PUNKGEN

Phobia records
Už nejaký ten čas sledujem, že nejak sa mi striedajú po sebe roky, kedy v jednom sa ku mne dostávajú veci viac rockovejšie a v tom nasledujúcom mám zas väčší prísun hardcoru/disbeatu. No a keďže vlaňajší rok bol rozhodne rockovo plodný (nové albumy GRAVEYARD, GHOST, SLEEP, TURBONEGRO, ... atď), rok 2019 logicky vychádza v d-takt rytme. No a hneď v polke januára to na nás s takouto peckou vybalili švédsky HONNÖR SS.
Musím sa však priznať, že pre mňa to nebolo žiadne prekvapenie, ale priam veľmi očakávaná udalosť na Phobia records. Pan Vokál zase raz ulovil do svojho rybníka poriadnu šťuku zo severu. Najskôr len tak nenápadne vlaňajšia malá flexina, a potom už rovno ich prvý veľký album. Konečne, po toľkých malých platniach a splitkách prišlo narad aj dospelácke vydanie. Kto trochu sleduje túto partičku zo Štokholmu, tak vie, že album prišiel v pravý čas. Konečne sa hádam ustálila rotujúca zostava a konečne našli ten správny zvuk pre svoju produkciu. Na tejto nahrávke ešte o to viac brutálnejší, silnejší a dunivejší. Toto je vyslovene pohladenie pre moju dušu. A uši samozrejme.
No a teraz je tu čas na ďalšie priznanie: HONNÖR SS zas až tak dlho nesledujem ani ja. Síce som pred pár rokmi o nich zavadil niekde, no asi ma vtedy nezaujali. Obrat prišiel až po ich geniálnom split 12" s macedónskymi DISEASE, kedy som zostal ako obarený. Takže všetky vlaňajšie sedempalce som už nemohol prehliadnuť. A ak niekomu náhodou doma zavadzia niečo od tejto štvorice staršieho dátumu ako 2017, sem s tým.
Gatefold teda dorazil domov len pár dní po oficiálnom vydaní, zamrzelo trochu zlé prehnutie, no čiernobiela grafika typu "oldskúl vystrihni a nalep" koláže zas potešila. No a páčia sa mi aj kapelové fotky. Tentokrát stavili všetko len na materinský jazyk, čo len kvitujem. Vinyl ide teda prvý krát na gramec a drb!!!
Normálne hneď s prvou skladbou prichádza taká rana, že som aj dýchať hádam zabudol. A to sa prosím pekne jedná o inštrumentálku. Viac-menej také intro na rozbehnutie, ktoré osobne veľmi nemusím, vyslovene mi skôr lezú na nervy. To však nie je tento prípad. Potvrdzuje to aj druhý člen domácnosti, ktorý v tom momente pustil všetku svoju prácu a začal ostriť ušami, to jest stoosemdesiat stupňová otočka od počítača smerom k reprákom. Nazýva sa to "Miesto na slnku" a znie to ako keby profi song od SMASHING PUMPKINS alebo niečoho podobného, no v turbo-distortion sounde. Veľké prekvapenie takto na úvod. Po DISCLOSE mám doma schválený ďalší dizbít ... heh.
No a potom sa to už rozbehne v tradičnej lomenici. A tak, ako je prvá vec od prvého tónu úplne podmanivá, k ostatným jedenástim songom som sa dostával postupne. Až tak ma ten úvod rozhodil. Pod kakofonickou vrstvou hrubého disbeatu sa skrýva našlapaná muzika s množstvom vymožeností a zákutí, aj napriek priamej punkovej linke. Nič však povrchné. OK, Švédsko tu cítiť na hony, však sme v Štokholme. Proste čerpanie z toho najlepšieho domáceho hardcoru okovanými krastermi. No to by už nebolo ono, aby v tom nebolo cítiť niečo z japonskej školy. Najmä po technickej stránke. Čiže niečo ďalšie ku GIFTGASATTACK, 執症者 (PARANOID), SEX DWARF, ... atď, ktorí si to u Vikingov valia/valili na podobnej vlne. Zaujímavé však je, že ak mám problém rozoznať od seba niektoré kapely trebárs z USA, ktoré fičia na tomto boome japonskom ovplyvneného hardcoru, potom švédske bandy mi prídu pomaly až originálne a s nezameniteľným rukopisom. A som len rád, že sa to týka aj HONNÖR SS.
Celkom by ma však zaujímalo, či chlapci náhodou nemávajú problémy pri vybavovaní alebo propagácii svojich živých vystúpení.

hss08.bandcamp.com

1. En plats i solen
2. Ålderns höst
3. Skuggspelsdocka
4. Envis livslåga
5. Döda drömmar
6. De vackraste blommorna på kyrkogården
7. Ångest som tryggpunkt
8. Du har det så bra
9. Förlorare
10. Som det alltid var
11. Mot ett garanterat slut
12. Permafrost