PUNKGEN

Na Obscene extreme chodíme každý rok od dvetisícsiedmeho. Medzitým stíham sledovať, ako narástol. Keď sme začínali, hralo sa tri dni a prvý večer nakladali len tri kapely. Rozšírenie na štyri dni, nárast počtu kapiel, z roka na rok viac ľudí. Nič to ale nezmenilo na jeho atmosfére. Tá ostáva. Pár dňová oáza uprostred tvojho životného chaosu. Mikrouniverzum s vlastnými pravidlami a obmedzenou časovou platnosťou. Tu a teraz. Na určitý moment pre teba prestáva existovať všetko. Len hluk, kopa známych, dobré chálo, zjeby a bavka.

Tento rok oslávil festival dvadsiate výročie. Stredu v rámci "Back to OEF 1999" line-up poskladaný z kapiel, ktoré hrali na prvom ročníku. Hlavne domáce. A dosť veľa, tak plán je trieskať prakticky už od stredajšieho obeda do sobotnej noci. Tento rok počet kapiel vyšší ako tradičných šesťdesiatdeväť. Celkovo sa v rámci osláv nešetrilo. K tone muziky premiéra dokumentu o poslednej showke NASUM, novo vzniknutý dokument o grindcore ako žánri samotnom a vyšší počet freak shows. Natlačené. Už len dožiť.

STREDA
Ani sme nezvažovali ísť už v utorok a natiahnuť celý tento päťdňový tlak o deň. Nedá sa stihnúť všetko. Štandardne stačíme v stredu. Posádka ale neštandardne. Ja, Sekso a Milanko. Trojica z kanclu na firemnom teambuildingu. Mal sa klasicky pridať Maťo, ale víkend pred festom ho rozjebala nejaká viróza. Väčšinou nebol problém zaplniť miesta, ale pár dní pred odchodom má každý už transport poriešený. Na poslednú chvíľu sa podarí splašiť do auta štvrtého člena. Chcem sa ráno pohnúť skorej, lebo šípim, že tam podvečer bude už kopa ľudí. Všetko sa nejakým zázrakom podarí a vyrážame pred deviatou do Trnavy po Mira a hneď Trutnov. Kilometre idú. Nepredpisovo, ale bezpečne.

Náš spot

Sme na mieste o štvrť na šesť. Seriózne najlepší čas za posledné roky. Aj tak je nám to na kokot. Prichádzame vždy zospodu k areálu a kemp vidíme už od cesty. Tentokrát je plný. Stany všade. Muselo tu masívne pršať, cestičky v kempe rozchodené na kašovité blato. Okamžite padne rozhodnutie, že kemp jebať. Mirec nám ukazuje jeden spot, kde sa zvykne dať on. Je to zastrčené naspodku, za benzínkou a úplne na konci cesty. Pri farme. Za plotom kôň, sliepočky. Ale prístup do tristo metrov od brány a všetko po asfalte. Vypadá to funkčne. Rozhodneme sa ešte dať jedno kolečko po spodnej časti pod areálom, či niečo nevychytáme. Ale po pár minútach trielime naspäť, aby nám nikto neobsadil predošlý spot. Je voľný. Fasa. Chalani rozkladajú stany, ja kadejako parkujem veľké auto tak, aby nezavadzalo. Osadíme príchodný panák a brko. Z areálu sem počuť ABORTION, keď sa dávame dokopy. Po tom presune dobre padne troška staticky poblednúť. Aklimatizovať sa.

Viac ľudí než obvykle. Cítiť to. Už len ten kemp. Keď sa potom presúvame do areálu, tam už mravenisko. Aj Čurby pobehuje a triedením pomáha, aby to šlo rýchlejšie. Ale isto to bude trvať. Ja sa vybavím pri infobúde rýchlo. Zisťujem kam ísť, ak máme jeden lístok len v telefóne a druhý tlačený. Dostávam inštrukcie. Chalani sa musia sa postaviť do rady dlhej ako samotný život. Nič sa nedá robiť. Posilnený alkoholom ich posúvam zboku k čakajúcim ľuďom a pomaly infiltrujem. Nejaká baba sa nás pýta, ako dlho tu stojíme. Spýtam sa, ako dlho tu stojí ona. Usmejeme sa na seba a tým to končí. Nenápadne sme o pár minút neskôr pri okne. Idem dnu a čakám. Chalani nechodia. Nedá mi to, idem pozrieť. Taký problém, že som obom poslal ten istý lístok. Sekso bez pásky opäť mimo rady. Vyhrotím a hneď ako dopátrame správne pdfko na emaili, nabehnem k oknu štýlom NAKA a za minútu nonšalantne urovnávam situáciu. Dostal som nás dnu expresne. Aj za cenu predbiehania. Na svoju obhajobu, Miro sa od auta osamostatnil skôr a strávil v tej rade vyše dve hodiny. To som nemohol dopustiť. Vidím, analyzujem, riešim. Tak to robím celý život. Možno to nie je najlepší prístup, ale dostal nás dnu. Všetkým anonymným tváram tam vonka sa dodatočne ospravedlňujem. Drzé, nefér, egoistické. Možno sedliacke. Viem. Ale šikovné. A rýchle.

Hneď pri vstupe nový televízor. Pribudol od minulého roku. Vidím, že hrá ISACAARUM. Raz som to tu videl, ale ruku na srdce, jedna z najnudnejších showiek na Obscene celkovo. Takže vystáť radu na miestne platidlo a niekde si v kľude dať pivko, nejaké jedlo po celom dni konečne a zrolovať ďalšiu cigu. Ideme pred stage až niekedy v polke setu MALIGNANT TUMOUR. Dáky som celkovo vytrepaný z tej cesty, tak ešte tomu nevenujem takú pozornosť. Skôr zvrchu nasávame tu celkovú atmosféru. Na konci setu sa vytvorí improvizovaný band aj s Čurbym. Dajú noisový, tridsať sekúnd trvajúci set. Nad hlavami sa rozhorí nápis "20 OEF". Všetko končí mohutným potleskom. Festival otvára svoju náruč.

