PUNKGEN

Zaujalo nás:

Posledné komentáre:

včera 15:04 fog:

aha. ked som mal dvanast, dade ma zobral na zajazd busom na BLACK SABBATH v originalnej zostave do pesti. predkapely COAL CHAMBER, PANTERA a HELLOWEEN (to nebolo nic moc uz ani v tom veku). posadil ma ..
19.3.2025 LYLVC, LIFE OF AGONY, BIOHAZARD Brno @ Sono music club (report)

26.03. 10:14 Spajk:

top. Prvý krát v živote čítam report, kde je niekto s fotrikom na koncerte <3
19.3.2025 LYLVC, LIFE OF AGONY, BIOHAZARD Brno @ Sono music club (report)

23.02. 08:48 to superlack :

kamo nemozes sa cudovat ked najvacsi ""antifasisti"" su paradoxne slava ukrajine(fuck realnazibullshit).konspiracna hlaska co vycari usmev jak na pastu.casom maska spadne .a peniaze maju siiilnu moc. ..
ROZPOR: "Kto chce mier, nech sa pripraví na vojnu!" (rozhovor)

03.02. 14:13 Fryette:

Oskar,
dovolim si tvrdit, ze KRAS je pre mnohych na smiech.
Tato obskurna parta pomylenych revolucionarov ma plne usta core anarchizmu. Pripomina mi to trochu postoj FSA v CZ v minulosti ..
ROZPOR: "Kto chce mier, nech sa pripraví na vojnu!" (rozhovor)

02.01. 15:48 supelak:

Cau Oscar,
nazor KRAS som poznal stade, coz bol doteraz moj hlavny zdroj:
https://kontradikce.flu.cas.cz/en/online-content/156
mohol si poslat aj link, ale teda nasiel som AMI na ..
ROZPOR: "Kto chce mier, nech sa pripraví na vojnu!" (rozhovor)

20.12. 18:34 Oscar:

Ahoj supelak. AMI antimilitaristicka iniciativa je internacionalist platforms zdielania textov revolucionarov*riek.. pisem to na DIY underground platforms lebo toto je nasa nazorova lynia. Dobre texty ..
ROZPOR: "Kto chce mier, nech sa pripraví na vojnu!" (rozhovor)

07.12. 10:16 supelak:

Cau @Oscar,
vo svojej reakcii spominas "zname fakty". Kde si sa to docital? Prosim ta, zazdielaj aj nejake linky k tym faktom.
Precital som si prispevky, co sa ti pacia. Vo mne z nich za ..
ROZPOR: "Kto chce mier, nech sa pripraví na vojnu!" (rozhovor)

16.11. 06:48 Oscar:

Brefta pekne napisane.. Dedo aj ty si pisal k veci. Banderizmus su Azov, keby rozpor zajtra tahali bojovat za UA vlast zacali by prave v azove alebo inej podobnej brigade.. Vojaci ktorich oznacuju za ..
ROZPOR: "Kto chce mier, nech sa pripraví na vojnu!" (rozhovor)

09.11. 12:43 adrik:

Rudo: Áno, ale až o 9 rokov neskôr. Pôvodne to vyšlo naozaj iba na kazete.
(novinka)

05.11. 19:14 Rudo:

Slovenský label Gore Cult productions zo Svätého Jura vydal CD verziu v 2003, takže to nevyšlo len na kazete
(novinka)

POZVÁNKA NA JEDINÝ KONCERT OI POLLOI NA SLOVENSKU V ROKU 2012

Autor: Adrik | Pridané: 15.3.2012 | Počet videní: 1308

7.5. Košice @ Collosseum:
OI POLLOI (legenda anarcho hcpunku, Škótsko), ILEGALITY (ďalší starí fotrovia a ďalší hcpunk, Topoľčany a okolie), ADACTA (rokmi preverený crustcore, Bratislava), BARNEY GUMBLE (zmiešaj simpsonovcov a the Flame still burns dokopy, Sereď), WYNSTON SMYTH (crust punk zložený z collosseovského inventára, Košice)

