PUNKGEN

Adrik: Nazdar Borislav!
Väčšina z čitateľov pozná dôvody squatingu. Aké boli Tvoje vlastné dôvody presťahovania sa? A prečo práve Viedeň?

Boris: Dôvodom bol náš Slovenský štát ako taký.

Adrik: A preco Viedeň?

Boris: Lebo všetci idú do Prahy.

Adrik: Ktoré squaty momentálne fungujú vo Viedni? Aké sú medzi nimi rozdiely? Squatujú vôbec Rakúšania? Ako sa ku squatom stavajú bežní ľudia, mesto a policajti?

Boris: Po 28. júli (vysťahovanie Pizzerie Anarchia) nefunguje vo Viedni žiaden squat ako taký. Existujú tu este Pankahyttn a EKH, ale tie nie sú squaty v pravom zmysle, keďže majú zmluvy s mestom. Rozdiely sä hlavne v ľuďoch, ktorí tieto budovy obývajú a rozhodujú o ich fungovaní. Taktiež existujú vo Viedni aj tri kusy tzv Wagenplatz (Treibstoff, Ganseblumchen, Lobau), kde ľudia žijú v rôznych prívesoch, autobusoch, kamiónoch, maringotkách - niečo ako pojazdné squaty. Samozrejme squatujú aj Rakúšania.
Ako sa k nám stavajú bežní ľudia je veľmi individuálne, niektorí ti prídu darovať pred dom rôzne veci, niektorí by ti najradšej napľuli do tváre. U fízlov som si vcelku istý, že by nám všetci najradšej minimálne napľuli do tváre.

Adrik: Vieš niečo napísať aj o histórii viedenského squatingu? Kedy to tam celé začalo? Existujú / existovali aj nepunkové squaty? Myslíš si, že Viedeň je pre mnohých ľudí len prestupná stanica?

Boris: Squatting ma vo Viedni vcelku dlhú tradíciu. Začalo to už v sedemdesiatych rokoch, kedy sa obsadil starý bitúnok, z ktorého neskôr vznikla dnešná Aréna. V osemdesiatych rokoch to boli Gaga, Spalo a Aegidigasse. (youtube.com/watch?v=QH2DAZwA4k8 youtube.com/watch?v=e5X3IzeDEoI) Po nich prišlo EKH, ktoré ostalo na dosť dlhú dobu jediným autonómnym centrom. Po roku 2000 sa opäť začali organizovať rôzne skupiny a dochádzalo k rôznym viac či menej úspešným obsadeniam. Rezultát týchto obsadení bolo vybojovanie dnešného Pankahyttn koncom roku 2008.
Ja som sa do Viedne pritrafil koncom roku 2009 a od tej doby boli najúspešnejšími obsadeniami Epizentrum koncom roku 2011 a po ňom samozrejme Pizzeria Anarchia. Popritom sa často objavia rôzne menej úspešné pokusy o squatting alebo aj celkom častým fenoménom je tajné obsadzovanie pre potrebu bývania ľuďmi bez domova, ktorí nemajú potrebu vyvesovať transparenty, aby neboli políciou hneď na ďalší deň opäť vyvedení na ulicu.

Adrik: Vravel si, že sa aj navzájom podporujete, nielen na koncertoch, ale aj demonštráciách a napadnutí nacistami. Ako to celé funguje?

Boris: Informácie sa šíria ako všade inde internetom, v akutnejších prípadoch rozosielaním sms, a potom je na každom osobne či dôjde podporiť alebo má na práci niečo lepšie.

Adrik: Najväčšou antifašistickou akciou u vás je demonštrácia a blokáda Plesu akademikov, na ktorej sa zúčastňujú aj obyčajní ľudia. Môžeš popísať, ako táto akcia prebieha? Dochádza aj k nejakým osobným stretom? Tento rok pozatýkali plno ľudí nie?

