PUNKGEN

PHR
Spočiatku som k tejto doske v podstate nemal čo napísať. Počúval som ju kol dokola a myslím, že som narazil na to, o čom je. EMPTY HALL OF FAME je kapela z východných Čiech, hrajú klasický hardcore-punk a vzhľadom na to, že podľa bandzone profilu kapely sú členova z troch rôznych miest, myslím, že táto kapela je príkadlom toho, že ak človek chce, nájde si cestu, a ak nechce, nájde si výhovorku. Podľa toho, ako na mňa hudba pôsobí mi príde, že kapela si určila cieľ, a to šíriť skrz odkazy skrz hudbu. Presne tak, ako tomu bolo pri posi-core kapelách pred rokmi. Na tejto doske nájdeš dokopy 4 songy, jednoduchý obal a príjemnú, klasickú grafiku. Obal je kreslený a doska nesie názov prvej piesne - "The road". K tejto pesničke robil featuring Jiří Keclík z už neexistujúcej, tough hc/metalcore-ovej kapely xNIDALx. Všetky texty piesní sú v angličtine, pravdepodobne kvôli tomu, aby si kapelu mohlo vypočuť viac ľudí, i keď angličtina je lámavá, no skôr ohnutá do podoby, aby to čo najviac sedelo. Príde mi, že táto pieseň je o tom, ako všetko smeruje ku koncu a jediná nádej je práve v predávaní si pochodne kapelami, ako sú EHOF. Neviem čo si o nej myslieť, každopádne sa dobre počúva, hah. Viac konkrétna je ďalšia pieseň - "Dead inside" alebo ak chcete "Zvnutra mŕtvi". Bezcenné ľudské bytosti, prázdne, nenaplnené životy, kde miesto našla jedine hypotéka a práca, voľný čas ukradnutý televíziou a prehnité vnútro väčšiny z nás. Najviac ma z piesne zaujalo asi, že: "This modern life is our greatest failure / This modern life is our greatest war / This modern life is our self-destruction / Now it´is time to say no more ". Na druhej strane nájdeme opäť dve piesne, a to "The end" a "No friends". "The end" je zas kúsok všeobecnejšia a myslím, že každý, kto často pociťuje beznádej, ako ja, alebo ako ten, kto písal texty, si v nej nájde niečo svoje. Čo ma však zaujalo na tejto kapele je, že aj napriek tomu, ako príjemne pôsobí v nej nachádzam v každej piesni beznádej, pocit ľútosti, bezmocnosti a negativity, čo by som čakal viac pri hudbe ťahanej do d-taktu alebo crustovej temnoty. Je to možno tým, akým obdobím momentálne prechádzam ja, a jednoducho som si to v tej hudbe našiel, ale pri čítaní textov nemyslím, že z nich je cítiť niečo ako nádej alebo svetlé zajtrajšky. Posledná pieseń je venovaná všetkým týraným, trízneným a zotročovaným zvieratám. Ako vegán viem, o čom pieseň je a som rád, že sú všetci členovia kapely aspoň vegetariáni. Pieseň dosť depresívna, ale popravde - na tom, čo sa deje so zvieratami nie je pozitívne nič. Bez východu slnka, bez súmraku, bez priateľov, bez možnosti, aby boli ich výkriky vypočuté. Pri piesni si predstavujem stámilióny kričiacich zvierat o pomoc pred tým, ako ich zabijú a pieseň ma s často opakovaným "No friends, no friends!" viac ako dostala.
Celkovo na mňa táto doska a táto kapela pôsobí veľmi dobre. Našiel som si v nej kopu spoločného a myslím, že o tom by to malo byť. O tom, čo si v muzike nájdeš. Dosku síce zakladám späť, no viem, že sa k nej budem častejšie vracať.
Kto ju ešte nevlastní - pouvažujte. Už len kvôli tomu, aký prístup majú títo chlapci k hudbe, nehovoriac o tom, že hrajú hardcore, ktorý za to stojí. Osobne veľa hardcore kapiel ako je EHOF nepočúvam a aj napriek tomu je pre mňa príjemným poznaním. Čo je ešte príjemnejšie je, že celá EP sa dá stiahnuť na nete, alebo vypočuť na ich profilových stránkach.
Vidieť, že to kapela robí z jediného dôvodu - a to zo zdravého fanatizmu v určitom slova zmysle.

emptyhalloffame.bandcamp.com

1. The road
2. Dead inside
3. The end
4. No friends