Edinburská skupina OI POLLOI bola na anarcho-kapelu unikátna v tom, že prijala za svoje anarchistické princípy a ideológiu, ale prezentovala je v ukričanom a skandovanom štýle klasického OI! To im dalo obrovskú príťažlivosť napriek oboma často rozdelenými frakciami street punku a anarcho-punku; a pokiaľ nič iného, umožnilo im to svoje pádne postrehy v textoch zdeliť publiku, ktoré na podobne pozitívne a inteligentné zdelenia nebolo zvyknuté. Zostávajú jednou z najdivokejších a jedinečných kapiel na svete a v súčasnosti skladajú a vydávajú nahrávky vo svojom rodnom keltskom jazyku ako výrečný protest proti anglo-americkej globalizácií. Pravdepodobne najlepší album OI POLLOI s názvom "In defence of our Earth" vyšlo v roku 1990 na welšskom labely Words of warning; ide o zlatý klinec diskografie OI POLLOI nielen vďaka oslnivému hudobnému výkonu, ale predovšetkým vďaka odvážnym a rýdzym Deekovým textom. Okrem "Whale songu" tu nájdeme "When two men kiss", ktorý útočí na stereotypné homofóbne predsudky, "Free the henge", zameraný proti štátnemu potlačovaniu každoročného festivalu u Stonehenge a "Nazi scum" – celkom zrejmý titul "Nacistická špina" za tie roky dostal túto v podstate mieromilovnú kapelu do nejedného fyzického konfliktu.
"Zažili sme bitky proti náckom v nejednej zemi a väčšinou to dopadlo tak, že fašouni dostali držkovú, vďaka miestnym ľuďom. Zato keď sme hrali v Talline v Estónsku, tak šlo do tuhého a mali sme šťastie, že sme sa dostali preč vcelku. Boli sme na turné s pár kapelami z Fínska a mali sme hrať s nimi plus s niekoľkými estónskymi kapelami, o ktorých sme nič nevedeli. Fajn, pozreli sme si niekoľko kapiel, vrátane miestnej punkovej kapely, ktorá bola fajn, na miestnu rock´n´rollovú kapelu, a potom sme šli späť do svojej dodávky ukuchtiť si niečo k jedlu. Keď sme sa vrátili, Fíni nám povedali: ´Ty vole, z toho sa poseriete, práve hrali nejakí skurvení náckovia, spievali >Negri naspäť do džungle<, a tak.´ A že hej, keď sme sa poriadne porozhliadli, zvetrili sme, že vo vnútri sa pohybuje banda hnusných nacistických týpkov. Bolo to pekne posraním navrch, že sme boli v cudzej zemi proti obrovskej presile, ale rozhodli sme sa vystúpiť a prehovoriť o tom, aké svinstvo je fašizmus a rasizmus, takže po každom songu sme zahlásili obvyklé predslovy o tom, že práve oni pôjdú prví k múru, pokiaľ sa fašouni chopia moci, že našim skutočným nepriateľom nie je ´židovské spiknutie´, ako tvrdia mnohí z týchto idiotov, ale bohatá elita, a tak ďalej a tak ďalej ... Po niekoľkých číslach za mnou prišli dvaja boneheadi a hovoria: ´Ty tvrdíš, že si proti nacistom.´ Ja som pritakal a vysvetlil som prečo na čo oni odvetili ´No ale my sme nacisti´. V tomto bode mi došla trpezlivosť a len som povedal: ´Tak v tom prípade choďte do prdele!´
