PUNKGEN

Adrik: Zdravím Adactu. Myslím, že o Vašej histórií bolo toho už dosť napísané, a tiež aj o odchode Simony. Radšej sa vyjadrite, ako vnímate posun a vývoj kapely. Ja v novej nahrávke počujem napríklad aj malý vplyv metalcore, staršie veci neboli tak komplikované a pod.

Martin: Boh ti žehnaj, mládenče, za vynechanie historickej otázky.
K vývoju kapely – podľa mňa sú štruktúry skladieb na Amen omnoho jednoduchšie, než na prvom albume. Takže to vnímame dosť odlišne. Nevadí.
Pokiaľ ide o vplyvy – byť inovátorom za každú cenu je slepá ulička. Rovnako hrať v roku 2011 ako na začiatku 80tych rokov je čin zúfalca. No a robiť si ešte „retro zvuk“, nahrávať gitarové party na vysávači a bicie na krabiče od TicTac-ov je úplne mimo môj pochop.
Na mňa majú vplyv kapely, ktoré nepraktikujú „hurá systém“ pri skladaní. Že gitarista prinesie nejaké turúru turúru, bubeník pridá svoje tukátra tukátra a uteká sa do štúdia. Že tam cítim kus muzikantského chochmesu. Metalcore je ale Gargamelova doména, cezo mňa sa teda do muziky musí dostávať mimovoľne a nepriamo.

Adrik: Nový materiál už vyšiel na CD a má výjsť konečne aj na vinyle. Trocha ho predstavte, čím sa napríklad líši hudobne od predchadzájucich veci? A o čom sú texty?

Martin: Hlavný rozdiel oproti predošlým albumom vidím v tom, že sme sa konečne dopracovali k veľkému zvuku. Leví podiel má na tom zvukár Pavel „Kuře“ Hejč, gitarista z Vitacitu a zvukár strahovskej Sedmičky. Že ma nechal realizovať moje predstavy o gitarách mu tiež slúži ku cti a albumu to slúži k tej mase mäsa, ktorá sa na teba valí z reprákov. Zvuk albumu Ad Maiorem.. je oproti Amen-u suchý a nudný ako rozhovor so slovenským hokejistom.
Že bolo nahrávanie pre mňa veľmi bolestivým zážitkom je tiež fakt, no dôvody si diskrétne nechám pre seba.
Texty sú také temnotky. Gargamel doniesol surovinu a spoločnými silami sme za jeden večer v bratislavskej krčme U čerta nad plzeňským pivom vybrúsili materál do finálnej podoby. Tentokrát absentujú texty od Simony, ktorým sa zvyšovala pochopiteľnosť užitím psychotropných látok.

Adrik: A prečo ste sa rozhodli práve pre Prahu? Mne sa napríklad nepáči nový trend si písať ku štúdiu, aj kto mastroval zvuk, ten a ten z tej a ex tej kapely. Ak kapela hrá na piču, tak jej nepomôže ani žiaden poloboh za mixákom.

Martin: Vedeli sme o tom, že Kuře je starý metalista, ktorý sa rozumie do crustu, punku a hardcore. Nahrávali u neho Guided Cradle a milión iných kapiel. Cena bola prijateľná, referecie skvelé, no a výsledok nakoniec tiež. Dobrá voľba.
Súhlasím s tebou.

Adrik: Prečo nevyšli aj predchádzajúce nahrávky na vinyle? Osobne mi takáto muzika pasuje skôr na vinyl, ako na CD. Ste vinylofilovia?

Martin: Jednoducho nám nikto vydanie vinylu neponúkol. Keď sme sa mali na vydávaní finančne spolupodieľať, cd-čka vychádzali lacnejšie. Dôležité bolo dostať muziku lacno a rýchlo k ľuďom. Keď prišla ponuka na vinylový split s Jonetown, hneď sme na to kývli.
Kam čo pasuje je samozrejme otázka osobných preferencií. Namiesto vinylofílie pestujeme rôzne iné úchylky.

Adrik: Teraz ste mali aj koncert k desiatemu výročiu kapely. Ako dopadol? Porozdával sa celý náklad Cdčiek? Boli už na neho aj nejaké odozvy?

