PUNKGEN

PHR
Áno. Viem, že recenzia na tento album sa tu už niekde nachádza. Cédé si kapela vydala sama už tri roky dozadu. Pred tohtoročným letom sa však dočkal aj verzie, aká mu najviac prináleží, a tak mi nedalo o tomto skvoste niečo popísať, a tak trochu ho aj spropagovať.
Vlastne ten disk už vyšiel posmrtne a myslím, že predchádzajúca platňa uzrela svetlo sveta v čase rozpadu kapely. No už vtedy sa šepkalo o ďalšom nahratom materiály, ktorý po sebe zanechali a všetko malo byť len otázkou času. Tak sme si teda počkali. Ku CO-CA to už akosi prischlo, že keď im vyšiel nejaký album, naživo už hrávali nové veci, ktoré si zas na zhmotnenie museli chvíľu počkať. Takže keď som držal novú platňu, väčšinou sa mi texty zdali akosi povedomé. To ešte pár kapiel sa snažilo rozdávať á-štvorky na koncertoch. Pravdupovediac u mňa je vždy na prvom mieste muzika, až potom textová časť, CO-CA však patrí k málo zjaveniam na CS scéne, kde to majú za jedna v obidvoch ohľadoch. Na Rožňovsku sa to proste tak nosí. K textom sa ale ešte vrátim.
Od čias "Vždyť strojům tolik chutná" ubehlo už dosť času, no ako tak niekedy po internetoch zazriem, pre dosť jedincov je to stále kultový album. Dobre teda, môže byť. No nie vždy býva kultový tým najlepším, ha! Jasné, aj ja som COPLICITÉ CANDIDE spoznal práve cez túto kazetu, na vinyl sa ešte čakalo. Aj mňa vyrastajúceho na DEAD KENNEDYS hneď chytil ich surový ostrý punk, v tých časoch dosť ovplyvnený práve touto US legendou. Však Fekál spieva hádam ešte afektovanejšie než Biafra. Na ďalších nahrávkach z ostrosti nič neubrali, no hudobne dozrievali a za punkom si mohli začať písať rock. Zostava bola silná aj napriek miernym turbulenciám na poste basáka, no i to neovplyvnilo, že sa vypracovali na pevný pilier rožňovskej scény. Samozrejme popri Vrahu, MocPlevele a Malárii, v ktorých ale mali viac či menej tiež svoje aktivity. Posledná zmena basáka bola asi tým najžiadanejším, čo sa mohlo pre CO-CA prihodiť. Ctib bol pre mňa najlogickejšia možná voľba. No v tejto podobe som ich už naživo nikdy nezastihol. A práve tento album "Rouhat" je toho najlepším dôkazom, ako do zostavy zapadol a posilnil celého ducha kapely a hlavne muziku. Hneď prvé, čo ma pred tromi rokmi prekvapilo, bol zvuk. A nebolo to len tým, že to bolo CD, je to aj na platni jasne počuť. Silnejší, plnší, no stále ich typický z MocPlevele. Že by investovanie do novej techniky? Správne vyzretý punk si to už asi aj žiadal takto podčiarknuť. Už vtedy som niekde napísal, že či sa to patrí, vydávať svoj najlepší album po smrti?! Zo svojho vývoja si vždy ponechali len to najlepšie, bez ohľadu na trendy, len zo svojej muziky. Samozrejme vždy by sa dali nejaké ovplyvnenia vystopovať, ako som v začiatkoch už býval spomínal DK. No pri nich to je absolútne nepodstatné. Dospelejší punk, dospelejšia muzika, dospelejšie texty. A i tak stále podané ostro a s veľkou dávkou energie, akú by mohli závidieť aj mnohé mladé kapely. Vždy som mal rád hru oboch gitaristov. Rázne riffy, melodickosť nie otravná, raz skrytejšia, inokedy