Ide set ENTRAILS MASSACRE. Nemecký grindcore, dostrihaný, nasypaný. Takéto otáčky ma berú viacej. Nič proti rock and rollu, ale potreboval som nejaký hudobný speed. Niečo, čo rozprúdi káble v tele a dá do mozgu impulz. V tomto stave únavy z celodenného presunu v kombinácii s rýchlo nastupujúcimi účinkami chlastu to bolo exaktné načasovanie. Rýchlymi dosekanými songami, ktorými sa prebíja Danilov šialený vokál, ma vrátili späť do deja. Nekompromisne úderné. Ideme zmapovať distrá a pozdraviť spriaznené tváre. Jesto s kým sa vykecávať. Lučenský kultúrny atašé v Prahe Ossie s Evkou, chalani z Dead heroes, prezident Čadce Twigy. Smotánka.

Ideme pozrieť set AGATHOCLES. Zrazu masívny ohňostroj. Taký nemajú ani obce na Silvestra. Po poslednom výbuchu hneď zjeby, že vyvetrali päťku do luftu. Ale bol pekný, no. Akurát, že nie som veľký fanúšik týchto vecí skrz zvieratá, ktoré majú peklo. Ako majiteľ piatich psov o tom viem svoje. Beriem, že je to jednorázová záležitosť pri tomto výročí, ale u mňa trošku paradoxný krok. Hlavne ak je festival v rámci konceptu zameraný na ochranu práv zvierat. Toto im neprospieva. Dobúchané, čas na AGATHOCLES z Belgicka. Úprimne, nepočúvam ich. Už len kvôli tomu, že pri toľkých releasoch je to vlastne jedno. To sa ani nedá sledovať poriadne. Ale samozrejme ich tvorbu poznám, no nikdy ma to nejak špeciálne nebavilo. Znie mi to furt rovnako. Preto sa divím, že ľudia sa bláznia to ešte zbierať na nosičoch. Tento koncert ma ale celkom prekvapil. Bolo to pestrejšie, divokejšie aj o dosť živelnejšie, ako keď som to videl naposledy. Možno to bolo nimi, možno nejakou zmenou v zostave, možno atmosférou a zvukom. Ale malo to silu. Zanechalo to vo mne hlbšiu stopu, než dvakrát predtým. Niežeby som teraz išiel poskupovať tie palety vinylov, čo sa všade váľajú. Ale skôr ich budem mať zafixovaných nielen ako historické meno v rámci žánru, ale aj ako kapelu, ktorá dokáže skutočne nakopať riť.

Posledný bod programu je dokument o poslednej show NASUM. Na pódiu sa objavia aj členovia kapely spolu s tvorcom, ale je to skôr také povinné. Povie sa pár slov a to je celé. Nie sme na vysokoškolskej pôde, takže žiadny mikrofón v publiku a diskusie. Ale film je v pohode, akurát na začiatku hapruje video a vypadá to, ako keby nebolo dosť framov za sekundu. Po chvíli sa to napraví. Dokument je koncipovaný ako posledný live set, ktorý pretínajú v blokoch výpovede kapely o jej histórii, zosnulom Mieszkovi a ich pocitoch z toho, ako boli nútení tragickými okolnosťami nechať kapelu zaniknúť. Bolo to celkom fajn, akurát mi tam z dokumentárneho hľadiska chýbal hlbší pohľad do kapely. Viac info, viac príbehov. A k tomu dobové zábery a záznamy. Skrátka kapela ako NASUM by zvládla osve dokument len o nej. Komplet live set k tomu ako bonus. Takto to bolo niekde na pol ceste. Ale potešilo.

Projekcia skončila, dve ráno. Čas na presun k autu a stanom, kde sa na finále pred spánkom pozametáme s pálenkou na poriadok. Ešte na dobrú noc ubaliť a môžeme sa povypínať. Prvý večer úspešne za nami. Treba sa vyspať. Nasledujúce dni budú určite v režime spánkového deficitu.

ŠTVRTOK

Toi story

V noci troška popršalo, ráno je príjemne a nebudím sa od tepla. To mi vyhovuje. Chalani ešte pokapatí v stanoch. Idem zmapovať situáciu ohľadne hajzlov. Benzínka je blízko, keramika je lákadlo, ale mohutný rad na ňu absolútne nie. Toľko nevystojím. A nerád seriem, keď niekto stepuje za dverami. Toiky v areáli sú v pohode. Tie v kempe nie. Neskôr cez deň, keď ich ide oblešovať Milanko, sú kopcom plné hovien. Neprejazdný areál nedovolí servisákom prísť odviesť svoju špinavú robotu. Tak tam visia tabule, že sranie je na vlastné riziko. Rozkošné.

Každopádne kým to obídem a dáme sa dokopy, nestihnem CONVULSIONS, čo ma troška mrzí. Španieli grindcore vedia a znelo to sľubne. Čo už. Ale POWERXCHUCK som nemohol prepásť. Ich muziku poznám, tak som sa na to tešil naživo. PV vo svojom klasickom strihu, striedanie tempa a momentov, netypické zvraty a prepnuté vokály. Je to namiešané tak trochu štandardne v rámci tohto žánru, ale nevadí to. Je tam potrebná energia, strih, náprah a momenty prekvapenia. Austrálsky zúrivá show. Bavilo ma to neskutočne. Škoda, že prakticky jediná echt PV kapela na feste tento rok. Tento štýl ponúka momentálne strašné bomby. Treba to sem ťahať. Po sete beriem kazetu s diskografiou.

Medzitým na stagi začnú GOLERS z Kanady. Vysokooktánový rockandrollovo-metalový punk. Hutný a tvrdý ako asfalt. V podstate priamočiara agresívna muzika s vyhrávkami a ťahom lokomotívy. Pripomínajú mi ich krajanov HARD CHARGER. Tí tlačia na plyn ešte troška viac, inak ale veľmi príbuzná muzika. Kanaďania zrejme tento žáner obľubujú, na feste sa predstaví ešte jedna obdobná kapela. Kým sme pri tom pochlipkávali kávičku a pofajčievali, tak ma to aj odnieslo niekam. Potlačili. Dáme si jasný signál, že je tu priestor oplieskať nejaké lóve do distier. Prvý nájazd. Prirodzene končím s nejakými kúskami. Som rád, že sa vrátili chalani z Day after, detto Twigy. Pestrejší výber vinylov mimo tradičného festivalového záberu. Nie len hlukom je človek živý.

Vraciame sa na CHEPANG. Imigrant grindcore z Nepálu. Chalani žijú v USA, kde rozbehli kapelu. Veľakrát je exotický pôvod kapely zaujímavý, ale z vlastnej skúsenosti viem, že to nutne nemusí znamenať nič. Tentokrát som rád, že zvedavosť prevládla. Týpci hrali drasticky intenzívny grindcore. S dvomi bubeníkmi. Dvakrát všetko. Aj sypačky. Zosynchronizované úplne. Tento rok prišla ďalšia novinka. Drumcam. Pecka. Všetko pekne pozrieš na televízore. Točené zozadu. Doslova vidíš chlapcom na ruky. Tu to bola neskutočná bomba sledovať. Pohonil som silno. Dva vokály, jeden spevák pomedzi songy pliaskal na tympany. Inokedy odchádzam z týchto setov exotických kapiel sklamaný. Chlapci stade, hentade, ale nenaložia. Títo rozrúbali to pódium.

Ideme odložiť veci s plánom vrátiť sa na LICH KING. Zasekneme sa, pretože sa mierne dojebe počasie a začína jemne pršať. Tak schovaní pri aute preložíme drinky. Je teplotne akurát, pofukuje, aj dážď je prijateľný. Žiadna spúšť, ale moknúť sa nám nechce. Takže pauza sa natiahne a do areálu sa vraciame za zvukov LOBOTOMIA. Podľa rozpisu nejaká legenda z Brazílie, o ktorej som nikdy nepočul. Samozrejme sa to nevylučuje, ale naživo ma to baví tak dva songy. Hardcore/crust bez šťavy, klasické nápady, nijak špeciálne zahraté. Múka. Ideme blednúť k distrám, kde sme aj počas setu FLESHCRAWL. Nevnímam, ako to znie. Zaujíma ma AXIS OF DESPAIR, ktorí idú po nich. Nová kapela Andersa Jacobsona z NASUM. Grindcore. Švédsko. Viacej ani nemusíš počuť, aby si spozornel. Takže to nevynechám. Chalani idú v severskom prevedení. Kvalitné songy, muzikantsky pestré, odohraté s maximálnym nasadením a precíznym zvukom. Nechýbalo tomu nič, len som troška dúfal, že to bude mať viac svojskejší ksicht. Keď predtým vytuninguješ takú kapelu ako NASUM, je to svojím spôsobom aj bremeno. Každý to porovnáva. Zopakovať rovnaký model nemôžeš a latka je kurva vysoko. AXIS OF DESPAIR ale idú svojou cestou a všetko vypadá tak, že sa rodí ďalší zaujímavý škandinávsky tlak. Odsledujem to.

Na klubovom koncerte ACIDEZ som sa ocitol tuším aj zo štyrikrát krát. Aj doma. Pre mňa totálna nuda. Najpestrejšie na ich sete sú farby na ich čírach. Inak mi to nemá čo ponúknuť, bohužiaľ. Presun na centrálu k pálenke. A nahodiť podkolienky. GRUESOME by som aj pozrel, ale proste v tom momente nenájdem motiváciu a chalani chcú postokovať pri aute, tak netrhám partiu. GUTALAX tu hrá pomaly každý tretí rok, takže tiež vynechávame. Viem si presne predstaviť, čo sa deje na stagi aj pod ním. EXHUMED už ale ideme poobzerať. Vonka kus kosnejšie, pálenka v bruchu hreje. Večera, ďalšie brko v rade. Ani netuším, koľké. Zamiešame sa medzi ľudí a sledujeme showku. Z nahrávok si to nejdem, ale EXHUMED patria ku klasike. Myslím, že oprávnene. Patologický grind, šírený krutoprísne. Ich koncert bol profi. Kvalitná kapela, zruční muzikanti, všetko zohraté na total. Plus nejaké rekvizity. Aj keby ťa táto muzika obchádzala na hony, musíš uznať, že týpci vedia, čo robia. Nepoznám ani jeden song, ale odsledoval som pozorne celý set. Show, akú by mal jeden headliner na festivale naložiť. Mocné.

SUFFOCATION som voľakedy žral na raňajky. Posledné tri albumy už išli mimo mňa, lebo o death metal ako taký som nejak stratil časom záujem. Ale títo Amíci boli v mojej temnej ére favoriti a ich albumy dodnes čas od času prevetrám. Takže som predpokladal kombináciu nájeb + tlak + nostalgia. Všetko bolo. Hneď "Pierced from within" vytiahli na úvod, potom "Despise the sun" a už som vedel, že to tam rozoberú. Konečná. Síce v pomenenej zostave, ale nakladali tak strašne nekompromisne, že ti to mohlo byť jedno. Nový spevák je tam od posledného albumu. Keď sa Frank rozhodol skončiť z rodinných dôvodov, vytiahol ho z nejakej kapely a zaškolil do SUFOCATION. Ale adekvátna náhrada. Niektoré novšie songy som nepoznal, ale zneli v klasickej šablóne tejto kapely: dostrihané krkolomné riffy, šialené kombinatorické postupy a smrteľný dych za chrbtom. Ani na moment som nespustil oči a uši zo stagu. A z drum cam-u. Nápad storočia. Set ako z veľkej knihy. Skončili sme naporcovaní a naservírovaní. SUFFOCATION má kultový status úplne oprávnene. Ak chceš vedieť prečo, tak si to choď niekde pozrieť naživo. Však ty uvidíš.

Ustlané

DAYGLO ABORTIONS je tá druhá obdobná kanadská metal/punková kapela. Neznie to síce zle, ale po SUFFOCATION tomu chýba ostrosť. Nehrajú zle, obzvlášť gitarista nonstop s cigou v papuli má svoje čaro. Prakticky tomu nemôžeš vytknúť nič, ale kolegovi GOLERS mi prišli údernejší a precíznejší. Neurazilo, ale niekde ku koncu už mizneme na centrálu, pretože je treba v nastupujúcej zime prihodiť do kotla. Dnes je na programe už len freak show a premietanie dokumentu Slave to the grind. Pri aute nás chytá únava, chalani to okolo pol druhej zabalia. Ja rozmýšľam naložený v aute, či idem pozrieť Selfieho. Predsa len, jeho posledné showky to tu troška prevetrali. Ale nakoniec ma odradí dážď, ktorý sa spustí a ostanem zakuklený v aute.

Škoda, že premietanie dokumentu naplánovali na také hlúpe časy. Dnes o pol tretej v noci. Troška mi to príde nelogické. Predsa len, freak shows sú tu každý rok. Troška teátro (S&M project) či nejaké zakvačovanie (Fly high tribe) sme tu už mali. Viackrát. Nič prekvapivé. Čaláďo tam chodil s babenkou pri sviečkach pol hodiny po stagi, aby ju nakoniec obšťal. A tí druhí sa kvačkajú pekne, ale stále rovnako. Viem, že brutálne zjednodušujem, ale podľa mňa sa kľudne mohlo od týchto show upustiť, aby si ľudia vedeli dokument pozrieť v relatívne normálnom čase. A s ešte ako tak fungujúcou hlavou. Niekedy je menej viac. Prípadne to premietanie dať pomimo freak shows niekam bokom do stanu. Je to škoda. Tešil som sa na to, ale dnes už nič z toho nebude. Ďalšie premietanie je v sobotu ráno o ôsmej, takže šance tam sú prakticky tiež mizivé. Zaujímalo by ma, koľkí sa toho premietania dožili dnes v noci. Ja som to vzdal s tým dažďom a keď sa dokument začínal, už tvrdo bublinkám. Podporím downloadom. Snáď budú torrenty.

PIATOK

Hygienické návyky nepustia

Som hore celkom skoro, tak kvasím pri aute. Odpaľujem raňajší. Počasie je striedavé, obloha čistá, ale nepečie a to je také ideálne. V areáli sa vŕta už od desiatej rána. Ja zatiaľ vybúcham nejaké ovocie, aby to šlo na toike hladko. Plán je ísť pozrieť až tretích DEPARTMENT OF CORRECTION s plánovanou zastávkou pri hajzloch. Po ceste pred areálom tri policajné autá. Čo som zachytil, tak bol nejaký konflikt v kempe, ktorý skončil tyčou v čelnom skle jedného z áut. Viac ľudí, viac problémov. Na toike to prebehne hladko, akurát tam zabudnem dva vratné kelímky. Prídem na to po pár metroch, tak otočka späť, ale ani za toho boha si neviem spomenúť, presne v ktorej búdke som to nakladal. Tak tam obstávam, rozmýšľam nad vylučovacou taktikou. Zrazu vyjde vonka týpek z úplne prvej, obzrie sa, zbadá ma a s úsmevom na perách mi podáva poháre. Že mi aj kričal, keď som odchádzal, ale bez odozvy. Super. Ďalší dôkaz, že všetko je o ľuďoch. Niektorí si rozbíjajú sklá, iní si skromne vracajú zabudnuté poháre.

Spokojne sa presúvam k stagu. DEPARTMENT OF CORRECTION. Spoznal som ich práve na Obscene pár rokov dozadu. Po čase stále tá istá kvalitka. Z trojice je štvorica, pribudol basák. Muzika ostala. Agresívny priamočiary grindcore, ktorý sa nebojí poriadne pohrýzť. Klepačky striedajú výplachy s hardcore dynamikou či strednými hustými tempami, obalené do tučného soundu. Song za songom, tu a tam slovko k ľuďom. Majú dvadsať minút, ale ponakladajú, čo sa im do toho zmestí. Dnes tu hrá veľa kvalitných grindcore kapiel a títo Francúzi to celé pekne nahryzli. Deň sa naplno rozbehol. Sledujem aj METH LEPPARD z Austrálie, ktorí preberú stage. Síce dvaja, ale tiež tlačia surový a špinavý grindcore. Klasické postupy, o rýchle momenty nie je núdza, všetko odsýpa. Majú správne otáčky. Len je to oproti predošlému setu pochopiteľne statickejšie, chýba tam kus tej živelnosti na pódiu. Využili svoj čas plnohodnotne, o tom žiadna, ale priznám sa, z bandcampu som mal o niečo vyššie očakávania. Zato ORGAN DEALER som nikdy nepočul, ale naživo to bol strašný bordel. Grindcore jak lusk. So všetkým, čo k tomu patrí. Ktovie, ako znejú z nahrávky, ale tu to sypalo to jedna radosť. Pestré, úderné, ničiace. Začali a zanedlho aj skončili a ostal po nich len navírený prach. Ani som nevedel, ako sa ich set prehnal areálom. Ostáva len pokorne zatlieskať na konci.

