiaden bordel nechcú. Dávame konečne pivo a už vo vnútri hrajú Edelweiss
piraten. Pri prvých skladbách padajú upozornenia od členov, že nechcú byť fotení,
takže každý skladá foťáky a kamery. Na túto tému sa už nechcem viac rozpisovať,
kto ma pozná, vie aký mám na to názor. Dávajú sa hlavne veci zo splitka s Rumburakom
ako "Kolo základ života" alebo "Chceme bourat zdi", samozrejme všetko s obojpohlavným
spevom a trúbkou. Vpredu to vrie, horúčava z vonku sa preniesla aj dovnútra. Ľudia
spievajú refrény spolu s kapelou, mikrofón putuje od človeka k človeku. Na koniec
ma potešil song "Práva se berou", asi jeden z najlepších songov tejto kapely.
Sadáme opäť von na pivo, lebo Adacta sa mi na posledných koncertoch dosť
zunovala. Zašli asi veľmi do priemernosti. Našťastie tento koncert ma brutálne
prekvapili. Zlepšenie o 180°! Vyžarovala z nich energia, zvuk vyfasovali asi
najlepší za večer (vrátane Edelweiss piraten) a spev sa samozrejme tiež vylepšil.
Síce nie je to Simona, ale vyškriabal sa z priemernosti. Ľudia spievajú a rozbíjajú
sa na klasiky ako "Niečo sa stalo" a "Pot neistoty". Vpredu úplná plnka,
niekedy nevidieť ani kapelu, ľudia skáču zo stolov na ľudí. Takáto šou sa mi páči,
veď sme predsa na koncerte! Nové songy sú úplny masaker, som zvedavý na nové
nahrávky, už by sa patrilo niečo vydať aj s novým spevom. Nastáva menší časový sklz,
a tak pár minút pred záverečnou desiatou hodinou patrí žilinským Rotten ass.
Mladí smarkáči, ale riadne rozjebujú pozostalých po Adacte. Bordel krast! Škoda,
že mali nacvičený len taký krátky set, ale stihli sa za neho roztrhať nejedny
trenírky. Na záver cover od Disrupt a poďme do postiele deti! Po koncerte popíjame
hnusné tatranské pálenky s kapelami (kurva už aj tie sa riadne dojebali). Zisťujeme,
že na bare nemajú si nič, čo by naše pečienky neodmietali, tak ideme zošrotovať
naše posledné železné zásoby. Okolo jednej, keď už sa Kolotočovo skoro vyľudnilo,
odchádzame na stanicu, že sa cestou stavíme v nejakom nonstope. Nachádzame až dva,
no obe sú zavreté. Na Liptove asi nepoznajú význam slova nonstop. Tak rozbití
čakáme na stanici na vlak. Vďaka Máriovi za koncert! Viac takýchto akcií a výjazdov!
.. 
Najobľúbenejšia kapela. 