Dostal som ranu do tváre, vrátil som ju stojanom od mikráku, načo vypukol brajgel a my sme sa pokúšali prebiť si cestu bez sebemenšej pomoci od miestneho publika, ktoré sa zjavne domnievalo, že je to celé súčasť predstavenia. Vlastne jediní, kto pohli prstom, aby nám pomohli, boli dvaja Rusi, čo prevádzkovali bar – dvaja týpci, čo obidvaja vyzerali ako Stalin, spoza baru vytiahli drevené tyče a pustili sa do náckov. Nakoľko nikto z nás nie je žiaden veľký bojovník, mali sme šťastie, že sme sa stamadiaľ dostali živí. Fínom roztrieskali okná na dodávke, a keď sme sa pokúšali dostať do svojho minibusu, bol už totálne obkľúčený náckami (ku ktorým sa pridala polka pankáčov, mal by som dodať), ktorí sa ho pokúšali rozkopať, zatiaľ čo my sme sa snažili naštartovať a zmiznúť. Som rád, že sme sa dostali preč nezranení, zatiaľ čo pár z tých nacistických sráčov potom muselo vyhľadať ošetrenie v nemocnici ...
Koľkokrát to bolo o držku, napríklad keď sme hrali v Dubline v spoločenskom sále na poschodí a akurát som bol na najlepšej ceste dostať nakládačku od miestnych katolických debilov za náš pro-choice song ´Right to choose´, keď naraz začal celý barák horieť, pretože dve cigánske famílie, čo popíjali dole, sa medzi sebou chytili, jedna partia vyšla von, vylomila tým druhým dvere dodávky, čo stála na ulici, zapálila ju, poslali ju dole z kopca priamo do krčmy a na to konto barák ľahol popolom. Úplne šialené, vole ...
Na niektorých koncertoch došlo i na plnohodnotné nepokoje – dvakrát priamo v Edinburgu, kde to skončilo masovými násilnosťami, v oboch prípadoch kvôli tomu, že policajti vyprovokovali ľudí ... To isté v Leedse. A v Postdame zas pre zmenu horeli policajné autá a z Berlína dorazli stovky policajtov s vodnými delami a tak. Nedávno v Poľsku zas vonku pred klubom strieľali policajti plastické projektily do pankáčov, ktorí boli ozbrojení len snehovými guľami, to bol úplný des. A človek sa cíti dosť divne, keď hrajete v mierovom tábore vo Faslane pod širákom a polku publika tvoria policajti s automatickými zbraňami.
Ľudia vždycky kritizovali punk a tvrdili, že nedokáže nič zmeniť, ale to sú kecy. Pozrite sa na ktorúkoľvek akčnú politickú skupinu, napríklad AFA, na sabotérov honov, politicky motivovaných squaterov, a skoro vždycky je medzi nimi mnoho pankáčov, alebo aspoň ex-pankáčov. Punková muzika môže ľuďom otvoriť oči, prinútiť ich zamyslieť sa a inšpirovať ich k akcii, ktorá má konkrétne výsledky v reálnom svete. Myslieť si niečo iného je veľmi naivné. Keď aktivisti zachránia laboratórneho psa, pretože počuli ICONS OF FILTH; keď ľudia z AFA, čo počuli BLAGGERS, sejmú ďalšieho nácka; keď niekto vďaka vypočutiu CRASS založí spoločenské centrum na squate, ktoré ponúka lacné a výživné vegánske jedlo pre miestnych nezamestnaných a nemohúcich; Earth first, ktorých k priamej akcii na záchranu lesov povzbudil anarcho punk, to všetko sú skutočné príklady toho, čo politický punk dokázal a môže dokázať. Jasné, neprinútili sme systém padnúť na kolená, ale všade po celom svete sú stovky tisíc ľudí, ktorí pre to usilovne pracujú. Vytvárajú alternatívy a ustutočňujú ich vo svojom každodennom živote, a ktorých k tomu inšpirovalo ich zapojenie v punku. Táto muzika zmenila môj život a pravdepodobne i životy väčšiny čitateľov tejto knihy ... Takže o nej nechcem počuť zlé slovo!"

