Je pekné pondelkové ráno a po včerajšom spoločnom koncerte si dávam s VICIOUS REALITY chill na parkovisku, kým sa chalani najedia. Popritom si píšem s kamošmi, či dneska zbehneme za nimi aj do Pešti. Akonáhle mi povedia, že tam bude hrať HENRY FONDA, píšem "ideme!!!" a všetko je dohodnuté. Napriek tomu, že sme išli s kapelou 4 koncertné dni za sebou a obišli cca 1300 km, mám chuť to vyhrotiť, lebo line-up je výborný. Akurát sa čudujem, ako je možné, že mi táto akcia ušla z dohľadu. Prichádza odchodový čas, ale Oli ruší, lebo serie vodu v desaťminútových intervaloch a Kukinko nestíha s robotou. Naložený v aute nemienim ustúpiť, ale vyhrotiť. Idem sám.

Prichádzam tak akurát, stretávam chalanov v dodávke, nevedia si dať rady, ako sa dostať dnuka do areálu. Prichádza organizátor, mladý chalanko, vypadá ešte bezradnejší. Nakoniec od Nemcov vyzistím, kade dnuka a rieši sa, či môžu ostať. Organizátor to mení s každou odpoveďou, nakoniec zisťujeme, že vlastne asi nevie dobre po anglicky, takže zádrhel je tu. Vybalia sa veci a čaká sa na štart.

O deviatej otvárajú BATTRA. Svižný power-violence, kombinačný a hustý, napriek tomu, že zostavu tvoria len dvaja členovia, konkrétne epicky zboostrovaná basa a bicie. Plus dva vokály. Akurát troška brzdí set problém s kopákom a tým pádom kus dlhšie kecačky pomedzi songy, inak ma to ale kurevsky baví, je to nahustené, šikovné a má to v sebe tlak. A klasické power-violence breaky a zmeny, rozhodne pestrá zmeska. A je to aj muzikantsky zručné. Viac než solídny začiatok večera.

Ďalším v poradí sú domáci TOUCH. Už to tu asi odznelo, ale rozhodne jedna z najzaujímavejších maďarských hardcore kapiel. Má to v sebe poctivý punkový element, hardcore náprah, melodiku a nápady, ktoré z toho robia niečo viac, než len klasický hc/punk, ktorý vyšumí do stratena pár minút po konci setu. Takí maďarskí BAD BRAINS. Neboja sa experimentu, ale vedia ho dobre zakomponovať a tieto odbočky tomu dávajú ďalší rozmer a ksicht, čo je dneska mimoriadne podstatné. Teším sa rozhodne na ich ďalšie nahrávky a sety.

HENRY FONDA je tiež totálny náprah. Silný a úderný power-violence, ktorý sa s ničím moc nesere. Keď treba, vyklepe ťa ako babka rezne na obed, inokedy ťa svojou hutnosťou dodriape na kúsky. Precízne zahraté, nenormálne posadené a nápadité. A hutný zvuk ako z kameňolomu. Akurát tiež dlhé kecačky medzi skladbami, čo bolo zrejme spôsobené spevákovou chorobou, ten šiel na doraz a spotený ako po maratóne. Aspoň boli vtipné, z chuti som sa párkrát zasmial. Ale vadil mi tam jeden trógel, ktorý tam na seba strhával pozornosť a celkovo sa precenil, kecal do toho kadejaké kokotiny, na ktoré nebol nikto zvedavý a neviem o čo mu išlo. Zrejme komplexy. Nakoniec odišiel asi tak 5 minút pred koncom setu. Debilko. Inak set nenormálny, škoda tých páuz, keby to vysypali bez okolkov a nahustili naraz, bolo by to bez akýchkoľvek pripomienok. Silný set.
Poslední VICIOUS REALITY z Poľska. Zopakovali to, čo predviedli u  nás doma. Svižný a energický hardcore punk, ktorému nechýba nič. Správna miera agresivity sa stretáva s punkovou melodikou a vyriffovanými pestrými gitarami. Vokál to pekne zoceľuje a tlačí dopredu. Navyše Mac je showman, hýbe sa a komunikuje s publikom, nielen pomedzi songy formou príhovoru, ale aj neverbálne počas setu. Bolo ho všade plno a dodal už tak energickému setu niečo navyše. Chalani pripomenuli svoj sXe postoj a takisto decentne apelovali na vegan kultúru. Kapela nielen s dobrou muzikou, ale aj jasným postojom. Navyše k tomu sú to moc príjemní týpci, s ktorými sa výborne kecá a trávi čas, takže u mňa celé dobre. A set ako z učebnice. Viac takýchto kapiel, prosím.

Hneď po dohratí mením nejaké pásky, prehadzujem pár slov ako s Nemcami, tak aj Poliakmi a lúčim sa. Únava a čas nepustí. Každopádne som videl štyri mimoriadne kvalitné sety, polešoval kúsok pomenenú Dürer pivnicu a pokecal som okrem kapiel aj s miestnymi spojkami. Kvalitne strávený večer. Doma ulíham o druhej ráno a v utorok v robote stále cítim spánkový deficit. Neľutujem nič. Hrotiť je niekedy fasa.

Pridaj komentár k reportu: