PUNKGEN

Čo je to vlastne globalizácia?

    ...Predstavte si,že bývate vo väčšom meste a do zamestnania dochádzate mestskou hromadnou dopravou. Výjdete ráno z domu a pri ceste miniete veľký supermarket, súčasť nejakého reťazca (Tesco,Carrefour apod.). Keď ho otvorili, chodili ste tam s rodičmi zo zvedavosti nakupovať. Potom ale miestna konkurencia zkrachovala, supermarket zvýšil ceny, a vy musíte jazdiť na druhý koniec mesta do stále ešte lacného diskontu.
Prvý bod globalizácie.

    Dôjdete na zastávku a vidíte, že autobusy sú opäť o čosi hrdzavejšie, majú väčšie intervaly a vôkol prechádza opäť o niečo viac tých krásnych moderných veľkých áut, na ktoré vy zo svojho príjmu nenašetríte ani vo sne.
Druhý bod globalizácie.

    Keď autobus prechádza okolo stanice, všimnete si, že sa tam povaľuje niekoľko bezdomovcov a ľudí, o ktorých si myslíte, že sú to narkomani. Poviete si, že policajtov predsa len k niečomu potrebujete, ale potom si spomeniete, že práve oni pred mesiacom na súdny príkaz násilím vysťahovali vo vedľajšej ulici jednu rodinu, ktorá už nemala na nájomné. Čo keď ale tí bezdomovci pred stanicou sú moji bývalí susedia??
Tretí bod globalizácie.

    Na križovatke, kde stojíte v zápche, si všimnete bagre a miešačky - stavia sa tu nadjazd na novú diaľnicu, ktorá bude spájať Vaše mesto s (napríklad) Prahou. K čomu ale Vám je nová diaľnica, spýtate sa samí seba, keď Vaše staré auto už pomaly ani nejazdí, a 40 korún za liter benzínu tiež nie je málo. Jazdíte ním síce v sobotu na chatu, alebo záhradku, ale po okresných cestách sa už skoro nedá jazdiť, ako sú rozbité. Dochádzali by ste cestovať aj autobusom, ale do dediny, kde chatu máte, chodia cez víkend maximálne jeden-dva autobusy.
Štvrtý bod globalizácie.

    A takto by sme mohli pokračovať ešte dlho. Existuje teda globalizácia? Na túto otázku poskytuje pomerne jasnú odpoveď celá plejáda faktov a analýz. Globalizácia nie je ani vynález ekologických organizácií, alebo novinárov, ale pozorovateľný a rozsiahly spoločensko-ekonomický pohyb, odohrávajuci sa práve dnes pred našimi očami.

    Čo ale znamená to kúzelné slovíčko? Termín globalizácia môžeme jednoducho vysvetliť ako celoplanetárne presadzovanie hodnôt, záujmov a štruktúr určitého spoločenského systému.

   Globalizácia teda nemusí byť iba kapitalistická. Globalizácia znamená pre spoločenský systém známku úspechu. Znamená, že určitej spoločenskej triede, dnes vládnucej triede, sa podarilo natoľko presadiť svoje záujmy a moc, že obrazne povedané dokáže nahliadnuť už do každého odľahlého kúska našej planéty. Buržoázia t.j. ľudia, ktorí vlastnia, alebo kontrolujú výrobné prostriedky, ľudia, na ktorých pracujeme, je dnes silnejšia ako inokedy. Globalizácia znamená, že VISA kreditnou kartou uhradíte ubytovanie rovnako tak v New Yorku jako aj v Medzilaborciach. Globalizácia ale tiež znamená, že Vaša ulica je monitorovaná z vojenských družíc tak isto ako Lýbia, a na vojenských základniach na Guamu, Okinwe, alebo Prostějove čakajú výsadkové oddiely NATO, aby mohli byť letecky pripravené do 24 hodín vyštartovať kamkoľvek na obranu „štátnych záujmov“, ktoré sa však čím ďalej tým viac stávajú záujmami nadnárodného kapitálu.

   Horných 225 a spodných 2 miliardy –sociálna polarizácia a rozdelenie majetku

    Globálny kapitalizmus má tiež za následok doteraz nevídané roztváranie nožníc príjmu tích najbohatších a najchudobnejčích. Základná situácia dnes vyzerá asi takto : 225 najbohatších ľudí na svete má spoločný príjem väčší ako niečo cez 2 miliardy tích najchudobnejších. Majetok 3 najbohatších ľudí na svete činí viac, ako spoločný hrubý národný produkt najmenej 48 rozvojových krajín.Takže ako uvádzajú najnovšie (1999) Správy o vývoji ľudstva, vydané OSN : celkové bohatstvo horných 358 „globálnych miliardárov“, sa rovná počtu príjmu 2,3 miliardy najchudobnejších ľudí. Keby sa tíchto 358 ľudí rozhodlo ponechať si každý tak 5miliónov dolárov, čo by im umožnilo pohodlne prežiť bez práce až do konca života, a zbytok svojho majetku rozdali, tak v podstate by mohli zdvojnásobiť ročný príjem polovice ľudstva.