Najlepší merch na Obscene

Medzitým sa pridali aj dospávači z auta. Podnikáme ďalší nájazd na distrá. Beriem ďalšie asfalty a vychytávam kazetu GROINCHURN, ktorú som voľakedy vlastnil. Strašne som ju miloval a záhadne sa stratila s kopu ďalších pri prerábke starej skúšobne. Srdiečko zaplesalo. Za pár éčiek toľko radosti. Nikdy v sebe nezabi malé dieťa. Ideme odniesť úlovky a poblednúť medzi stromami pri farme, lebo sa vyjasnilo a slniečko sa už celkom opiera. Ako obvykle sa to troška natiahne, tak TOOLS OF TRADE nestihneme, ale NASHGUL už áno. Španieli majú cit pre tento typ grindu. Hrubozrnný, temný, direktívny. Všetko je hrubé. Od soundu, cez riffy po vokál. Bicie tiež. Klasický grindbeat s jednou nohou. Je to mohutné. Ukážkovo. Pohltí to celý priestor a naleje troška mizantropie. Síce mám od nich len jedno splitko s P.L.F., takže to nepliaskam na dennej báze, ale naživo to bolo mega dobré.

AFGRUND. Tak tu som epicky zvedavý. Ak ste to nepostrehli, k tejto kapele sa viažu zaujímavé personálne zmeny. V jednom bode škandinávska kapela nesídlila v Škandinávii a ani nemala člena severského pôvodu. V inom bode boli AFGRUND-y dva. Je to celkom dlhá story, plná rôznych odbočiek. Pre skrátenie vec sa má tak, že teraz je už len jeden AFGRUND, v ktorom hrajú členovia z pôvodnej zostavy. Vrátane bubeníka Panu Postiho, ktorý dal veci do pohybu. Majú vonka nový album a naživo sa hrajú len veci z novinky a debutu. Nevedel som, čo čakať. Ale to, čo tam predviedli, to bola poprava. Úplne to tam rozjebali. Novinku som síce trochu pobehal, ale nevedel som identifikovať songy. Starinky som poznal. Ale bolo to jedno. Malo to neskutočný drive, šťavu, energiu a ťah. Panu má špecifický štýl sypačiek, udržuje si v hre groove a pritom s tým môže sekať drevo v lese. Celá kapela vyhrotila výkon. Hotovo. Nečakal som, že až takto to vyprogresujú. Normálne som osprostel z toho, ako dobre zahrali. Pár rokov dozadu v Bratislave, v úplne inej zostave, polepenej skrz tri štáty, to bolo tiež dobré, ale tento set to nechal vyšumieť ako prd do vetra. Celé dobre. AFGRUND je späť. V neuveriteľnej forme.

Ostávame na set WOLFHOUR. Už podľa názvu je jasné, kde sa budeme hýbať. Škandinávsky crust v podobe, akú poznáme všetci. Hutné riffovanie preložené vyhrávkami, d-beat takt a hrubý, ale zrozumiteľný vokál. Toto je osvedčený recept, akurát ide o to, kto pridá aké korenie. Mne sa to celkom páčilo, aj keď to nemalo žiadny špecifický ksicht. Odohraté výborne a bolo tam všetko, čo má byť. O to pokoj. Ono v tomto žánri priniesť niečo exaktne nové už je tiež prakticky nemožné. Hlavné je zadeliť kvalitný set a tu sme sa toho dočkali. Slniečko už praží tak sme sa uchýlili dozadu pod stromy na obed. Beriem chálko z Vegan uličky. To je tiež novinka a kvitujem. Varia tu dobre a máme ďalšie nové pokrmy no výber. INHUMATE hrá, kým tlačíme do hlavy. Ale nechýba mi to, už som ich tu videl x krát a nikdy ma to špecificky nebralo. Oželiem. FLAGITIOUS tiež. Už som mal tu česť. Štyri Japonky hrajúce grind. Nič v zlom, ale podľa mňa, ak by to nakladali štyria Japonci, nebolo by to zaujímavé pre nikoho. Nechcem aby to znelo tak, že na to ženy nemajú. SELF DECONSTRUCTION dokážu deň na to úplný opak. Podľa mňa proste táto kapela nie je dobrá, a fakt, že sú to štyri ženy, to nezachráni. Ako to počúvame v tieni, baba chroptá totálne, ale pomedzi songy sa prihovára tenulinkým hláskom ako z rozprávky. To je pekný kontrast. Inak nič. Obehneme distrá a vypadneme z areálu na chvíľu bokom k nášmu spotu. Odložiť veci, odložiť seba.

Dochádza energia, tak sa dávame na nabíjačku. Pokvasíme naložení v kufri veľkého auta a chillujeme. Treba troška nabrať silu. Milanko vymýšľa, či ísť pozreť MOB 47. Ale naposledy ma to na OEF nechalo chladným, takže volím ostať sa nabíjať. Nakoniec to počujeme aj pri aute. Osadíme nejakú poloteplú pálenku a dnu sa vraciame počas setu CRIPPLE BASTARDS. Kým poriešime večeru a pivko, polka setu preč. Osobne ma ich štýl nikdy nebral. Je to dobrá show, hrajú solídne, ale ide to mimo mňa. Ale dole pod stagom je zábava v plnom prúde, takže všetko je na poriadku. ROTTEN SOUND ma zaujíma omnoho viacej. Predsa len, sledujem túto kapelu roky a niektoré ich albumy sa u mňa točia dodnes. Je to pre mňa už klasika. Naposledy tu zahrali špeciálny set, pretože bubeník si stihol na festivale zlomiť nohu, takže sa povyberali staré songy či pomalšie nájeby z novšieho obdobia. Aby sa to dalo odohrať len s jednou. Tentokrát sú všetky končatiny v poriadku a set je totálna spúšť. Neskutočná rýchlosť, precíznosť a najhustejší zvuk na celom festivale. Povyťahovali songy zo starších albumov, kde hral na bicie ešte Kai Hato. Skvelý ťah. Po dlhej dobe počuť naživo songy z albumov "Exit" či "Murderworks" mi aj vytlačilo slzu na krajíček. Kapela ide ako stroj a priestor pretína čistá zloba. Jebú jednu za druhou, s ľahkosťou a pritom tak ničivo. ROTTEN SOUND patria ku grindcore špičke. Nielen vekom. Hlavne tým, že hrajú také sety, že ti pretlačí temeno dovnútra. Vysoký level.