Deek z OI POLLOI v knihe The day the country died.

História kapely ILEGALITY sa začala písať na jar v roku 1998, kedy sa Božena po rozpade OSTROVA P brutálne nudil a rozhodol sa nájsť podobných dementov a dať dohromady novú kapelu. Oslovil bývalých členov hardcoreovej kapely LS (Klinec, Fabro) + Španiel a spískali kapelu. Keďže všetci už predtým pôsobili v druhých kapelách, nebol problém tento zámer rýchlo realizovať. Po naskúšaní repertoáru začala kapela s pravidelným koncertováním a v marci 2000 nahrala (už s novým drumsmanom Rasťom) svoj debutový materiál s názvom "Všetci berú", ktorý vyšiel u Frimlovho PH records (iba na MC - pre tých, ktorí stále pýtajú CD a nevzdávajú sa). V tomto období kapela koncertuje prevažne v Čechách, zúčastnila sa aj SP AF festu v poľskom Gizytsku. Okrem iných koncertov odohrala aj koncert vo Viedni spoločně s britskou legendou CHAOS UK. V druhej polovici roku 2001 si kapela zahrala s výbornými poľskými kapelami, ako napríklad APATIA, PRAWDA atď. Zahrala si taktiež s ďalšou punkovou legendou CITIZEN FISH. Koncom roku 2001 nastala zmena na poste gitaristu a do kapely prichádza Pechy. Prvý koncert v novom zložení odohrali s OI POLLOI a bol to naozaj krst ohňom.
V apríli 2003 kapela vydala nové album "Kto je kto". A teraz koncertuje a koncertuje...... história sa mení a aj táto bude v čo najkratšom čase doplnená o aktuálne zmeny. Pechyho psychyckú aj fyzickú únavu materiálu kapela rieši zmenou na poste gitary a prichádza Jozef (SEPSA) z Baťovky. S Jozefom si kapelkou užije trochu zmeny v systéme zvuku a snaží sa tolerovať jeho natiahnuté špagáty na gitare (ešte väčšia tvrdosť a nasratosť v hudobnom prejave). V tom čase odchádza od bicích aj starý člen Rasťo a nahrádza ho čerstvá krv Maťko zo Šípku. Kapela odohrá veľa koncertov a festivalov. Spácha niekoľko minitour po Európe a jedno dvojtýždňové túlanie sa s RED INSECT po anglicky hovoriacich mestách. Zároveň sa pripravuje na vydanie ďalšieho albumu.
V čase príprav a dolaďovačiek na nových veciach odchádza Jozef a do hudobného združenia prichádza ďaľšia posila do zadných radov a pre spestrenie krásy rytmickej sekcie - Tonko (DR.PAKO) z Baťovky . V tomto "hviezdnom" zložení si chlapci s chuti hrávali po najrôznejších akciách s veľmi premenlivou hladinou cenových skupín a úrovňou pohostinstiev - s rôznou účastou domácich aj medzimestských priateľov či už na domácom hnojisku alebo v krajinách s výhodnejším kurzom zahraničnej meny. Na jar roku pána/ne - pána 2007 nahrali krvopotne do 36 hodín čistého času v štúdiu Tools v Chynoranoch nový šramot "Sami proti sebe". Nový materiál vznikol samozrejme za podpory "štedrého a dobrotivého požehnania" (a aj, a hlavne peňazí) PH recods a u tejto značke zostáva hudobné združenie verné aj pri jeho uvádzaní na svetlo sveta. Kapelka sa strašne rada stretáva so svojimi dobrými kamarátmi hlavne v Čechách a v Polsku (samozrejme slovenskú hrudu a jej hrdinov nevyjímajúc), a tak tam sa aj najviac zdržuje pri rôznych akciách rôzneho typu. Do budúcnosti chce hudobné združenie iba prežiť v zdraví (fyzickom aj duševnom - ak sa to dá) a aby zostalo pár ľudí, ktorí budú na tom zdraví podobne ako oni.

