PUNKGEN

Wrbo: Myslím, že úvod môžeme vo vašom prípade vynechať, pretože ste ho pekne spracovali ešte v roku 2015 v Adrikovej predstavovačke. Viac by ma možno zaujímalo, čo sa u vás a vo vás za tú dobu zmenilo. Kam sa posunuli Vlci od roku 2015?

Mimo: Až na výmeny bubeníkov veľkú zmenu nevnímam. Beriem to tak ako som to bral od začiatku, teda hrať punk tak, ako sa nám páči, krátko, rýchlo a výstižne, s názorom a drsným postojom samozrejme!

X: Ten posun by sa dal kvantifikovať ako 36 koncertov, 1 album, 3 bubeníci, 4 skúšobne a tempo +5bpm :D. Zmeny bubeníkov pochopiteľne spôsobili menšie zbrzdenie, ktoré nás ale v konečnom dôsledku posunulo vpred. Tonyho kreativita a bubenícky feeling sa výrazne podpísali do súčasného zvuku Vlkov. Náš terajší bubeník Regzo nás svojim štýlom hrania zase ťahá do úplne iných vôd. Som veľmi zvedavý, čo z toho vznikne. Mimo je stále taký istý, akurát bajúzy má dlhšie. A ja som si za celý ten čas ani struny na base nevymenil.

Wrbo: Rok 2018 sa niesol v znamení vydania vašej debutovej eponymnej dosky. Ako a kde prebiehalo nahrávanie? A hlavne, ako ste s ňou spokojní?

Mimo: So zvukom som spokojný. Tým, že sme nahrávali všetko naraz spolu a nie jednotlivo po stopách, mám pocit, že sa nám do nahrávok podarilo dostať takú tú našu energiu. Takú, akú do toho dávame pri koncertoch. A čo sa týka zvuku ako takého, to čo lezie ven z reproduktorov (gitary, basy, výšky a bla bla) riešiť nechcem. Album je hlavne o postojoch, ale samozrejme urobili sme to najlepšie, ako sme vedeli a za seba to hodnotím viac než pozitívne.

X: Nahrávať sme začali v apríli u kamoša Paliho v štúdiu Dobrestereo. Išli sme štýlom všetky nástroje naraz, takže hudbu sme mali nahratú za dve štvorhodinové stretnutia. Akurát Mimo ešte dohral druhú gitaru v unisone pre druhý kanál. Z dôvodu mojich pracovných povinností sme v nahrávaní spevov, vokálov a  ozdôb pokračovali až o cca dva mesiace. To nejaký čas trvalo, keďže sme nahrávali tak 1-2 hodiny na jednu sešn. Dlhšie kričať nevládzeme :D. Posledné sa nahrávali zbory. Mali sme celkom problém zohnať nejaké dievčatá, takže nám vypomohli čašníčky z blízkeho baru. Následné mixovanie sa odsúvalo, lebo Dobrestereo muselo opustiť priestory a bol problém nájsť nové vhodné. Takže sa mixovania nakoniec zhostil Mimo a niekedy v novembri to doma v  obývačke dokopal do zdarného konca. Nahrávky nám ešte expresne rýchlo zmastroval Peťo z Tetradrotu a mohli ísť von. To bolo 1. decembra 2017.
Ja som s nahrávkou spokojný na 100%, nemenil by som ani jedinú vec. Najviac ma na nej teší, že ju s nami ešte nahral náš vtedajší bubeník Tony, aj keď už sme vedeli, že odchádza žiť mimo Košíc a že teda v kapele končí.

Wrbo: Dúfam, že nie je tajomstvom, že máte v pláne vinylové vydanie posledného albumu. V akom štádiu sa to teraz nachádza?

X: Podklady už sú u výrobcu, takže každú chvíľu pôjdu pod nôž. Bude to 70ks lathe cut 10" platní, z toho 20ks bude v ručne robenom, linorytom potlačenom obale. Tento náklad sa mi zdá ako dostatočná zásoba na celý život :D. Nahrávka bude mierne iná ako tá, ktorá sa dá vypočuť digitálne, alebo z CD. Rozdiel je hlavne v pauzách medzi pesničkami. Na platni budú piesne prechádzať plynule jedna do druhej (samozrejme nie vždy). A v jednej skladbe je použitý sampel naviac.

Adrik: Ani sa nenazdáš a budeš to mať doma (13.11.2018).

Wrbo: Viem oceniť prácnosť ručne robených obalov. Príde mi to také úprimnejšie. Hlavne ak kapela robí len malý náklad. Tiež si odfičievate na podobných DIY úchylačinách? Čo má symbolizovať linoryt na obale a ako prebiehal celý ten proces od návrhu po kompletizovanie?