ASPHYX vynechávame. Raz som to na nejakom minulom ročníku videl, ale nenalepilo sa nič. Radšej rýchlo vyťať nejaké pálenky, než nastúpia NAPALM DEATH. Ideme s Milankom dole, nech sme v centre diania. Angláni nastúpia so session gitaristom, Mitch už dva roky aktívne nepôsobí skrz chorobu v rodine. Ako intro "Multi nation corporations". Potom spustia a ide sa. Kapela melie a Barney behá zbesilo po stagi. Jebe z neho energia. Dúfam, že v takom veku budem na tom rovnako. Striedajú sa staršie veci, novšie veci, niečo, čo by si nečakal a aj niečo povinné, ako "Suffer the children", "Nazi punks fuck off" či "Scum". Majú z čoho vyberať. Nezaznie samozrejme kopa songov, lebo času nie je toľko. Mohli by sme si každý napísať vlastný playlist, čo by si chcel, nech ti zahrajú. Toľko rokov, toľko nahrávok. Táto kapela definovala, alebo pomáhala definovať celý jeden hudobný žáner, a to je niečo, čo tam proste je cítiť. Ide z toho história, aura, nájeb. Esencia všetkého. Celý set som v pohybe. Vytratím aj kelímok, nejaká baba mi podáva iný v domnení, že je môj. Hneď ho v rauši jebnem o zem a idem ďalej. Prúdia vo mne endorfíny, chlast a THC. Hlava v extáze. Najemotívnejší set festivalu. Videl som NAPALM DEATH tuším trinásťkrát, ale tento set si spomedzi toho všetkého budem rozhodne pamätať. Zanechal stopu.

WORMROT to nemali ľahké, nastúpiť po tejto kultovke. Ako sa toho chlapci zhostili? Vyhrotili to. S novým bubeníkom a novou nahrávkou sú intenzívnejší, než kedykoľvek predtým. Staršie songy z "Dirge" a "Abuse" posadenejšie, pritom stále rovnako chaotické a dostrihané, ako ich poznáš. Nové veci sú komplexnejšie, ale premyslene vypointované a s rovnakým deštrukčným potenciálom. Kapela ako nabrúsená katana. Môžeš sa schovávať, krčiť, uhýbať, ale v konečnom dôsledku ostaneš obsekaný na kosť. Ten výkon! Tá intenzita! Kriste. To bolo niečo neuveriteľné. Od začiatku hrajú v trojici, ale takto som ich brúsiť ešte nevidel. Ani v klube. To už čo bolo. Ale keď máš bubeníka s ťahom leteckej turbíny, čo sa dá čakať. Výsledky budú neskutočné. Kto si myslel, že po NAPAM DEATH sa to už nedá vyeskalovať, prudko som sa mýlil. Táto singapurská trojica tam naštiepala atómy. Všetky očakávania prekonané. Strop.

Piatková afterka

Toto už neprekoná nikto dneska. Konečná. Mizneme od stagu. Sekso volí ostať pri aute, už je vytrepaný a unavený. Ja s Milankom vytneme a ideme troška na afterku do stanu sa pomotať. Píše nám, tak prihadzujeme pri stole pivká. Dôjde aj na tanec. Stan sa mení na separátny stage, donesú sa lavičky a ľudia hore dole po nich. Aj sa posurfuje voľačo na nich. Songy jeden lepší, iný horší, tak odbiehame od piva na poldecáky k druhému stánku. Pomedzi to ubaliť, zapáliť, zopakovať. Nie je núdza o holé penisy a močenie v kamarátskom kruhu. Celý stan je v jednom kolektívnom rauši. Deje sa furt dačo okolo nás. Nadránom máme už ale dosť a rozhodneme sa opustiť lokál. Keď si umývam zuby, začína pozvoľna svitať.

SOBOTA
Dnes sa začína filmom. O ôsmej. Po včerajšej noci nehrozí, že by som vôbec rozmýšľal nastaviť budík. Som rád, že vstanem tak, že stíham prvých DECULTIVATE. Dám sa ako tak dokopy a idem do areálu. Po ceste vybavím obvyklý ranný biznis a vytrepaný pod stagom v tieni s matéčkom v ruke čakám na začiatok. Chalanov mám rád, hrali aj u nás, spali u mňa doma. Ale hlavne je to najzaujímavejšia kapela z Česka za poslednú dobu. Chaotický hardcore, ktorý ťa vyfliaska ako malé decko. Hutné, svižné, nápadité. Svojské. A pestré. Každopádne aj tu predviedli v plnej sile, čoho je táto trojica schopná. Síce najnešťastnejší čas, ale zhostili sa toho kráľovsky. Bez zbytočných kecov, energicky a strhujúco. DECULTIVATE proste treba vidieť. Bodka.

GOD MOTHER

Vygumovaný totálne idem niečo hodiť do žalúdka. Zanedlho môj tajný tip festivalu, GOD MOTHER. Len treba v tieni vytrpieť DEEP DIRTY, nudné nemecké gore. Divné je to, že okrem automatického bubeníka idú zo stopy aj vokály, ak som si dobre všimol. To už je troška kokotina, či? Každopádne set GOD MOTHER je niekde totálne inde. Vokalista si znesie stojan aj s mikrofónom dole. Chalani spustia a potvrdzujú moje predpoklady. Hardcore, ladený tiež do intenzívne chaotickejších a temnejších vôd, kde nechýbajú agresívne výpady, s kopou zmien, breakov a pestrých momentov. Precízny výkon celej kapely korunuje vokalista, ktorý okrem spievania medzi ľuďmi stihne usporiadať limbo contest, vyšplhať sa na konštrukciu, či byť vlastne prakticky všade. Za dvadsať minút naložia strašnú show. Kvôli nim a DECULTIVATE sa oplatilo vstať a prekonať fyzický odpor. Ak ťa baví tento druh muziky, tieto dve veci si dopátraj.