    John Kavanagh z Washington Instituce of Policy Research túto situáciu zhrňuje stručne a výstižne: „Extrémne bohatým priniesla globalizácia ďalšiu príležitosť, ako ešte rýchlejšie zarábať peniaze. Títo ľudia využili najmodernejšie technológie k tomu, aby nevídanou rýchlosťou presúvali okolo zeme obrovské čiastky peňazí a špekulovali ešte úspešnejšie. Na život chudobných nemá táto technológia vôbec žiaden vplyv.“

    Skutočnými príjemcami ziskou z kapitalistickej globalizácie sú veľké nadnárodné spoločnosti. Súhrné tržby 200 najväčších korporácií presahujú objem ekonomiky 182 zemí. Samotná americká General Motors má vyššie tržby ako hrubý domáci produkt Poľska.

WB-Svetová Banka

    Svetová Banka je jedna z hlavných inštitúcií, ktorá roztáča ruletu globálneho kapitalizmu. Vytvára neexistujúce hodnoty vo forme svojich záväzkov. Tieto záväzky zaťažia úrokom, virtuálne ich požičajú nejakému štátu, ktorý ze nich aj tak musí väčšinou nakúpiť služby a technológie zo zemí okolo skupiny G8 (skutočných vlastníkov banky) . Vec sa má v podstate takto : s peniazmi od Svetovej Banky-teda od skupiny G8-nemôže robiť prakticky takmer nič iného, iba ich utratiť v zemiach G8 za cenovo veľmi náročne poradenstvo, služby a technológie. Tam umožníte ekonomický rast a ešte z toho, čo zo svojich domácich produktov rozpredáte za nízke výkupné ceny, sotva splatíte úroky, ale už nie dlh. Keď sa postavíte na odpor, banka využije peniaze, ktoré získala od ďalších 150 chudákov ako ste Vy a zrazí cenu vašej kukurice, mangánu, alebo technickej bavlny na takú nízku úroveň, že nesplatíte už vôbec nič.

   Na porovnanie, v polovici 70. rokov predstavoval zahraničný dlh celej Latinskej Ameriky čiastku 60 miliárd amerických dolárov. V roku 1980 šlo už o 204 miliárd a v roku 1990 už išlo o 443 miliárd. V roku 1999 Latinská Amerika dlhovala 706 miliárd dolárov, čo predstavuje ročné splátky pôžičiek a úroku vo výške 123 miliárd dolárov.

   Ďalším príkladom je Nigéria. V roku 1978 mala dlh 5 miliárd dolárov, v roku 2000 už 30 miliárd, medzitým splatila 20 miliárd, čo je vlastne štvornásobok pôvodného dlhu. Nigéria vydáva na hlavu na splácanie zahraničného dlhu desaťkrát viac ako na zdravotníctvo. V tejto oblasti je tragická situácia rozširujúcej sa pandémie AIDS.

   Ale naspäť k Svetovej Banke. Členmi banky je 181 zemí, medzi nimi aj Česká republika. Počet hlasov, ktorými jednotlivé krajiny disponujú, sa určujú podľa finančného príspevku. Najväčší majú Spojené štáty, okolo 15% a napríklad oproti tomu má Česká republika 0,38% hlasu. Svetová Banka má okolo 7000 pracovníkov. 95% personálu pracuje v centrále. SB má po svete 40 kancelárií.

Globálna kontrola

   Proces globalizácie býva väčšinou automaticky spojovaný s tzv.informačnou spoločnosťou t.j. podstatného zvýšenia slobodného prístupu k informáciám a odstránením bariér, brániacich voľnému poskytovaniu a zdieľaniu informácií. Bolo by veľmi naivné si myslieť, že tí, ktorí majú skutočnú moc, umožnia vznik informačného média vymykajúceho sa tradičnej kontrole. Rutinnú kontrolu korešpondenie má napr. v Českej republike právo vykonávať Bezpečnostná informačná služba a to aj bez súdneho príkazu. Stačí, že uváži, že sú ohrozené bezpečnostné záujmy štátu.

   V roku 1996 vyšla kniha, ktorá odhalila existenciu medzinárodného univerzálneho odpočúvacieho systému, nazývaneho ECHELTON. Neskôr to, že ECHELTON naozaj existuje, potvrdil aj Európsky parlament. Čo je to vlasne ECHELTON? Je to odpočúvací systém, ktorý preventívne monitoruje úplne všetkú komunikáciu, ktorú môže zachytiť, a potom z nej zložitým systémom filtrov získava strategicky zaujímavé informácie.

   Takže dúfam, že som Vám aspoň v krátkosti priblížila globalizáciu aj z tej druhej, negatívnej stránky. A na koniec by som ešte chcela zdôrazniť, že globalizáciu môžeme považovať za jav, ktorý sa bezprostredne dotýka nie len jednotlivca, každého z nás, ale celej spoločnosti. Je to proces, ktorý už bol nezvratne zahájený, a preto si nemôžeme klásť otázku, či globalizáciu chceme, alebo nie.