X: Už dlho som mal v hlave myšlienku, že náš album sa bude volať "V ovčom rúne", "V koži baránka" alebo tak nejako. Potom by to spolu s  názvom kapely vyznelo ako jedna veta - My o vlkoch v ovčom rúne. Ale nevedel som nájsť môjmu uchu lahodiaci tvar, proste mi to nešlo cez ústa. Názov sa nakoniec na album nedostal, avšak grafika, ktorú som k tomu vymyslel, áno. Do ovčej vlny sme ukryli aspoň názov kapely.
Kamoške Gamine, ktorá robí super linoryty, som opísal moju predstavu, a  ona to spravila oveľa lepšie :D. Dokonca vyrýpala dve verzie. Jednu na CD obal (tá je dokonca šablónovateľná) a druhú pre 10".
Mne sa najviac páči, že pri ručnej výrobe obalov je každý jeden originál. Keď si niečo také kúpim, mám taký osobnejší pocit, že ten jeden kus bol vyrobený práve pre mňa a pre nikoho iného (ako hovoríš ty, je to také úprimnejšie). Hudbu väčšinou počúvam v digitálnej forme, a tak sú zakúpené albumy pre mňa skôr niečo ako hmatateľné spomienky. Mám doma aj zopár albumov s hudbou, ktorú nepočúvam a zrejme ani nikdy nebudem, ale cením si ich ako spomienku na spriatelenú kapelu, s ktorou sme odohrali nejaký ten spoločný koncertík. A s ručne robeným obalom (vyrobeným len pre mňa) je to viac emo :D.

Gamine: Hlavný motív grafiky na obale vychádza z idey ovčieho rúna, resp. vlka v ovčom rúne. Fotografia srsti bola najprv ručne prekreslená a potom prerobená technikou linorytu, pozitívnym a negatívnym striedaním spletitých vlnoviek.
Z hlavnej grafiky bol vytlačený menší náklad grafických listov, kde je každý originál, tak isto aj obal platne.

Wrbo: Už pri prvých vašich koncertoch som si všimol istú pódiovú uniformitu. Boli ste dopredu na niečom dohodnutí, či išlo o náhodu?

X: Už na náš prvý koncert sme sa dohodli, že sa oblečieme do čierneho. Čierne oblečenie je príznačné pre celú HC punkovú scénu, tak ako nováčikovia lepšie zapadneme. A koniec koncov ... vyzerá to dobre. Jednoduchá elegancia, nech sme na pódiu fešáci :D. Keď som neskôr videl DeeGeeho fotky, tak sa to ukázalo ako prezieravé rozhodnutie. Vždy, keď teraz zbadám DeeGeeho v publiku, tak sa utešujem, že hoc aj na piču zahráme, fotky budeme mať super :D.

Wrbo: Vzhľadom na to, že pôsobíte celkom kultivovanie, nedá sa mi neopýtať sa na nejaké nepublikovateľné po/koncertné zážitky :-). Poslednú dobu sú pankáči akýsi na slovo skúpi a tajomní, keď im predhodím túto otázku. Už ani ten punkbulvár nie je tým, čím bol :-)

Mimo: Tu nechcem byť skúpy na slovo, ale asi by sme mali piť buď viac, alebo menej, lebo na nepublikovateľné zážitky si nespomínam. Ale máme takú svoju tradíciu pekelnícku, že keď ideme na koncert mimo Košíc a sú nato dobré podmienky, tak si počas cesty naplánujeme nejaké to prírodne kúpanie. A  hlavne, nech je tá voda čo najstudenšia. Tak to máme radi!

Regzo: Za mňa najviac zážitok, čo som s Vlkmi zažil, bolo kúpanie pred, aj po koncerte. Len tak zastaviť auto, zhodiť oblečenie a hodiť sa do vody. Lebo môžeme 😊.

X: Sme už veru odrastení pankáči :D. Občas síce po koncerte čo to vypijeme, ale nikdy z toho žiadne nepublikovateľné historky nevzniknú. Takže nám ostáva len to tradičné kúpanie, čo už spomínali chlapci.
Ja ešte rád spomínam na rôzne ubytovania, ktoré nám boli poskytnuté. Po koncerte na divadelnom festivale Um Um v Starej Ľubovni nás organizátorky (pozdravujem!) ubytovali v telocvični, v ktorej nás spalo asi desať. A úplne top je ubytovanie v škôlke (v skutočnosti to je materské centrum) v SNV, kde ubytováva(la?) kapely S.U.M.A. Ráno sa zobudíš na to, ako sa nejaký tvoj spolukapelník hrajká s autíčkami :D.
Ale ak silou-mocou chceš nepublikovateľnú historku ... dosť som sa nasmial, keď ťa Stano na Ffude chytal za penis :D. (pozn. W.: Skutočne neviem o čom hovoríš, ja sa šetrím pre Ježiša :D)

Wrbo: Myslíte si, že je vzdelanie kľúčom k znižovaniu rasistických, či xenofóbnych nálad v našej spoločnosti? Po poslednom rozhovore s Balkim som začal uvažovať nad tým, čo tam rozvinul a to, že nie každý má "vo vienku" nadelené rovnako a mnohí z tých presvedčených bojovníkov neporozumejú argumentom nie preto, že nechcú, ale preto, že to jednoducho nevedia.