Mám dosť a tak sa vraciam na naše veliteľstvo. Sekso v tieni pri stane, Milanko dnuka polomŕtvy. Cítim s ním. Som na tom rovnako. Budem si musieť dneska dávkovať oddychové momenty. Chcem vychytať nejaké veci, ale mám tam dramaturgické okienka našťastie. Jedno využívam v tom momente. Karimatka, tieň, brko. Už to nehrotím ako voľakedy, keď som bol schopný tam pri miešačke presedieť celý deň. Musím si vyberať. Aj tak prídem z dovolenky tak, že by sa mi zišla ďalšia. Hodinka relaxu pomôže. Vraciame sa na BRUCEXCAMPBELL. Solídny grindcore z USA. Ostávam namočený v primitívnom hrubom hluku. Vysoko nasadené tempo od začiatku. Hrubé a priamočiare. Ohlodané na kosť, páchnuce základným hudobným jadrom tohto štýlu. Žiadne odbočky, len surový nájeb. Striktný set. Japonci SELF DECONSTRUCTION obdobne striktne. Bez basy, baba za mikrofónom, ďalšia za gitarou v brutálne šialenom oblečení, plus bubeník. Ale tá masáž. Dovidenia. Kombinácia grindcoru a fastcore/PV postupov. Rýchle momenty striedajú rýchlejšie. Breaky a stopky v tom kadejaké. Dostrihané. Špecificky uletené. Miestami dosť chaotické, napriek tomu zahraté neskutočne presne. Odišiel som od seba z toho setu. Najväčšie prekvapenie festivalu.

Na rade ČAD. Tam nie je čo rozpisovať. Zahrajú zakaždým brutálne. V klube pre päťdesiat ľudí alebo na stagi pred pár tisíc ľuďmi. Furt je tam rovnaká latka. Vysoká. Valér to tlačí dopredu vyhroteným tempom. Silou buldozéru. Intenzita úderov na maximum. Isto by ten set odtrepal aj sekerami. Za pridelený čas naložia niekoľko songov skoro zo všetkých posledných albumov okrem "Psej krvi". Všetko odohraté tip-top a so spádom ako lavína. Pišta kecá medzi songami po slovensky. Ktovie koľko ľudí ho zachytilo, ale muzika hovorila za všetko. Ostrý set. DOBYTČÍ MOR mi nič nevraví, tak ideme na poslednú výpravu za asfaltmi. Posledná časť rozpočtu vyčlenená na nákupy je fuč. Spokojne na vrch areálu odsledovať BIRDFLESH. Svojský, psychopaticky vtipný grindcore so svojou vlastnou charizmou. Prepnutou. Songy o úplných kokotinách, vtesnané do krátkych šialených songov. Vymyslené pre zábavu, ale nie zábavovo lacné. Proste seriózna muzika, ktorá sa neberie moc vážne. Ideálna pre tento priestor a čas. Ľudia sa bláznia, ako len vedia a areál na bode varu. Celý čas spokojne pokyvkávam hlavou a idem si s nimi tie odídené texty. Originál ma nastrelila tá show. Výprask bičom.

Bezpečnosť na prvom mieste

Čas na ďalšie relaxačné okienko. Cítim celý festival v nohách, tele aj v hlave. Slnko dneska pečie a celý ten proces neuľahčuje. Pripadám si ako mobil, ktorý od desiatej ráno ukazuje štyri percentá, ale nejakým zázrakom sa stále nevypol. Takže karimatka v tieni pri jemnom vánku bokom od hluku je vykúpením. Máme silné dve hodiny, než je tam niečo pre nás. Snažím sa dačo pospať, ale chytám len mikrospánky. Ani brko nepomôže, tak tam len ležérne oddychujem. A rozmýšľam, čo asi fúkajú chlapci, čo sú tam dole pod pódiom naložený od stredy obeda.

Pred pol siedmou sme oddýchnutí a nachystaní na set BENIGHTED. Mám od nich pobehaný len jeden album, ale bol som zvedavý. Títo Francúzi tlačia hustý moderný death/grind, že by to vydalo za celý regiment. Tak ten set aj vypadal. Kým si spokojne bafkám, pätica na stagi predvádza masaker. Je tam všetko. Rýchlosť a tvrdosť, pestrá muzika s meniacimi sa motívmi a profi výkon. Prudko zorganizovaný hukot. Z muzikantského hľadiska radosť pozerať. Stále sa niečo dialo, kým hrali. Takto má vypadať extrémna kapela model dvetisícosemnásť. Bodka. AGROTÓXICO z Brazílie potom pôsobí dosť neškodne, tak ideme obchendovať k Twigyho stánku. Dávame pivko a brko, ktoré bezpečne zneškodní jeho predajný tím. Kopa zjebov sa tam deje. Mám rád ľudí, ktorí s nami zdieľajú odídený zmysel pre humor. Milanko odbehne poobzerať RATTUS, mňa to podľa toho, čo počujem pri distrách, neláka. Radšej sa bokom v kľude ujebávam pri chladenom nápoji a užívam si posledné momenty festivalu. Ubalím ešte jeden a presúvame sa s Twigym na set HEAMORRHAGE.

Prvýkrát som ich videl tu. Aj druhýkrát. Prvýkrát to nestálo za veľa. Trápili sa tam vtedy. Hlavne kvôli bubeníkovi. Nestíhal. Trpela tým celá kapela. Potom osmutnieš, že toto má byť legenda. Keď ledva svoje skladby dajú jedna k jednej. Pár rokov na to, s novým bubeníkom, to bolo omnoho, omnoho lepšie. Ale teraz tam takého čaláďa posadili, že viacej sa pritlačiť na plyn už nedá. Ten sa namakal ako blázon. A vlastne možno ani nie v konečnom dôsledku. Ale kapela išla vo vražednom tempe. Nie som expert na HAEMORRHAGE, ale ja ich rozhodne vidím v najlepšej forme. Doktorské oblečky, nejaké rekvizity a krv a kopa hustých patologických pesničiek ku ohníku. Zahraté extrémne precízne. Ako sa na označenie kultový či legendárny náležite patrí. Taká show, že nás vystrelilo. Veľmi nečakane, ale vystrelilo. Odjebaný dekel a rehabilitácia mena HAEMORRHAGE v plnej miere. Reputácia je späť.