Martin: Koncert dopadol výborne. Prišlo cca 160 ľudí, aj piuko sa popilo, aj pálenka. Diskov sme dali vylisovať 1 000 kusov, takže skorého vypredania / rozdania sa báť nemusíme. Odozvy sú dobré. V Čechách ešte lepšie než na Slovensku. Tam menej cítim všelijáké mŕtve sentimenty a potrebu prispievať radami a poznámkami.

Adrik: Čo sú Slováci nespokojní aj s tými troma kapelami, čo tu máme alebo ako?

Martin: Samozrejme ako ktorí.

Adrik: Budete mať už konečne aj nejaké menšie / väčšie turné na podporu novej nahrávky? Podľa mňa sa málo slovenských kapiel dostane za hranice, či už na turné alebo s doskami. Čo Vy na to?

Martin: Učite vyrazíme na nejaké koncerty, no k tomu že by sa podarilo zorganizovať turné som skeptický. Že sa málo kapiel dostane von? Ja na to, že máš pravdu. Ak sa pýtaš čo s tým, tak to je na každej kapele ako tvrdo je ochotná makať. Hardcore Punk je dosť presne vymedzený a zadefinovaný. Vyčnievajúcich kapiel je málo. Motivácia hľadať hudbu za hranicami sa preto môže stať výsadou zopár zapálených „bláznov“. Zároveň je tu ale silná súdržnosť ponad akékoľvek hranice... no je to komplikované. Babo raď, bo Had neporadí.

Adrik: Tradičná a asi už aj nudná otázka: punk versus aktivizmus. Prečo sa pankáči zaujímajú už len mať čo najbrutálnejšie tričko, najväčšie číro alebo najligotavejší náboják? To isté platí aj o väčšine hc a crustovej scény. Sú ešte podľa Vás na Slovensku nejaké politické kapely, ktoré si stoja za svojím názorom? Kam by ste sa s aktivizmom zaradili Vy?

Martin: Ďaľšia otázka skôr na sociológa. Určite cítim úbytok aktivizmu od 90tych rokov. Nie som si istý, či je to nutne úplne negatívny trend. Bývalí veľkí anarcho aktivisti dnes pracujú v bankovníctve a poisťovníctve. Treba sa možno spýtať, nakoľko má revolučný náboj oporu v realite. Ak nemáš istotu, že ideály pre ktoré si sa nadchol v puberte udržíš dlhšie než dôchodca moč, čo ťa oprávňuje trúbiť „pravdy“ do sveta? Ak sú zadefinované základné veci, napríklad že netolerujeme náckov, tak sa zaobídem bez koncentrovaného aktivizmu.
Druhá strana mince sú detváky, čo sa dostali k As I Lay Dying cez telku a leské magazíny. Vzlykajú v Macdonalde nad tým, ako im nikto nerozumie. Čakajúc, kým ich vyzdvihne tatko na Touaregu a odvezie ich na squashový tréning.
Z kapiel na Slovensku ma napadá Železná Kolóna. Trochu inak Rozpor.
Adacta v tomto zmysle nie je politická kapela. Veľa vecí nemám vyjasnených sám v sebe, nieto ešte v rámci kapely medzi členmi. Čím viac viem, tým menej mám chuť niečo kázať.

Adrik: Ale musíš uznať, že to aj veľa ľuďom niečo dalo, aj keď sa už možno nepohybujú po koncertoch. Myslím tým, že začali viac rozmýšľať a inač vnímať a cítiť svet. A čo zostane z terajšej generácie? Zopár príspevkov na internetových fórach? Ako vidíš prínos internetu Ty?

Martin: Ja neviem. Nie som si istý, či účasť v scéne prináša trvalé následky. Teda okrem tetovaní a škaredých ušných lalokov po vyňatí tunelov. Ak by ti to aj prekreslilo mentálne mapy, to by bolo fajn. Musím sa na to popýtať.
Anonymita internetu ľudí olúpe ako cibuľu. Odpadnú všetky vrstvy zábran, ohľadov, vzdelania, empatie... Diskusné fóra sú najnavštevovanejšie, keď sa rozoberá „škandál“ na úrovni titulky Nového Času, alebo keď sa diskutéri hrubo urážajú. Hardcore/Punk nie je výnimkou. Práve naopak.