Táto história je (možno nepatrične) veľmi rozsiahla, jej skrátená verzia pre webovú stránku sa neplánuje. Kto chce spoznať históriu Ad acta, musí trpieť Ad absurdum. ADACTA vznikla v lete roku 2000 v Bratislave na prístavných garážach. Zakladajúcimi členmi boli H.A.D., Csaba a Erik. Pred ADACTOU tu bola kapela hrajúca melodický punk, v ktorej títo traja nešťastníci týrali svoje nástroje pod odborným vedením sólového gitaristu, hlavného ideológa a nezastaviteľného aktivistu Vlada, ktorý neúnavne vymýšľal nové a nové sóla do nových aj starých pesničiek, týral svojich poddaných v kapele neustálym drilom techniky (je nutné dodať, že bubeník Erik tomuto nátlaku zanovito odolával a hral častokrát ako žiak základnej školy na Mokrohájskej ulici z vrodenou somatickou poruchou horných končatín). Csaba s H.A.D.om sa snažili o 106, no v duchu si mysleli svoje.
Nech je ako chce, táto kapela na veľké šťastie submisívnej trojice (a vlastne aj ich fuhrera) nikdy verejne nevystúpila, počet sól by z bratislavských punkáčov vyrazil najprv dych a z tých citlivejších (a že ich tu máme požehnane) aj obsah žalúdka, a členov by vystúpenie zahambilo natoľko, že by sa vzdali ďalšieho hudobného pôsobenia a ukrátili by tak svet o mnohé radosti z crustu a drum´n´bassu (vysvetlenie hľadaj nižšie). Skúšobňa v pivničných priestoroch Vladovho petržalskeho paneláku prestáva byť udržateľná kvôli neustálym protestom nájomníkov (na jednu skúšku sa prichádza sťažovať obyvateľ piateho poschodia, čo nás nesmierne poteší (punk je hluk!)). Nestíhame ani dolepiť vajcové kartóny na strop a dostávame padáka. K lepeniu sa viaže aj definitívne rozhodnutie vyhodiť Vlada-keď po celom dni lepenia, masívne intoxikovaný (nie naschvál!) výparmi z chemoprénu hodiny a hodiny vedie monologickú úvahu o škodlivosti (práve vznikajúcich) hypermarketov vzhľadom na zbytočný import zelenej papriky z Maďarska. Rozhodnutie dozrelo (ako papriky na Žitnom ostrove), ostávalo už len zozbierať odvahu oboznámiť Najvyššieho s našimi kacírskymi zámermi. Odvaha sa hľadá ťažko, rovnako aj nová skúšobňa. Nakoniec nás zachraňuje garáž pri Prístavnom moste, kde sa usádzame na tri roky. Po ostrej výmene nadávok, výčitiek, horkých slín a názorov sa začiatkom leta definitívne porúča základný kameň bezmennej kapely, nie je ochotný prijať smerovanie k jednoduchosti (prvýkrát sa objavuje slovo crust/hardcore ako možný cieľ našich snáh). Rozhodli sme sa ostať pri jednej gitare a hľadať zviera, čo obsadí post za mikrofónom. Csaba nás privádza na stopu Simony, zatiaľ sa kontaktujeme len v rovine kamarátskej, o zlate v jej hrdle nik nič netuší. Jej talent zavetril Erik v lesoch za Bratislavou, kde na neho prvýkrát zplnahrdla vykríkla. Privádza ju do garáže, zbytok sa tvári nedôverčivo, no už po prvých vyšťeknutých slovách (pamätníci tejto udalosti spomínajú, že to boli slová "provokace, defekace, kašovitá stolice", čo naznačuje pre kapelu neskôr príznačnú záľubu v českých luhoch a hájoch) ľady povoľujú a Simona podpisuje bianco kontrakt na dobu neurčitú. Nadšení týmto objavom tvoria prvé skladby (pôvodný repertoár bol s odporom zavrhnutý), majúc iba približné predstavy o tom, ako by mal crust znieť (kazety DOOM, 3 WAY CUM a DISRUPT sa stávajú studňou inšpirácie) a hlavne ako by sa mal hrať. Erik horúčkovito pracuje so slovníkom cudzích slov a niekedy v septembri (presný dátum sa stráca v alkoholických hmlovinách tohto divokého obdobia) prichádza s návrhom na názov ADACTA (záľuba v latinčine, v tomto mŕtvom jazyku dávnych učencov a súčasných skorumpovaných lekárov sa stane pre kapelu neskôr príznačnou). Ostatní súhlasia, neprostestujú. Tempo tvorby je vražedné, preto je mladé hudobné zoskupenie pripravené začiatkom novembra roku 2000 odohrať prvý koncert na garážach v Zátiší (pri Kuchajde) za