Regzo: Vzdelanie je kľúčom k poznaniu alebo ako to bolo. Na druhej strane je otázka, čo je to "správne" vzdelanie. Ale áno, vzdelanie dokáže minimalizovať xenofóbiu a rasizmus.

X: Teoreticky skôr áno. Keď si však spomeniem na názory mojich bývalých spolužiakov a kolegov (som strojný inžinier), tak ani nie. Najčastejšie sa u nich prejavovala na Slovensku tak klasická nenávisť voči Rómom (sú násilní a žijú z mojich daní). Keď do Európy začali prichádzať utečenci, tento nenávistný základ preniesli aj na nich, plus si k tomu pridali naratív o tom, ako sa elity (rozumej židia) snažia zničiť hrdú, bielu rasu. Áno, aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia veria na Sorošove sprisahanie.
Môže to byť spôsobené tým, že na technických odboroch absentujú spoločensko-vedné predmety, resp. sú zastúpené len minimálne a berú sa ako formalitka a "nutné zlo". Netrúfam si však povedať, či by to pomohlo. Na to, aby si človek osvojil myšlienky humanizmu nemusí byť výnimočne vzdelaný, alebo nadpriemerne inteligentný.
Ľudia často po vyššom vzdelaní ani netúžia, keďže sú si istí, že všetko vedia lepšie ako učitelia, ktorí majú vymyté mozgy elitami (viď vyššie). Majú predsa svoj zdravý sedliacky rozum a čo nevedia, ľahko nájdu na internete a dokonca to nemusia ani hľadať (ZAKAZANA PRAUDA!!! CYTAJTE SKOR AKO TO ZMAZU!!!1!).
Dospel som tak k záveru, že táto nenávisť spadá do kategórie viery a tá je argumentom odolná.

Wrbo: Hráte, či hrali ste aj v kapelách, ktoré s punkom, ako takým nemali nič spoločné. Mali ste tendencie pretláčať tzv. "ľavicové" posolstvá aj do nich? Je rozdiel medzi punkovým publikom a nejakou, keď to už musím takto nazvať - alternatívnou mládežou?

Mimo: Okrem v MY O VLKOCH hrám/hral som na trúbku v momentálne nefungujúcej kapele YEKTAL, bolo to však úplne o inom, bola to inštrumentálna hudba, bolo to skôr o emóciách z hudby ako o nejakých názorových posolstvách. Neviem, čo je punkové a alternatívne publikum, ale pre mňa je dobrý poslucháč ten, ktorý si ťa vypočuje a ak k tomu má aj nejaký postoj, tak je to super. Mimo YEKTALU som si párkrát zahral na trúbke v jednom milom projekte s Džumelcom na koncertoch, ktoré hráva pre deti. Tento projekt mi je veľmi sympatický, pretože je to skvelá alternatíva k všetkým tým vyčančaným spievankovom. Odporúčam to všetkým rodičom a ich deťom. A ešte spomeniem jednu mikro spoluprácu s NIČITEĽOM. Oslovili ma, či im nahrám trúbku do nového singlu "Anna spí". A to sa nedalo odmietnuť. Už len preto, že mám rád ničiteľov ako ľudsky, tak hudobne a aj samotná skladba sa mi veľmi páči. Teším sa z každej spolupráce, ktorá ma zmysel.

Regzo: Hrám v dvoch ďalších kapelách. V žiadnej však nepretláčam moje politické názory, keďže sú veľmi zmiešané na to, aby sa dali označiť ako ľavo/pravicové, plus nemám chuť sa baviť s ľuďmi, ktorí sú odolní voči konštruktívnej debate, kde tvrdenia sú podložené argumentmi. Z mojej skúsenosti je každý z týchto krúžkov "ten správny" a tie ostatné sú "fuj fuj".