Adrik: Máte veľa textov proti kresťanstvu, dokonca aj názvy albumov sú podobne ladené. Prečo je podľa Vás Slovensko silne kresťanský štát a naopak naši dlhoroční bratia Česi naopak silne ateistický štát? Bude to o ďalšiu generáciu iné, alebo aj nasledujúci arcibiskub bude žehnať „nacionalistickým“ stranám?

Martin: Ja beriem naše texty ako hlavne proticirkevné.
Rozdiely medzi Českom a Slovenskom sú dané rozdielnou historickou skúsenosťou a kultúrnymi rozdielmi. Česi nie sú nijako silne ateistickí, skôr menej konfesionálne zaradení. Podľa výskumov veria tiež kadečomu, len na to nemajú také pevné škatuľky ako u nás.
Po odchode klérofašo zlodeja Sokola sa, myslím, situácia unormálnila už v tejto generácii. Uvidíme, ako sa bude všetko vyvíjať. Perá na kritiku máme nabrúsené.

Adrik: Aký máte názor na squatting? V Žiline im to zatiaľ celkom vychádza. Tuším aj v Bratislave bol krátkodobo nejaký, alebo sa mýlim? Hrali ste aj v Nemecku na squatoch? Nejaké dojmy odtiaľ?

Martin: Squatting – okej. Neviem si to predstaviť ako dlhodobé riešenie bývania, ale veď v poriadku. V Bratislave bolo zopár krátko trvajúcich pokusov. Naši policajti majú k takýmto aktivitám oproti svojim západoeurópskym kolegom zníženú citlivosť.
V Nemecku a Rakúsku sme hrali v rôznych objektoch, väčšinou vśak minimálne pololegálnych, s dohodami s mestskými zastupiteľstvami. Dojmy boli prevažne pozitívne.

Adrik: A ešte mi prezdraďte, aká kapela / kniha alebo film Vám v poslednom čase vyrazila dych?

Martin: Neviem si spomenúť na nič dychvyrážajúce za posledné obdobie. Snáď len kapela Paskuda – na živo zabíja.

Adrik: Nemôžem si odpustiť moju oblúbenú otázku: kapela a alkohol. Odložil sa niekedy kvôli nemu koncert? Najbrutálnejšia párty po koncerte? Preháňajte...

Martin: Kvôli Kubovmu prepísknutému žúrovaniu sme zrušili jeden koncert. Csaba občas hrá viac s Orchestrom Jana Bechera než s Adactou, aj keď je na pódiu s nami. Ja by som ožratý na pódium nevyliezol, lebo nehrám len tri akordy. Gargamel väčšinou pije kofolu, pretože ho nútime šoférovať po koncerte. Párty sa absolútne vymykajú kontrole, keď je nám nablízku niekto z kapely Jonestown. Bomby padajú a zem sa trasie. Jaegerbomb Holocaust.

Adrik: Vďaka za Váš čas. Plány do budúcna, citáty z biblie, odkazy pre mimomestské frajerky atď?

Martin: My ďakujeme za tvoju trpezlivosť. Plány sú zradná vec. Dominus illuminatio mea et crux mihi ancora.

#2443 fokular napí­sal/a: 10.01.2011 15:53:58

#2442 Sova @ napí­sal/a: 10.01.2011 09:04:56

#2436 Sajmon napí­sal/a: 04.01.2011 19:04:48

#2435 Balki napí­sal/a: 04.01.2011 14:37:38

#2434 deadbush @ napí­sal/a: 04.01.2011 14:01:00

#2433 rikArdo napí­sal/a: 04.01.2011 13:05:36

#2431 Balki napí­sal/a: 04.01.2011 12:03:40

#2429 minister spravodlivosti napí­sal/a: 03.01.2011 16:17:51

#2428 bulaner napí­sal/a: 03.01.2011 13:03:40