PUNKGEN

Wrbo: Na začiatok obligátna klasika. Kto, kedy, s kým a hlavne prečo. Čo má symbolizovať názov SHALLOV. ? Je pre Vás táto kapelka tou prvou alebo ste už predtým kdesi mrvili?

Erik: S Viktorom sme chodili spolu na gymnázium a vtedy vznikol nápad, že by sme spolu niečo vymysleli. Dostali sme sa k tomu až rok potom čo sme obaja začali študovať v Bratislave. Predtým sme mali s chalanmi z Hurbanova punkovú kapelu ZSO a zahral som si pár koncertov aj s In flames revivalom.

Dušan: V kapele hral pôvodne na basgitaru náš kamarát Attila Góra. Ten sa toho času rozhodol, že sa presťahuje do Prahy. Brat ma teda zavolal na skúšku, aj keď som na base už niekoľko rokov nehral. Attila stále žije v Bratislave a ja hrám stále v SHALLOV.

Viktor: S prvou kapelou sme hrali, samozrejme, punk. Keď som sa presťahoval do Bratislavy, spieval som ešte v BLASTNOISE z Kolárova (odkiaľ pochádzam), no rozhodne mi chýbala gitara. V lete 2013 sme s Erikom našli garáž a ďalej to malo voľný priebeh. Názov je vysvetlený v textoch.

Wrbo: Máte momentálne aj nejaké iné hudobné projekty?

Viktor: Hrám na bicie v ERIKAJEMOJA. Síce máme momentálne pauzu, no chystáme nové skladby a snáď čoskoro nahrávku.

Erik: Nie

Dušan: Nie.

Wrbo: Celkom by ma zaujímalo, že odkiaľ fúka vietor inšpirácie. Vaša muzika nie je tuctovou klasikou, ktorá by sa hrala na každom rohu. Ovplyvňuje vás nejaká hudba natoľko, že máte tendenciu preberať jej prvky a pretavovať ich do Vašej tvorby?

Viktor: Pôvodný impulz prišiel určite od melodického hardcoreu a ema, asi hlavne kapiel PIANOS BECOME THE TEETH, DAITRO, LA DISPUTE, WORTHWHILE, AMANDA WOODWARD aj the CITADEL. Vtedy sme v tom mali aj s Erikom viac jasno.

Erik: Odvtedy v tom už tak jasno nemáme. Kúsky inšpirácie čerpáme zo širokého spektra hudby, ktorá nám prejde ušami. Medzi týmito prvkami sa potom pokúšame nájsť cestu, ktorá nás dovedie k výslednej harmónii.

Dušan: Ten vplyv spočíva aj v niečom inom. Počúvame rozmanitejšiu hudbu. Od elektronickej hudby, cez vážnu hudbu až po slovenský agropunk. Vďaka tomu sme otvorenejší experimentom. Či sa to už týka zvuku alebo aranžmánov.

Wrbo: Ako u Vás funguje tvorivý proces? Jamujete na skúšobni alebo niekto prinesie už hotovú vec? A čo texty? Píšete ich na základe emócie z muziky alebo je to naopak? Keby sa Vás opýtal niekto nezainteresovaný s otázkou "o čom spievate", čo by ste mu odpovedali?

Erik: Väčšinou to funguje tak, že Viktor príde s nejakými nápadmi a tie potom rozohrávame. A rýpeme do nich ešte dlho potom, čo sme sa nazdávali že boli hotové.

Viktor: Niektoré nápady prídu impulzívne, iné sa mi víria v hlave niekedy aj mesiace, kým sa k nim dostaneme a potom ďalšie mesiace, kedy na nich pracujeme. Veľa riešime detaily, niekedy až kombinatorickými metódami. Často to nakoniec znie úplne inak, ako pôvodná predstava a tak to má byť. S textami je to podobne, ale o tých s nikým diskusie nevediem. Hudba a texty vznikajú nezávisle, no predsa sa vzájomne neustále ovplyvňujú. Nadobudnú finálnu podobu až na nahrávke, alebo ani vtedy.