Ostávame ešte na GRAVE. Švédsky death je naživo fajn. Aj bol, ale akosi to nestačilo. Niežeby to bolo zlé, to nie. Všetko v potrebných štandardoch. Ale po tej pitve, čo sa tu odohrala pár minút dozadu, by sa chytal málokto. Taká bola realita. Dokukáme a ideme zase blednúť k Twigymu a všeobecne dozadu. GENERAL SURGERY ako podmaz. Úprimne, ani to nevnímam. Taký som vytrepaný po tých dňoch, že si ani neuvedomujem, že niečo tam trieska pár desať metrov odo mňa. Už len bledneme naokolo a sledujeme, ako priebežne mizne stánok za stánkom. Aj ľudí je na feste dneska akosi pomenej. Rovnaký scenár pri ďalších dvoch kapelách. Vidíme časť setu KOVAA RASVAA. Svižný fínsky hardcore/punk s troma babami, ale odráža sa to odo mňa. Všeobecná vytretosť dosahuje svoje maximum. Sledujem to, ale na hardisk sa nezapisujú žiadne dáta. Ostáva dosť žetónov, tak ich na finále oplieskame na panáky. Vyrátame si to na finálne pivko a pozrieť poslednú kapelu, ako mám vo zvyku.

Poslední sú domáci BUT. Poznám, dokonca som ich robil u nás. Kapela je mladšieho dátumu, ale členovia nie. Tak to aj vypadá. Úderný svižný grindcore, kde je všetko potrebné, čo táto hudba potrebuje. Pamätám si viac dojmy, než konkrétne veci. Ale ako tam sedím pri cigaretke a chlipkám si k nej mok, je mi dobre. V tom stupni únavy by som od toho odkráčal okamžite, ak by sa nebolo na čo pozerať. Tu a teraz je čas na posledné výstrely na festivale a BUT tam vyprázdnili veľa zásobníkov. Posledný projektil na zemi, môžeme sa odporučiť. Tri hodiny. Ešte zapálim posledný v kľude pri aute, nech sa dôstojne rozlúčim. Niežeby som si šiel ako normálny človek ľahnúť skorej. Však ma zajtra vôbec nečaká kopa hodín za volantom.

Podarí sa mi zobudiť sa skoro. Aj tak musím uvoľniť miesto čávovi, aby vyšiel s autom on, ale nejak to moja hlava dá skoro hodinu pred budíkom. Takže neváham a burcujem chalanov na odchod. Spustí sa proces, ktorý prebehne sám a netreba ho dozorovať. Osem päťdesiat sme všetci usadení v aute, pripravení vyraziť. Krása. Hneď na prvý záťah seknem vyše sto kilometrov, než dáme pauzu na naplnenie a vyprázdnenie. Všetci polospia alebo oddychujú. Málo zastávok, veľa diaľnice, len jedna vykládka. Prichádzame dačo po štvrtej. Neuveriteľné. Tak ako som nikdy nedošiel tak skoro tam, tak som v živote nebol tak skoro doma.

Ničomu tu ale nepomohlo. Od siedmej som v polospánku. Od deviatej tuhý ako poleno. Prvý spánok trinásť hodín. Dojazd tri dni. Obscene ti dá zabrať. Bez debaty. Ale stále viem, prečo sa sem vraciam. Muzika. Atmosféra. Ľudia. Zjeby. Zážitky. Poriadna porcia toho všetkého, než sa vrátim späť do reality. Proces opakovaného úniku. Ako s narkomanom a jeho potrebnou dávkou. Ťažko ich dostaneš od seba.

Pridaj komentár k reportu:

Zaujalo nás:

Posledné komentáre:

03.04. 21:34 Rado RK:

Bolo skvele, kopa ľudí naozaj odkiaľkoľvek...ako vždy naozaj ústretové prostredie bosorky...dik...normálne mi to pripomenulo BB spred skoro 20 rokov keď v Irishi, Tartarose, Podlaviciach, 77m ..
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

28.03. 14:49 deegee:

Wrbo: Nesom istý, či si Adam pamätá večer :(
23.3.2024 MIND.OFF, ĎAS, DEPTHS OF MEXICO, MOIRA Košice @ Collosseum (report)

27.03. 07:06 Wrbo:

haha super report :-) Adam mi to podal podstatne strohejšie, už aj čítam, že prečo :-D
23.3.2024 MIND.OFF, ĎAS, DEPTHS OF MEXICO, MOIRA Košice @ Collosseum (report)

22.03. 19:06 emo:

Jedina moznost spieval Achmed. bol aj Vrabec ale nie vzdy. a staly clen bol Papi na gitare. Bicie neviem kto.
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

22.03. 12:15 Majo:

Jasné že Košice!!!pilier ug scény vtedy a z chromatic A
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 19:21 adrik:

http://muzika-komunika.blogspot.com/2017/02/jedina-moznost-skusobna-live-atrium.html
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 19:20 Noro TT/Wien:

A bola tu otazka na tu Jedinu Moznost. Mysli sa JM z Kosic, kde hrali clenovia Nonc., tusim v 1989-91 (inac velmi potesilo, toto pocut po vyse 30 rokoch!)
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 19:17 Noro TT/Wien:

Dobre si to napisal kamo! Oplatilo sa z Viedne prist, aj ked boli namietky, ze Noncoformistisu nezohrati, ale u mna to atmosfera koncertu (aj pred koncertom) prevalcovala. Prach som predtym nepoznal ( ..
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 11:58 Majo:

A ktorej jedinej možnosti?lebo jedna je niekde z Handlovej,
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

20.03. 21:21 fog:

no vidis brasko, ako si to pekne naklepal. ako nic. mucosolvan na hrad.
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)