jasne držiaca celý song, dobre zvládnuté občasné sóličká. Vyslovene radosť z hry na gitare, na tomto albume miestami až rockovanie. K tomu Plechove úderné bicie a práve tu ta geniálna hra na base, ktorá dodala celému vyzneniu ešte väčšie gule. Tiež niekedy len viac v úzadí, držiaca svoju linku, inokedy zas kruto diktujúca. Ako trebárs v titulnej skladbe "Rouhat", kde to pumpuje ako o život. Toto je hit sám o sebe, vynikajúco zvládnutý song po všetkých stránkach. A práve o to viac ho podčiarklo zosilnenie basovej stopy. Napríklad druhá vec "Lov naopak" začína čisto rytmickou sekciou postavenou na basovom vybrnkávaní, no skladba je hlavne o gitarách. Čo hneď v ďalšom songu "Henry" sa to otočí a sila štyroch hrubých strún dá o sebe zas vedieť. A takto sa chalani zábavne vyhrali so štruktúrou skladieb na celej nahrávke. Proste všetko musí plniť svoj účel pre silu skladby a albumu. Tu nie je nič ponechané len tak na náhodu alebo na zaplnenie platne. Aj tu však CO-CA jasne dokázala, že byť trochu viac melodickejší, neznamená hneď vymäknúť. Tempo songov je už tradične dosť pestré, no drží to pokope a šľape ako parná lokomotíva.
No a texty sú vždy zážitok sami o sebe. Stále cynicky drzé, ostré, svojsky poetické a stále triafajúce do čierneho. Takisto tvorené pre účel piesne, aby nálada textu a hudby si spolu sadli. Hneď v prvej piesni "Chameleón" sa navážajú do istej témy vnútroscénovej. Asi jediný ich priamy text, ktorému musí rozumieť každý, keďže dosť často som počul, že niektoré texty máva CO-CA trochu nejasné, neporozumiteľné, na punk až veľmi sofistikované. Čo je samozrejme sprostosť, ale tak ak počúva niekto SPS, a potom sa snaží porozumieť týmto veršom, tak možno to môže byť ťažšie. Niečo špeciálne vypichnúť je úplne zbytočné.
Grafika platne je zhodná s tou z kompaktu, akurát rozložená pre dvanásťpalec a predná strana ladená viac do čierna. COMPLICITÉ CANDIDE vždy mali dosť svojské obaly nehrajúce sa veľmi na krásu. Asi najviac mi rezal vždy cover k "Zapalte ohně / Mrtví Havlové". Tentokrát vyčorkovali obrázky z  nejakého dobového filmu alebo dokumentu o pokusoch na psoch. Ľudia ako bohovia.
Túto recenziu píšem ako veľký fanúšik tejto kapely, tak je to asi aj cítiť. Nič objektívne, ikeď objektívne recenzie ani nepoznám. Kto chce počuť kvalitný a rozumný punk so všetkým, čo pre mňa punk má mať, tak by som mu túto LP vysoko odporúčal. Pochvala patrí aj vydavateľovi, že podporuje aj takéto veci. Choďte do toho a potom si niekde zareveme: "Jak se dělá rouhat, tak jak se dělá rouhat?".
PS: Ako všetci viete, Plech zabalil bicie, zvyšok kapely obnovil svoju predchádzajúcu s názvom TELEFON, ktorá má však svoj vlastný príbeh a svoju vlastnú tvár, no ostrý punk zostal v krvi a postarší bardi to na koncertoch vedia podať ako málokto. Nenechajte si ich ujsť!

complicitecandide.bandcamp.com

1. Chameleón
2. Lov
3. Henry
4. Jen tak
5. Kočka
6. Let do nebes
7. Amen
8. Koně
9. Rouhat
10. Praha není Baghdád
11. Vtip
12. Peklo
13. V pixle
14. Mandolíny
15. Hrob

#7000 Wrbo napí­sal/a: 10.10.2016 21:06:46