X: V súčasnosti som členom noise kolektívu SUΣMA. Ten, aj keď nerieši vyslovene politické témy, má k punku veľmi blízko, takže je zbytočné sa o tom rozpisovať.
Pár rokov dozadu som však hral na gitaru v indie-popovej kapele a písal som pre ňu aj texty. Tie však boli čisto osobné, politiku som v nich neriešil ani náznakom a ani mi to nechýbalo. Sú však aj činy, ktorými sa aj nepolitická kapela môže angažovať. Takým minimom je nehrať v podnikoch, kde dávajú priestor náckom. Ďalej môže odohrať rôzne podporné koncerty a benefície.
My sme neboli nejako známa kapela, a keďže v tomto žánri neexistuje nejaká scéna, resp. sieť promotérov, hrali sme väčšinou v KE pre hŕstku kamošov. V tom sa to publikum nelíši od toho, ktoré máme teraz. Jeden rozdiel tu však je. Ľudia na koncert MY O VLKOCH prichádzajú ako cudzinci, ale odchádzajú ako kamoši. Keby som v bývalej kapele začal s politikou, mohlo by sa stať, že by na koncert prišli kamoši, ale odchádzali by ľudia, s ktorými si nemám čo povedať.

Wrbo: Často sa v punk/hc komunite skloňuje slovné spojenie politická korektnosť. Každý má tú pomyselnú hranicu posunutú niekde inde, to je prirodzené. Ja som napríklad minule úplne stratil reč, keď mi Kočo rozprával historku z ich pobytu v USA, kde mu bol odopretý vstup na nejakú akciu z toho dôvodu, že on, ako beloch znevažuje kultúru afroameričanov tým, že nosí dredy (ak to bolo inak, prosím oprav ma :-) ). Ide mi o to, že aj táto komunita predhadzuje určité smery, ktorými ide razantne a bez kompromisov (dám zjednodušený príklad: napr. Kapela si robí srandu z boha, či kresťanstva - OK, kapela spieva text proti islámu, ako náboženstvu - už za čiarou a takto by sme mohli pokračovať ...). Myslíte si, že má jedinec v tejto scéne tendenciu prispôsobovať sa väčšine v nej, teda akejsi forme stádovitosti, kedy človek, čo má trochu odlišný názor, je radšej ticho, aby nebol označený za "nepriateľa"? Kde máte nastavenú tú pomyselnú hranicu vy? Viete diskutovať na úrovni aj s človekom z druhej strany barikády? Alebo tvrdo atakujete hlava-nehlava?

Regzo: Je to prirodzené. Taký človek svoj názor radšej potlačí a zoberie si názor druhého človeka, ako by mal nad ním rozmýšľať. Ja nemám hranicu :D. Ja mám rozum. Keď si zoberieme dnešnú spoločnosť, ktorá je polarizovaná do takej miery, že stačí jedna hodená dlažobná kocka a náš prakokotí kotol vybuchne, je potrebné brať veci s nadhľadom. Z osobnej skúsenosti viem, že väčšina ľudí, ktorí idú proti prúdu, lebo ... ani poriadne nevedia prečo to robia. Ja by som sa rád porozprával s človekom z druhej strany barikády. Problém je, že taký sa nechce baviť so mnou, lebo máme rozličné názory a teda som "nepriateľ". Ja razím životnú filozofiu, kedy chcem poznávať (preto som vedec) a je mi jedno o čo ide. Keď však na moje otázky nedostávam dostatočné odpovede, začne ma to presviedčať o fakte, že to nie je v poriadku. Môj názor na PC je ten, že je to zbytočné. Stačilo by nebyť do seba zahľadený chumaj a bolo by dobre. Ako vraví jeden môj známy: "Keby sa staral každý sám o seba, o každého by bolo postarané".

X: Človek je tvor spoločenský. Vyhľadáva preto skupiny ľudí, s ktorými sa cíti dobre aj preto, lebo s nimi zdieľa podobné názory. Žiadna skupina nie je názorovo 100%ne homogénna. Aj v našej HC-punk komunite sa nájdu rôzne názory napríklad na vegánstvo, alebo konzumáciu alkoholu. Antifašistický postoj je však jasný. Či stojí za to diskutovať s jedincom, ktorý obhajuje náckoviny? Záleží od konkrétneho prípadu. Ak je to pochybujúci kamoš, má cenu to skúsiť, pretože to môže byť konštruktívna debata. Ak je to cudzí človek, meniť jeho vieru je strata času a nervov. A diskutovať na internete je vždy strata času a nervov.
Jeden z dôvodov, prečo som ešte nenapísal pieseň o islame je ten, že aj keby som sa snažil text napísať ako konkrétnu kritiku a nie všeobecný hejt plný predsudkov, nemuseli by ho všetci aj tak pochopiť. Predsa len je to iba punkový text a ten má obmedzené výrazové prostriedky a taktiež rozsah. Tiež by sa mohlo stať, že by bol vytrhnutý z kontextu, dezinterpretovaný a použitý k šíreniu nenávisti voči ľuďom, ktorých jedinou vinou je, že sa narodili v určitom čase a priestore, čo ich predurčilo stať sa moslimami. Hlavný dôvod, prečo nemáme protiislamskú pieseň, je však ten, že islamská komunita na Slovensku nijako negatívne (resp. vôbec) neovplyvňuje náš každodenný život. Neorganizuje žiadne pochody ani referendá, nie je prisatá na štátny rozpočet, nekšeftuje s pozemkami ...
A k tvojej interpretácii Kočovho zážitku sa veľmi neviem vyjadriť. Snáď len, že jebnutí ľudia sú všade na svete bez ohľadu na štátnu príslušnosť a etnicitu.