Dušan: Osobne nemám veľmi rád otázky "čo hráme" a "o čom hráme". V hudbe aj textoch je kus intímna, o ktorom sa nám nehovorí jednoducho. Treba si vypočuť a prečítať.

Wrbo: Začiatkom minulého roka ste dali von štvorpiesňovú LP dosku. Hneď sa priznám, že pre mňa osobne to bola doska roka. Málokedy sa podarí dostať toľko emócií aj do samotnej nahrávky, ako sa podarilo práve Vám. Ako a kde prebiehalo nahrávanie? Nejaké zaujímavosti?

Ďakujeme. Album vznikal pomaly. Takmer dva roky sme pripravovali hudbu a asi pol roka trvalo nahrávanie. Nahrávali sme v štúdiu Lunar v Bratislave vo veľmi priateľských podmienkach. Nemuseli sme sa ponáhľať a tak sme sa mohli hrať s detailami. Roba Kóňu, ktorý to nahrával, to teda ku koncu až tak nebavilo, ale statočne s nami vydržal do konca.

Wrbo: Nedá mi kúsok si nerýpnuť :-). Po zakúpení dosky som ostal trochu sklamaný. Odfláknuto spracovaný vinyl a absencia bookletu nepridala tiež body naviac. Ako ste s odstupom času spokojní s touto doskou? Dostali ste aj nejakú spätnú väzbu?

Súhlasíme. Proces vydania platne bol dosť hektický, keďže sme ju chceli mať hotovú na balkánske turné. Obaly sa pripravovali a tlačili na poslednú chvíľu a nakoniec dorazili o deň neskôr, ako mali a na Balkán sme žiadne platne nebrali. Určite by sme to teraz spravili inak, čo sa týka bookletu aj prevedenia. Spätná väzba je, že sme už takmer všetky predali. Andrej Bartek, ktorý platňu vydával už spomínal repress, uvidíme.

Wrbo: Medzi prvým a druhým albumom je podľa môjho názoru citeľný ohromný posun dopredu. Pracujete na nových veciach? Ak áno, tak budú nové piesne nadvädzovať na "Concrete & glass" alebo ste sa posunuli opäť ďalej?

Viktor: Zrejme sa niekam posúvame a vyvíjame. Dve nové skladby, ktoré už hrávame na koncertoch, plánujeme nahrať začiatkom budúceho roka a už u nich je zrejme počuť zmenu nálady v porovnaní s predošlou tvorbou. Život sa deje a hudba ho nasleduje a sám som zvedavý, kam nás to zavedie.

Dušan: Nové veci sú opäť trochu iné. Sú dlhšie, komplexnejšie, náročnejšie, je v nich viac zmien. Dve nové skladby tvoria určitý celok. Zatiaľ ich plánujeme vydať samostatne ako EP, nie v rámci albumu.

Wrbo: Ako hodnotíte spätne minuloročné turné po Balkáne? Kopec ľudí si chváli koncerty na juhu aj napriek často až vojnovým podmienkam, čo sa týka miest na hranie, či aparátu a taktiež vašadeprítomnej chudobe. Aké sú vaše dojmy? Bola to pre vás prvá väčšia séria koncertov za sebou? Alebo ste mali už obdobnú skúsenosť? Koncerty ste si bookovali sami?

Dušan: Na turné je vždy najúnavnejšie zniesť sa navzájom. Bola to naša prvá skúsenosť s niečím podobným a veľa nás to naučilo. Koncerty ale hodnotím veľmi pozitívne. Na každom jednom sme mali aspoň tridsať ľudí, čo je na neznámu kapelu zo Slovenska podľa mňa výborné. Všetci boli mimoriadne srdeční a vynikajúco sa o nás starali. Napríklad v takom Nemecku som mal pocit, že ľudia sú presýtení koncertami a všeobecne možnosťami. Na Balkáne bol každý koncert udalosťou.