Boris: Tzv ples akademikov sa každoročne organizuje koncom januára pravicovou stranou FPO. Samozrejme súčastne prebieha niekoľko antifašistických demonštrácii oganizovanými rôznymi združeniami. Ja osobne mám pocit, že ciele demonštrácií sa od seba trochu líšia. Tzv normálni ľudia sa radšej zúčastňujú uzemnenejších demonštrácií, ktorých cieľom je skôr ukázať svoj postoj a nesúhlas prechádzkou po Viedni s transparentom v ruke. Radikálnejšie orientovaní sa združujú na demonštrácií organizovanou združenim NoWKR, ktorej cieľom je znemožnenie plesu priamou akciou, blokádami a "civilnou neposlušnosťou". Videopozvánka pre tento rok youtube.com/watch?v=bhxY5n-Qegc. Minulý rok antifašistov rozhorčili už pred začatím akcie rôzne zákazy ako celodenný zákaz zahaľovať si šálom tvár (január), celý prvý bezirk bol políciou ohlásený ako uzavretá zóna a podobne. V nasadení bolo cez 2000 policajtov z celého Rakúska. Demonštrácia začala o 17-tej na Landstrasse a asi po hodine pochodu ju chcela polícia na Stephansplatzi rozpustit, čo samozrejme vyústilo do nepokojov, kedy skupina asi 500 antifašistov prekonala policajné barikády a bez policajného dozoru vtrhla do zakázanej zóny v strede mesta. Skupina po sebe zanechala finančné škody na výkladoch rôznych značkových obchodov, dome Európskej únie, bankách, pouličných kamerách a jednej policajnej stanici. Polícia zatkla niekoľko ľudí, ale vybrala si jedného, ktorému bez dôkazov vytýkala vedenie tejto skupiny a ktorý si odsedel skoro pol roka vo vyšetrovacej väzbe ako príklad pre všetkých: youtube.com/watch?v=KIfCbsT9wZg.

Adrik: Ty bývaš na Pankahyttne, tak nám opíš, ako to funguje tam, organizácia, koncerty atď. Stále fungujete na freeganstve? Payaa v poslednej Orbe písal, že je to škoda, že alkohol má Pankahyttn pevne v rukách a aktivity baráku tak jeho pričinením idú len na zlomok svojich možností. Súhlasíš s tým?

Boris: Pankahyttn je trojposchodový barák na Johnstrasse 45 s krčmou na prízemí a koncertnou halou. Obýva ho cca 20 ľudí, z ktorých väčšina funguje na freeganstve. Máme zmluvy s mestom, takže by sme barák mohli nazvať autonómnym centrom alebo sociálnym projektom, alebo ako každý chce. Označenie squat nie je v tomto prípade celkom na mieste. Všetky aktivity sú samosprávne organizované obyvateľmi domu (každý utorok stammtisch - niečo ako príjemné posedenie pri pive a brku pre staršie punkové ročníky, každý štvrtok beisl - krčma - obvykle nápoje v neobvyklých množstvách, piatok - kino a každú druhú nedeľu tzv raňajky, vegetariánske a vegánske odpadové hody za dobrovoľný príspevok). Sporadicky sa tu organizujú aj koncerty (z tých známejších mien tu hrali napr. WYNSTON SMYTH, NA SMIECH, BARNEY GUMBLE, Dáša, ale radi dávame šancu aj mladým nádejným kapelám ako OI POLLOI, TRAGEDY, INSTINCT OF SURVIVAL, RUIDOSA INMUNDICIA ;-)
S tým, že barak funguje len na zlomok možností plne súhlasím, ale dôvodom nie je celkom alkohol (keď sa chce, tak sa dá aj najebaný), ale vo väčšine prípadoch jednoducho ľudský faktor. Nech si to vysvetlí každý ako chce, nerád by som to vysvetľoval do hĺbky.

Adrik: Dá sa dlhodobo fungovať ako freegan? Mnoho ľudí si to nevie predstaviť. Čo všetko sa dá nájsť v kontajneroch? Úplne všetko? Máš svoje fleky? Čo najbrutálnejšie si kedy našiel?