Wrbo: Registrujete na Slovensku, Morave, či Čechách nejaké kapelky, ktoré vám vytierajú sluch? Zaujímate sa aj o nové bandy? Čo by ste odporučili sami za seba. Kľudne aj jedincov, či kolektívy z mimopunkového prostredia.

Regzo: Veľmi punk nepočúvam a nové kapely sa ku mne dostávajú veľmi pomaly. Ale odporučil by som DISTAT, PKOTG, MEREDITH a CATASTROFY. A ešte nehrajúce SHRILL WHISPERS, PRAY FOR FORGIVENESS a SUFFOCATE WITH YOUR FAME.

X: Mne už roky vytiera sluch kapela UŽ JSME DOMA. Myslím, že na Slovensku je dosť nedocenená a to je škoda.
Samozrejme, že vždy zbystrím, keď začujem spojenie "nová kapela". Na toto heslo asi reagujú všetci starí harcovníci, čo ešte pamätajú časy zašlej slávy, keď boli koncerty plné tínedžerov a teraz s nádejou upierajú zrak na novú generáciu :D. Zvyčajne sme však sklamaní, lebo namiesto novej kapely je to "len" preskupená kapela so starými známymi tvárami. Mám však tri dobré správy. Tri nové kapely z Košíc: DVERE, SKLADKA a TVOI POSTOI. Chcelo by to rozhovor na uvítanie ;).
Z mimopunkového prostredia by som odporučil zájsť si občas do filharmónie alebo na operu, resp. do divadla všeobecne. Hlavne pre kapelovo aktívnych ľudí by to mohlo byť inšpiratívne. Lebo inšpirovať sa len punkom je slepá ulička.

Wrbo: Prišiel niekedy niekto po koncerte za vami pokecať o vašich predhovoroch, či politických vsuvkách, ktoré máte zakomponované do piesní počas živého vystúpenia? Stretli ste sa aj s nejakými negatívnymi názormi na vašu tvorbu, či pódiovú prezentáciu?

X: Stáva sa to. Väčšinou sú reakcie pozitívne. Ľudia chvália, že aspoň niekoľkými vetami uvediem o čom pieseň je. Nie vždy nám je totiž dobre rozumieť a nemusí to byť ani vinou zlého zvuku. Proste nevládzeme s dychom, keďže sme už starí kokoti :D. Spomínam si na tri negatívne reakcie. Jednu oprávnenú kritiku od DeeGeeho, keď jedna moja takáto vsuvka vyznela veľmi zle. Potom už len od random opitých pankáčov a z toho si ťažkú hlavu nerobím. Na našom úplne prvom koncerte na nás jeden medzi pesničkami vykrikoval, aby sme už nehrali "tote pičoviny", ale zahrali radšej RAMONES. A presne o rok neskôr nám zase jeden nakladal, že to čo hráme nie je punk, ale propaganda. Čo je punk, už ale nepovedal.

Wrbo: Čo pre vás znamená samotné tvorenie a hranie? Sú nejaké vysnené méty, ktoré by ste chceli ako kapela dosiahnuť? Ako u vás vyzerá tvorivý proces jednej piesne?

Regzo: Pre mňa je tvorenie hľadanie toho správneho vzorca, ktorý by mohol zapasovať do zvyšku skladby bez toho, aby moje party kričali nad party ostatných a hranie beriem ako aktívny oddych. Človek si proste nemôže lepšie oddýchnuť, ako po 8 hodinách za volantom a hodinovom hraní :D. Méta hrania s Vlkmi spočíva v hraní s Vlkmi a občasnom kúpaníčku, vydať niečo vonku atp. Ixo napíše songu, zapíše ju do tabov, pošle ju ostatným a my sa k tomu vyjadríme - zapísaním do tabov, potom sa nacvičí a hrá sa.