Erik: Osobne ma Balkán veľmi priťahuje, mal som preto radosť, že som vďaka kapele videl tieto krajiny a na viacerých miestach som si povedal, že sem niekedy musím znova prísť. Koncerty boli milé a miesta na hranie rôznorodé. V aute sme si viezli celý backline, takže s aparátmi nebol nikde problém.

Viktor: Koncerty som bookoval ja, asi takmer polovica koncertov bola potvrdená priamo s ľuďmi, ktorých som poznal cez kapely, ostatné sa k tomu nejak doplnili, stálo to celkom dosť správ, ale ani zďaleka nie tak veľa, ako pri bookovaní Nemecka. Turné dopadlo nad moje (neexistujúce) očakávania, spätná väzba bola skvelá, ľudia boli nadšení. Napríklad v Cluj, Skopje alebo Pale v Bosnií s nami nehrala žiadna iná kapela a vo všetkých prípadoch bol priestor plný. To by sa nám nestalo ani na Slovensku.

Wrbo: Tento rok ste sa s kapelkou 52 HERTZ WHALE vydali na západ. Ako dopadlo toto turné? Mali ste od toho nejaké očakávania? Ak áno, naplnili sa?

Dušan: Prežili sme. Za 16 dní sme prešli 6 tisíc kilometrov a odohrali 15 koncertov. Videli sme krásne miesta, spoznali skvelých ľudí. Chcel som si hlavne užiť tento výlet a to sa napriek všetkému podarilo.

Erik: Rýchlo sme sa naladili znova na režim každý deň nové miesto a noví ľudia. Náročnejšie však bolo že sme už v aute neboli štyria ale deviati. Výhodou toho bolo, že bolo viac šoférov. Nevýhodou bolo samozrejme väčšie napätie pri rozhodovaní a organizácii. Sranda, že skoro každý večer sa vytvorila skupinka "zodpovedných" a "nezodpovedných" a podľa toho vyzerala potom situácia ráno pred odchodom.

Viktor: Západ bolo zorganizovať oveľa ťažšie ako Balkán a to napriek tomu, že sme mali k dispozícií naozaj veľa kontaktov. Zrejme sa tam pravidelne pohybuje oveľa viac kapiel a organizátori ani len nestíhajú každej správe venovať dostatok pozornosti. Hlavne ani jedna z našich kapiel v Nemecku ešte nikdy nehrala, takže to bolo celé postavené na dobrej viere a nulových očakávaniach.

Wrbo: Ak by ste mohli subjektívne porovnať tieto dva svety, tak aké rozdiely ste spozorovali vo fungovaní tamojších scén, organizácii a chodu koncertov, či len z bežných rozhovorov s domácimi?

Viktor: Všeobecne to porovnať je veľmi ťažké, to si na základe zopár skúseností nedovolím. Organizátori všade rozumejú, o čo ide a snažia sa, ako môžu. Čo sa týka hracích podmienok, tie boli rozličné. Na poslednom tour sme napríklad hrali aj v profesionálne ozvučených kluboch aj pivniciach a raz dokonca v divadelnej sále. A práve v Nemecku sme, s výnimkou Drážďan, kde bol zvuk naozaj kvalitne zvládnutý, všade inde hrali bez riadneho ozvučenia. Išlo o rôzne DIY punkáčske hudobno-sociálne centrá. Zrejme dostať neznáme slovenské kapely do nemeckých klubov je ťažké. A tak som si hlavne uvedomil, že sa v Bratislave (kde pravidelne organizujem koncerty) máme oveľa lepšie, ako som si myslel. Či už s klubovým zvukom vo Fuge, nadivoko na Garážach, alebo ponovom v Kulturáku, všade sa mi väčšinou podarí, aj neznámym kapelám, dať dokopy zmysluplný koncert.

Dušan: Na Balkáne boli ľudia otvorenejší a vážili si akékoľvek kultúrne podujatie omnoho viac ako u nás alebo na západe. Je to zrejme aj dôsledkom toho, že scéna je tam výrazne užšia. Organizácia koncertov bola ale porovnateľná s Nemeckom.