spoluúčasti rovnako neskúsených spolkov TRIO (už v tej dobe dobrí hudobníci, neskôr sa z TRIA vykryštalizovali INTERNATIONAL KARATE) a KATASTER, ktorého vystúpenie dopadá vskutku katastrofálne. V jeho zostave sa ako spevák objavuje budúci člen INT. KAR. Large, na gitaru hrá Vlado Všemocný, ešte stále koketujúci s punkom, tentokrát (na náš veľký údiv) s extrémnymi žánrami – o dva roky končí (alebo začína) ako drum´n´bassový DJ. ADACTA hrá posledná (pretože sa basák zabudol pri rume v neďalekej krčme) a zožína prekvapivo celkom úspech a budí sympatie u asi šesdesiatich vonku mrznúcich divákov. Celé vystúpenie behá po všetkých kovových častiach nástrojov neuzemnená elektrina, koncert sa končí efektným modrým bleskom z mikrofónu na ústach (vtedy ešte sem-tam spievajúceho) gitaristu. Absolvujeme trochu nešťastnú (pre nás) novoročnú párty spojenú s koncertom začínajúcich kapiel v rodinnom dome v Blesovciach pri Topoľčanoch a potom prichádza prvý oficiálny koncert v Hellraiseri spolu s DIVIDE AND CONQUER a ROBOTNIČKA, znova celkom úspešné vystúpenie. Tento koncert sa stáva posledným pre bubeníka Erika, zníženú aktvivitu v skúšaní (a že by cvičiť potreboval) kamufluje prípravou na májové maturity. Odmieta (vraj pre nedostatok času) odohrať koncert 2. 5. 2001 s APATIOU, ROZPOROM a NAIVEFIGHTERS, narýchlo obsadzujeme jeho post Kubom Trtilom (vtedy ešte na plný úväzok v DAVOVEJ PSYCHÓZE), zatiaľ sme dohodnutí iba na tento koncert. Erik aj zmaturoval, aj sa prebudil k aktivite, no zbytok kapely (hlavne Simona a Csaba už s ním ďalej hrať nechcú) si už zvykol na profesionálne výkony Trilove a vracať sa do doby kamennej je im zaťažko. Kubo sa uvolil ostať a obsluhovať dve bandy, prejav ADACTA získal na presvedčivosti a istote. Tvorí sa stále nový materiál, koncertovať sa začína celkom pravidelne, aj keď stále v celoročnom priemere len raz do mesiaca. Naša garáž sa stáva miestom mnohých garážových koncertov (organizovaných väčšinou Sound from garage crew) až do doby, keď sa presúvame do novej skúšobne, ktorá je s nepohodlím garáže neporovnateľná - kúrenie celú zimu, záchod, sprcha, fajčiareň, jedným slovom idyla. Do tejto skúšobne sme prišli robiť spoločnosť DAVOVEJ PSYCHÓZE, ZIGEUNERU a ŠVABLASTU. Kubo v medzičase opúšťa Davovku a po útlme ZIGEUNERU je jeho jedinou láskou ADACTA. V roku 2002 prichádza ponuka od Malárie records na vydanie sedempalca, v septembri odchádza do štúdia Moc plevele v Rožnove pod Radhoštěm. S nahratým materiálom nebola spokojná ani kapela, tým menej vydavateľ a odporúča nám nahrať to znovu, k čomu sa dokopeme až v novembri roka 2003. Nové songy sú technicky prepracovanejšie, spod hardcore crustového pláštika vykukuje ujo metal, mihne sa dôchodca old school, prenasledovaný grindovými výbuchmi (ktoré ale nikdy netrvajú veľmi dlho). Sedempalec medzitým stihol vyrásť na desaťpalec, pri záverečnej mixáži nahrávky (tentokrát vznikajúcej v prívetivom prostredí južného mestečka Šaľa, v štúdiu Moonset) sa zistilo, že minutáž bola výrazne prekročená a zrazu je tu naplánované vydanie debutného CD na jún 2004. Po štyroch rokoch snaženia je to príjemná satisfakcia. Od marca 2004 naše rady na chvíľu posilnil Rasťo (ex basa v Davovej Psychóze) na poste druhej gitary. Celé leto však pracuje v zahraničí a vracia sa s tým, že na hranie v kapele sa cíti už príliš starý a príliš pohodlný. Naspäť vo štvorici odohrávame nejaké tie koncerty (zväčša v Českej republike) a v marci roku 2005 nahrávame šesť nových skladieb.
Odvtedy stihla ADACTA vydať v roku 2006 CD "Ad maoirem dei gloriam", vymeniť Simonu za A.N.T.I.ho zo Švablastu, ktorého o rok neskôr vymenil Gargamel. Minulý rok stihli vydať ďalšie CD s názvom "Amen", ktoré sa momentálne dočkalo aj vinylovej podoby ako split LP s kladenskými JONESTOWN. Amen.