Mimo: Hrať s vlkmi je pre mňa úplne iný pocit ako keď som hrával v iných kapelách. Za krátky čas vystúpenia do toho vkladáme maximálnu dávku energie, akú sme vtedy schopní zo seba vypudiť. Za tú našu tradičnú 20 minútečku, čo hráme, je to vyčerpávajúcejšie, ako hrať napr. hodinu v inej kapele, kde som hrával. Preto mám na našich koncertoch asi najradšej ten moment, keď dohráme. Vtedy mám zvyčajne pocit, že by som sa najradšej hodil o zem a počkal, kým sa mi vráti moja vypľutá duša. Na hlas už ani nečakám, ten sa väčšinou vracia až na druhý deň. Tvorenie a samotné hranie pre mňa znamená slobodu, maximálnu slobodu! Jediný pocit, keď sa cítim ... ale ne, trepem pičoviny, keď som sa nad tou otázkou zamyslel, tak vlastne ani neviem, čo je tým hnacím motorom prečo to robím, ale mám to rád! Vysnené méty ... no možno nejakú tú techniku na "ziapanie" sa naučiť, aby mi hlas neodchádzal tak skoro a ešte by som sa aj nejaké to "sóličko" chcel natrénovať na gitare.

X: Radosť z hrania je niečo, čo sa nedá presne opísať niekomu, kto to nezažil. Bude to však veľmi podobné pocitu z dobre vykonanej práce. Niekoho napĺňa samotné zamestnanie, väčšina si to kus potrebuje spestriť, a tak sa venuje umeniu, športu a podobne. A keď túto dobre odvedenú prácu vygraduješ na pódiu do posledného refrénu, tak je to tak intenzívny pocit, že si musíš aj vyskočiť :).
Hudbu (rozumej gitarové party) na našom poslednom albume sme zložili zhruba na polovicu ja (napr. "Sonet", "Ona a jeho päste") a Mimo (napr. "Medzi nami", "Emigrant song"); jednu zložil ešte náš bývalý bubeník Viktor ("Prisaháme!"). Svoje piesne som dal celé dokopy doma, zapísal do tabov a rozposlal chlapcom. Mimo vždy doniesol na skúšku nejakú protoverziu piesne, ktorú som zvyčajne trochu upravil, aby som tam mohol napasovať text. Tie som napísal všetky a vždy ich píšem nakoniec, niekedy dokonca píšem posledné verše v deň nahrávania :D. Dedlajny sú pre mňa silná motivácia. Bubny si vždy robil sám bubeník, my sme do toho len kibicovali "viac toho, menej hentoho". Myslím, že nejako podobne budeme tvoriť aj ďalej.
Budem považovať za obrovský úspech, ak na ulici stretnem úplne neznámeho pubertiaka v tričku MY O VLKOCH, ktoré som nevyrobil ja. To je moja vysnená méta :).

Wrbo: Od DIY punk na festivale Pohoda, cez DIY punk kapely vo verejnoprávnom rozhlase, až po poloprofi klipy. Stráca sa týmto podľa vás tá "punková" autenticita, čo robí punk punkom? Alebo je to správny krok sprístupnenia myšlienok širšej verejnosti? Viete si predstaviť samých seba v podobnej roli? Kde je vaša hranica?"

Regzo: S touto otázkou mám celkom problém, lebo stále nedokážem pochopiť, čo robí punk punkom. Keď tam ide o tú dobročinnú otázku, prečo by o tom nemalo byť počuť aj z väčších médií? Čo som si všimol je trend v DIY scéne hrať benefície, kde sa varí vegánske jedlo a všetok výťažok sa venuje niekam ďalej, tak prečo to držať na úrovni jednej malej subkultúry a neposunúť to masám, aby mohlo pomôcť viac ľudí? Osobne by som si rád zahral na nejakom väčšom podujatí, šiel možno do rádia a propagoval svoju tvorbu. Zmeniť svoju tvorbu ako to spravili Gladiátor, to asi nie. To by bola moja hranica.

Mimo: Prikláňam sa skôr k tej vete v otázke, kde píšeš, že je to správny krok sprístupnenia myšlienok širšej verejnosti. Nejaké hranice určite sú, ale keď si predstavím všetky tie DIY kapely s jasným posolstvom, ako hrávajú pre viac menej ten istý okruh ľudí, ktorý zdieľa viac menej ten istý názor, tak mi to trochu príde škoda. Myslím si, že otvárať oči treba ľudom čo ich majú zatvorené ...