Erik: Nemám čo dodať. Asi len že Balkán je divočina (v najlepšom zmysle slova) a to sa mi páčilo.

Wrbo: Nedá sa mi opýtať na Vaše zamestnania. Neboli protesty zo strany zamestnávateľov, keď ste si vybavovali voľná na turné :-)?

Dušan: Protesty som mal skôr doma. Väčšinu dovolenky som minul práve na obe turné.

Viktor: Nemal som serióznu prácu a našťastie som bol vždy absolútne nahraditeľný. Okrem toho študujem snáď posledný rok na Matfyze učiteľstvo matematiky a fyziky.

Erik: Moja práca spočíva v doktorandskom štúdiu zoológie. Keďže mám skvelého školiteľa tak som s voľnom problém nemal.

Wrbo: Myslím, že na týchto tourkách nebola núdza ani o úsmevné zážitky. Vytiahnite pár, nesklamte ma! :-)

Viktor: Vyčerpávajúci, prepálený interný humor dôsledkom spoločenského vyčerpania a ponorky, nie je zrovna to, o čom ktokoľvek potrebuje čítať. A turné teda často hlavne nie je žiadna zábava, vystihuje to Dušanov výrok pri príležitosti prechádzky krásnym Leuvenom: "Chcel by som byť v tomto meste, ale šťastný."

Wrbo: Často sa pýtam na hudobnú minulosť miest, odkiaľ kapela pochádza. Čo sa ale týka Bratislavy, bolo by to asi na niekoľko strán. Preto to radšej konkretizujme. Bola pre vás nejaká domáca kapelka natoľko zásadná, že aj s odstupom času ju beriete ako kultovú? A ako to je aj so súčasnosťou? Vznikajú okolo vás nové zaujímavé bandy?

Dušan: Nevytváram si nejaké rebríčky albumov ani kapiel. Pre mňa je to sezónna záležitosť. Aktuálne patrí pre mňa medzi to najlepšie čo tu máme asi práve 52 HERTZ WHALE. Veľmi ma bavia aj koncerty VOJDI. No a veľa toho vzniká a práve tá živelnosť je zábavná - Dôjdeš na koncert neznámej kapely a objavíš oheň.

Viktor: Vždy rád spomínam na the CITADEL, RATS GET FAT alebo VIA ANIMA a samozrejme na ADACTU so Simonou (pozdravujem Gargamela). Z Maďarska boli pre mňa zásadné hlavne kapely TÉVESZME, NEW DEAD PROJECT, BLACK HOURGLASS alebo WSVRS. Čo sa týka súčasnosti, okrem spomínaných kapiel mám najradšej the WILDERNESS, the ILLS, OUR STORIES, ale teším sa aj na ďalšie pokračovanie SMALL TOWN LIFE a prvú nahrávku DAMATO. Z Česka sú to zase rozhodne hlavne kapely RUTKA LASKIER, PACINO a MANON MEURT, VEENA aj KALLE, ale posledne ma veľmi potešili napríklad aj MARKET, MADHOUSE EXPRESS, TON TRON, NULAJEDNANULANULA, VOLE alebo znovuzrodená kapela MITE DE CIMETIÉRE z maďarského Egeru, alebo kamaráti OAKEN, ktorí tento rok vydajú novú nahrávku. A osobitne sa teším z existencie kapely NABOSOPOSKLE, vďaka ktorej už nie sme jediné slovenské screamo.

Erik: Ťažko povedať. Z nových bratislavských kapiel mám rád a vkladám nádej do kapely RANA.

Wrbo: Kopec kapiel si zakladá na tzv. dokonalom zvuku. Idú na istotu s osvedčenými značkami aparátu. Ako sa k tomuto staviate vy? Radi experimentujete so svojim zvukom?

Erik: Myslím si, že toto je relatívne a nedá sa to objektivizovať. Každá kapela má (alebo by mohla mať) svoj zvuk, ktorý sa v čase aj priestore mení. Ale ja tomu vôbec nerozumiem.