Boris: Samozrejme sa da dlhodobo fungovat ako freegan. Jedinými rozdielmi sú, že nechodíš na nákup cez deň, ale v noci a že si nemôžeš vždy vybrať to, na čo by si mal najviac chuť.
Nájsť sa dá skutočne všetko, čo si vieš predstaviť. Každodenne nájdeš kopec ovocia, zeleniny, pečiva, mliečnych výrobkov, mäsa... samozrejme musíš veci typu múku, olej, koreniny a podobne dokúpiť, pretože je skôr výnimkou, že sa objavia v kontajneri, ale to nie je zas tak zlé.
Keďže sa nedostaneš do každého supermarketu, má asi každý svoje vytypované miesta vo svojom okolí, ktoré pozná a pravidelne navštevuje.
Každý asi považuje za brutálny úlovok niečo iné, ale tak pár príkladov: našiel som už celé prasacie stehno v hodnote cez 20 eúr, niekoľko balení lososa, ktorého jedno balenie stálo cez 10 eúr, celé palety plechovkového piva alebo radlera, tvrdý alkohol. Minulý týždeň som otvoril kontajner, ktorý bol po vrch plný kinder maxi king alebo pár dní predtým cez 50 balení milka tender a podobne.
Stalo sa ale už aj napríklad, že sme našli plný kontajner plechovkového piva, no nejaký milý zamestnanec Sparu si dal toľkú námahu, aby každú jednu plechovku otvoril a vyprázdnil do kontajnera (približný počet plechoviek sa v ten deň pohyboval okolo 400 az 500)

Adrik: Ako to nakoniec dopadlo s Pizzeriou? Podporovali ju aj bežní civilisti? Bude nejaký nový squat? Predpokladám, že barákov na to je dosť.

Boris: Pizzeria Anarchia je už čertužiaľ históriou, na budove sa od vysťahovania usilovne pracuje, aby mali naši spoluobčania s plnými vreckami kde investovať a majiteľ budovy si tie svoje ešte viac naplnil.
Keďže celá tá historka s pizzeriou sa točí okolo gentrifikácie a špekulantoch s nehnutelnostami, mala v celku pozitívny ohlas aj u bežného obyvateľstva. Fakt je, že si tam majiteľ domu nasťahoval squaterov sám, aby z neho vyštval posledných nájomníkov s platnými zmluvami, mohol tak barák zrekonštruovať a znásobiť svoj zisk. Plán celkom nevyšiel a squateri sa spojili s nájomnikmi proti majitelovi. Dlhú dobu sa to ťahalo po súdoch až kým súd ako to už býva rozhodol v prospech vlastníctva a vlastníka domu. Vysťahovanie bolo taktiež veľmi medializované (19 pankáčov zabarikadovaných v dome sa 12 hodín pasívne bránilo proti 1700 prasacím hlavám, tanku, helikoptére atď.)
Nový squat hádam bude, barákov je niekoľkonásobne viac ako ľudí, ktorí by ich chceli osquatovať :)

Adrik: Povedzme, že ma nebaví tento život, toto mesto, títo ľudia, zbalím zopár harabúrd do batoha a hneď môžem prísť na nejaký squat? Ako funguje proces príjimania nových "nájomníkov"?

Boris: No v podstate áno. Samozrejme je to iné, ak sa chceš nasťahovať nastálo alebo ak prídeš s batohom pred nejaký barák, či uz vo Viedni alebo niekde inde v Európe a potrebuješ niekde zložiť kosti, tak ťa ľudia spravidla prichýlia. Samozrejme záleží na okolnostiach a taktiež ľudskom faktore, ale spravidla äno. Väčšina barákov má pre takéto prípady hosťovské izby. Čo sa týka stáleho nasťahovania v prípade Viedne, musíš dôjsť na tzv. plénum (stretnutie obyvateľov domu, na ktorom rozhodujú o interných záležitostiach), kde sa rozhodne, či sa môžeš nasťahovať alebo majú obyvatelia domu voči tebe nejaké výhrady. Sú taktiež zaužívané určité skúšobné lehoty, kedy máš šancu spoznať kolektív a kolektív teba.

Adrik: Vrátil by si sa na Slovensko, keby si tu mohol bývať na nejakom squate?

Boris: Na Slovensko by som sa nevrátil ani keby mi za to zaplatili. Snáď ma k tomu raz nejaké nepredvídateľné okolnosti nedonútia. Svet je veľký a je veľa príjemnejších destinácií na trávenie času ako Slovensko. Aspoň pre mňa. Rád sa tam vraciam na rôzne akcie, ale ešte radšej som, keď som zase preč.

pankahyttn.at

#6248 Sajmon napí­sal/a: 01.02.2015 10:05:42

#6246 boris napí­sal/a: 30.01.2015 11:50:30