X: Príklady, ktoré tu menuješ, sú pre DIY punk komunitu ako celok zanedbateľné. Nepritiahnu výrazne viac ľudí k tomuto žánru a ani kapely, ktoré vystrčili rožky z našej bubliny, sa nestanú kvôli tomu hviezdami mainstreamu. Vnímam to však pozitívne a som úprimne rád, keď niečo reprezentatívne z undergroundu presiakne na povrch. Naposledy ma tak potešil medailón o kapele ROZPOR v telke.
Z predchádzajúcich viet je teda jasné, že by som sa podobným príležitostiam nepostavil chrbtom, avšak nie je to moja ambícia.
Ak pod "hranicou" myslíš nejaké robenie kompromisov, aby sme sa dostali viac na výslnie, tak to nehrozí ani teoreticky :D. Nie sme ambiciózna kapela. Nerád by som sa však stal karikatúrou samého seba. Predstierať mladícku nasratosť a byť pri tom pomaly v dôchodkovom veku sa mi zdá neúprimné. Legenda-nelegenda. Ale myslím, že ani toto sa nám nestane :D.

Wrbo: Pochádzate všetci z Košíc? Registrujete aj košickú hudobnú scénu? Čo by ste odporučili? A aký máte vzťah k tomuto mestu? Máte tam nejaké obľúbené miesta, ktoré radi navštevujete? Kedysi som sa tam často vyskytoval v rámci školy, ale okrem námestia a pár putík to tam zbehané moc nemám :-).

Regzo: Košice mám veľmi rád, žijem tu od narodenia 😊. Niekedy dávnejšie, keď bola éra metalcoru tak hej, teraz ani veľmi nie, popri škole nemám veľmi čas na spoznávanie nového. Záleží podľa toho, čo človek chce. Košice sú metropolou východu a teda ponúkajú širokú paletu služieb. Cez pivotéky ako sú Dobré časy, Red nose, Beerhouse, Pivovar Hostinec, Golem, Corvus, kde sa dá vychutnať kvalitné pivo, sa tu dajú nájsť aj putiky z minulého režimu ako Krčma nositeľov radu práce na Zvonárskej. Na Hlavnej sa nachádza množstvo kaviarní s kvalitnou kávou ako Halmi space (place?), Kávy sveta, Intramezzo, Pogo urban coffee, Clematis. Medzi moje obľúbené miesta patria Dobré časy, Dobrá čajovňa, Kino Úsmev, Tabačka a Collosseum.

Mimo: Pochádzam z Medzeva a do Košíc som prišiel bývať, ako inač, kvôli práci. Košice mám rád hlave cez deň, večer už to pre mňa nemá také čaro. Čo sa miestnych kapiel týka, tak už ani neviem čo odporučiť. Na koncerty už chodievam zriedkavejšie a akosi sa v nich prestávam orientovať.

X: Ja som rodený Zvolenčan, ale v Košiciach žijem od roku 2002, kedy som sem prišiel študovať. Je to takmer polovica môjho života, takže už sa tu cítim doma. Aj keď som chodil na koncerty v podstate hneď, ako som sa trochu rozkukal, nemám nejaký encyklopedický prehľad o košickej scéne. Poznám akurát kapely všetkých svojich kamarátov :D.
Na koncerty chodím do Colla a na pivo niekam, kde môžem okoštovať špecialitky z remeselných pivovarov.
V zime aj v lete rád vybehnem na Hrešnú, čo je kopec kúsok nad Košicami. Z domu som tam za dve hodinky, ale oveľa lepšie je naplánovať si nejakú turistiku v priľahlých kopcoch a zakončiť ju na Chate Hrešná čapovaným pivom a vegánskymi párkami :).

Wrbo: Keďže ste načali tému Prakokoti, tak sa mi nedá neopýtať :-). Ja som už dlhšiu dobu úplne rezignoval na nejaké hoaxy a vedome sa ich snažím strániť, no dnes ráno ma rozsekal príspevok o hodinách s opačným ciferníkom, ktoré sú jednoznačne pravé slovanské. To, že na ciferníku ide ručička zľava doprava, je zase len ďalší proamerickožidovský výmyslel :-D. Máte svoj obľúbený hoax? Resp. zaručenú praudivú správu, ktorá vám (slovami klasika) odstrelila dekel :-)? Sem s ňou!

Regzo: Hoaxami sa už dlhšie nezaoberám. Mal som kamarátov, ktorí ma zásobovali hoaxami, menujem: Chemtrails, HAARP, vakcíny spôsobujú autizmus, židia ovládajú svet, svet je naozaj matrix, katastrofa v Černobyle bola spôsobená mimozemšťanmi. Dekel mi pravidelne odstreľuje, keď sa bavím s ľudmi, ktorí liečia rakovinu savom, alebo veria, že rakovina je dávno vyliečená, prípadne veria tomu, že farmafirmy majú tendencie voči bežným občanom.