Viktor: Zvuk je absolútne dôležitý, dáva zmysel a dynamiku celej kompozícií. Na španielke s djembe by to asi nebolo ono. Dá sa okolo toho špekulovať nekonečne, no až tak tomu nerozumiem a nikdy som moc nesledoval na čom hrajú iné kapely. Od začiatku hrám na tej istej gitare od GV-guitars z Kolárova a zosilňovači z Maďarska od Protone, oba sú unikátne kusy, ale z mojej strany bola len hrubá predstava, ostatné som nechal na náhodu. Ďalší zosilňovač aj všetky efekty som vyberal viac-menej intuitívne. Poslednú dobu používam efekty aj na spev, niekomu sa to páči, niekomu nie, mne áno. Ďalšia vec je že náš zvuk, ale aj prevedenie, sa často mení s hracími podmienkami. Úplne iné je hrať koncert v pivnici, ako na profesionálne ozvučenom pódiu, ale mám rád oboje. Baví ma to o to viac, že to nezávisí len od nás, od toho je to živé. A síce neviem, ako budeme znieť o 5 rokov, ale hlavne dúfam, že nie rovnako.

Dušan: Viktor ma trochu nakazil. Takže už aj ja som sa začal hrať s efektovými krabičkami. Chcel by som mať na to viac času. Dobrý zvuk je ale polovica úspechu. Mám pocit, že na Slovensku na tom stále málo zakladáme. Koncerty sa zvučia najlacnejšími PAčkami, mikrofóny kopú a mnohokrát ani zvukári nemajú šajnu o zvuku. Nevedia sa hrať s priestorom. Ale aj toto sa postupne zlepšuje.

Wrbo: Záľuby a záujmy mimo kapelu?

Erik: Mám rád svoju prácu, výlety do prírody, turistiku a cyklistiku.

Dušan: Nevenujem sa prakticky ničomu inému, ako je moja práca a kapela. Ale som tomu takto rád. Aktuálne očakávame s priateľkou potomka, takže o zábavu budem mať postarané.

Viktor: Iné kapely, koncerty, zafajčené kaviarne, hodnotné alebo aj absolútne zbytočné konverzácie. Obzvlášť rád fajčím v aute. A mám rád humor, fascinujú ma jeho rozličné podoby, s Matejom Myslovičom a Renátom Khallom napríklad máme stránku "Ľudia z office", kde si robíme srandu zo spokojných a úspešných ľudí, akými sa asi nikdy nestaneme. A hlavne mám rád život, síce sa do neho vôbec nerozumiem.

Wrbo: Aká skupina, osoba, organizácia vám v poslednom čase vytrela zrak, či sluch?

s Viktor: Naposledy mi riadne vytrel mozog nový album DAUGHTERS. Moje oči a dušu každodenne fascinujú moje najobľúbenejšie stránky na fb: "Obrázky Fb.Anna a Čo jeme doma". Pravidelne ma nadchne, čo sa deje v Trnave okolo Kubiku a tiež ma naposledy potešila návšteva žilinskej Hájovne - skvelý útulný priestor.

Dušan: Veľmi sa mi páči projekt umelá neinteligencia, ktorého autorom je Samčo brat dážďoviek. Teší ma tiež, že na svete vznikajú hnutia a iniciatívy nazvime to "za trvalú udržateľnosť biznisu". Myšlienka spočíva v tvorbe produktov, ktoré ľuďom pomáhajú k lepšej kvalite života, sú transparentné a sú ohľaduplné k životnému prostrediu. Prostredníctvom takýchto produktov budujeme dlhodobý vzťah zákazníka so značkou. Nie vykoristiť a zahodiť. Skvelé čítanie v tomto smere bola krátka knižka Open Source Tools for Change Agents: Lean Service Creation 2.0.

Erik: Mám veľkú radosť z ľudí okolo Kubíku v Trnave.

#7562 scheby napí­sal/a: 06.03.2019 16:45:33