PUNKGEN

La vida es un mus
To, že ma nový FRAMTID rozsekal zas na kusy, opakovať nemusím. Pri KRIEGSHÖG mi vystrelila mozog už len správa o novej ípke. Totiž táto banda z Tokia to mala mať už za sebou a zrejme som mal hlavu niekde v riti, alebo ma len obchádzali aktuálne informácie, že som vôbec nezaznamenal ich návrat na pódiá. Vlastne som ohľadom nich už ani nič nečekoval. No a aby ma to úplne zaklincovalo, tak začiatkom novembra, keď im vyšla táto sedmička, hrali svoj prvý a jediný koncert v Európe, v Londýne. Vlastne to boli dve vystúpenia za jeden deň, no aj tak som sa to dozvedel dva dni pred tým. Fakt neviem, kde žijem.
Myslím, že KRIEGSHÖG nie je v týchto končinách až taký pojem, ako z neho serú všetci japanofily už od ich prvej EP "Hardcore hell". Ja som si k ich majstrovstvu pričuchol až o pár rokov neskôr, no rýchlo som sa dostal na rovnakú úroveň menenia plienok. Potom nasledovali dve split sedmičky a konečne veľká doska. To čo predviedli na nej, je vytesané zlatým písmom v histórii japonského hrubého panku. Od vtedy už poriadne rozlišujte skratku N.W.O.B.H.M. od N.W.B.H.M. Potom ešte nejaké koncerty a koniec prišiel po vystúpení na Chaos in Tejas v 2011-tom. Prekvapenie. Zdesenie. Veď mali byť jeden z nosných pilierov pre novodobú hardcore/crust/punk scénu v tejto krajine. Päť rokov stratených neviem kde, až kým som na jeseň nezachytil nové správy o pripravovanej malej doske na LVEUM. Kokos, ten Paco musí inak žhaviť linku Londýn - Japonsko, že také skvosty uňho vychádzajú. Na bandcamp nahodil skladby už dopredu, no i tak toto muselo u mňa zakotviť aj na vinyle. Tu sa ide na istotu. A dokazuje to hneď prvá vec "General", ktorá okupuje celú A stranu. Bez žiadneho otáľania ju zaraďujem k najväčším megahitom typu BURN, ZOUO alebo LIFE IS ... Vrčiaca basa je ešte o niečo viac v popredí a ženie to celé pred sebou. Nie však ako splašený kôň, ale čitateľne a s  jasnou štruktúrou. Päste sa mi zatínajú samé od seba! Na béčku sú dve spojené skladby, čo u tejto štvorice z Tokia nie je nič neobvyklé. Tiež sa tu nekonajú žiadne preteky v rýchlosti, o to viac z toho tryská energia a zbesilosť navôkol. Vyjebte si to hlavne nahlas, v Japonsku sa aj tak normálne nehrá. A strach nemusíte mať, nejedná sa tu ani o bezhlavé hlukové zápasenie vŕtačiek, mixérov a pod. Toto má normálne hlavu a pätu. Čistá esencia z japonského hrubého hardcore / crustu. Aj keď osobne si k nim prikladám vodítka ako KURO mixnutí s FRAMTID, no je tam rozhodne vlastná divoká tvár. Niečo viac, podľa čoho je ich rozoznať na sto honov.
Grafika ípky je klasicky v čierno-bielom vyvedení, teraz možno ešte strohejšia a čiernejšia. Texty len japonsky, tu nepomôžem. Stačí sa sústrediť len na muziku a zvuk. Ohromujúci, dunivý a nesterilný. Však ako inak. Spolu so sedempalcom FRAMTID jednoznačne EP roku. Aspoň pre mňa.

PS1: Pred ich návštevou Londýna vyšla na LVEUM aj reedícia ich slávnej LP, ktorá už bola dlhší čas vypredaná a na ebay-i alebo discogse jej cena stúpala už celkom slušne. Netreba váhať.
PS2: N.W.O.B.H.M. (New Wave Of Brutality & Hardcore Massacre)

https://lavidaesunmus.bandcamp.com

1. General
2. Feather / Love blood

#7080 xPissMonsterx napí­sal/a: 09.12.2016 16:37:02

#7079 Twg napí­sal/a: 09.12.2016 12:31:20