Mimo: Kedysi dávnejšie mi niekto vravel, že sú ľudia ktorí veria, že mesiac je hologram. Tak asi toto, všetko ostatné, čo som počul po tomto, mi už akosi začalo dávať väčší zmysel ... :)

X: Pobavil ma článok, ktorý sa objavil už dávnejšie. Písalo sa v ňom o značke, ktorá sa nachádza na zvare tuby od zubnej pasty. Ak je tam značka zelená, zubná pasta je čistá matka príroda. Ak je však čierna, v zubnej paste sa nachádzajú len chemické látky. Ľudia tam písali komentáre, ako vyhadzujú zubné pasty do koša. Najviac ma však pobavilo, že tomu veril aj môj bývalý spolužiak z výšky, ktorý dokonca skončil odbor zameraný na automatizáciu. Táto značka slúži práve v sériovej výrobe, aby stroje vedeli tubu správne odstrihnúť a zvariť.

Wrbo: Mimokapelné záľuby a záujmy?

Regzo: Pozeranie seriálov, zväčša sci-fi, DC, Marvel a hranie PC hier. A spánok :D.

Mimo: Rodičovstvo mi momentálne zaberá väčšinu voľného času. Zo športu je to asi len plávanie a z kultúry občas koncerty a sem tam nejaká tá pivná kultúra.

X: Hudba je pre mňa už roky najväčšia záľuba. Za ten čas som do nej investoval fakt veľa času a peňazí, neľutujem však ani cent a ani sekundu.
Sedavé zamestnanie kompenzujem športom, konkrétne plávaním. Okrem pankáčin si rád vybehnem za kultúrou do divadla, kina či filky. A raz za čas mi dobre padne sa opiť z piva a/alebo pálenky. Moja najnovšia záľuba je kúpať sa v zamrznutých jazerách. Odporúčam ;).
Snažím sa aj vegánčiť, ale veľmi mi to nejde; vegetariánom som však bez problémov tri a pol roka. Táto diéta ani nijako neovplyvnila moje dlhoročné darcovstvo krvi. Jánskeho plakety nosím pripnuté na basgitarovom páse. Čoskoro tam pribudne diamantová. Týmto by som aj rád vyzval čitateľov, aby sa tiež odhodlali k darcovstu krvi (po tetovaní treba počkať aspoň šesť mesiacov ;) ).

Wrbo: A na záver dajme malú anketu :-). Najlepšia muzika, kniha a koncert za poslednú dobu?

Regzo: Muzika? Kniha - konečne som prečítal od H.P. Lovercrafta Call of Cthulhu. Koncert - jednoznačne CATASTROFY v bratislavskom MMC.

Mimo: Knihu som už dávnejšie v ruke nedržal, muziky je viac, ale naposledy mi najviac udreli Her name is calla. A fajný koncertný zážitok, keď si dobre spomínam, som mal prednedávnom v kaviarni, kde hrala poľska jazzová kapela Joachim Mencel Artisena projekt, bolo to smaczne.

X: Spotify tvrdí, že moje najpočúvanejšie kapely v 2018tom boli AMENRA a OK KID. Na gramci som najviac točil UJD, SOUND OF QUALM a Paula Simona ("Boy in a bubble" je super song).
Poslednú dobu čítam len beletriu. Najviac som si užil Marqueza a jeho Sto rokov samoty, Majstra a Margarétu od Bulgakova (tu sa musím priznať, že prvýkrát som to začal čítať pred vyše desiatimi rokmi a nedočítal som to) a Pratchettov BUCH!.
Koncert určite UJD vo Zvolene a SEDEM MINÚT STRACHU u vás v BB; obidva koncerty mi zbehli rovnako rýchlo :D.

Wrbo: Aké sú plány Vlkov na rok 2019?

Regzo: Zavýjať.

Mimo: Mňa najviac poteší, ak sa podarí zbúchať pár nových songov a čo najviac koncertovania.

X: Vydať náš album na vinyle :D :D :D. Tu a teraz miestoprísažne vyhlasujem, že platne budú k dostaniu na benefičnom koncerte pre VLKa 13.4.2019 v Collosseu.
Začiatkom roka plánujeme nahrať aj nové skladby. Budú v trochu netradičnom akustickom aranžmáne. Nechali sme sa totiž ukecať na štvorsplit so spriatelenými folkpunkovými borcami. Viac o tom zatiaľ nechcem prezrádzať, nech to nezakríknem. No a radi by sme sa pustili aj do novej tvorby regulárnych pankáčin. Zatiaľ ale nemáme napísaného ani poltaktu. A snáď už žiadne rozhovory :D.

myovlkoch.bandcamp.com

#7573 Balki napí­sal/a: 14.03.2019 17:32:09