Kapela BARNEY GUMBLE sa dala dokopy v októbri 2009, keď zostala nepoužívaná skúšobňa po NILS HOLGERSSONOVI (Saša a Pipo, FLAME STILL BURNS). Dôvod na vznik kapely bola absencia po hraní, keďže Maťo (bass, FSB) bol v tom čase v zahraničí. Oslovili teda Jambela a Rada a veci nabrali rýchly spád. S veľkým nadšením sme sa pustili na začiatku do starších vecí po Nilsovi a po pár skúškach prišli prvé vlastné skladby. Skúšky bývali 3 krát do týždňa, aby rýchlo stihli nacvičiť repertoár, pretože už 2 mesiace po vzniku kapely ich čakal prvý koncert. Repertoár sa neustále rozširoval, koncerty pribúdali a chystáme sa ešte veľa odohrať. To čo nás inšpiruje je jasné z našich textov. Zábava, pivo, futbal (sme fandovia miestneho futbalového klubu ŠKF), ale aj vážnejšie témy ako práva zvierat, ekológia, politika, všadeprítomný kokotizmus okolo nás atď. Hudobne sa škatuľkovať nechceme, my sme našu škatuľku nazvali v našom krásnom seredskom nárečí "vác jak pop" a tá je myslím, veľmi výstižná. Sme totiž v podstate taká zábavová kapela. Chceme totiž, aby sa ľudia na našich koncertoch hlavne bavili, odreagovali, ale zároveň chceme dať aj nejaké to posolstvo, ktoré je si myslím v hudbe veľmi dôležité.
Okrem hrania sa snažíme aj organizovať nejaké tie koncerty v tomto našom zapadákove, kde sa dlho nič nedialo, ale teraz je to už chvalabohu lepšie. Nemôžem nespomenúť aj naše "kapelné dieťa" FFUD FEST, ktorého prvé dva ročníky sa veľmi podarili, takže sa môžte tešiť aj na tretí.
Barneyovci priviedli na svet CDr demo, pobehali spolu celé Slovensko s fínskymi kapelami YDINPERHE a CARNIVAL, navštívili už aj niekoľko krát Rakúsko a Maďarsko a momentálne pripravujú nové skladby na 4way split LP s MONDO GECKO, ALEA IACTA EST a YDINPERHE. Uvidíme sa všetci na Ffude!

To, že ťa sledujú, ešte neznamená, že musíš byť paranoidný. Konečne mix crustu, hard core a punku po rokoch v Košiciach? WYNSTON SMYTH je pomerne nová kapela, ktorá sa skladá zo známych košických ksichtov, ktorým sa nestačilo iba opíjať, ale mali potrebu v kedysi aktívnych rodných Košiciach aj niečo robiť. A tak popri pití sa v druhej ruke pokúšajú udržať aj nejaký ten inštrument. Kapela odohrala zatiaľ len jeden (oficiálny) koncert (tých neoficiálnych bolo viac), ale na jar sa vraj chystá do štúdia a v pláne má koncertovať všade tam, kde to len bude možné. Buď v strehu, neteš sa, nie je na čo, lepšie už nebude.