PUNKGEN

DIY
Kazety nikdy nevypadli z predmetu môjho záujmu. Tým, že sú podstatne menšie, skladnejšie a aj lacnejšie, ako platne a môže by na nich viacej hudby, mi boli vždy ďaleko bližšie. Básnenie o pomaly klesajúcich prenoskách a ihlách dotýkajúcich sa drážok vinylov za zvukov malebného praskania a podobne je síce pekné, ale to skôr zaváži, ak počúvaš hovorené slovo, jazz alebo prog-rock. Pri hudobnej produkcii typu drsnejších foriem hardcoru to vcelku jedno. Ide skôr o prestíž, no a tá, zdá sa, je aj v punku až na prvom mieste. Nie, nechcem tu rozvíjať polemiku, ani hádzať udičku s návnadou na prekáračky, ktorý nosič je lepší. Je mi jedno čo a na čom počúvaš. Fakt.

Jeden punkový filantrop mi venoval kazetu kapely CLIVOSŤ s názvom "Mizantropia".
Vnútri v lesklom papierovom obale, ktorý spredu zdobí kresba akejsi hlavy a celý je v peknom čierno-bielo-červenom farebnom prevedení, spočíva žltá kazeta s nápisom kapely. Zároveň z tadiaľ po otvorení vypadne papierik s textami, čo považujem za základ a povinnosť. A ku tomu všetkému je tam nášivka na žltej textílii s potlačou mozgu.

O kapele CLIVOSŤ som počul už predtým, skôr však len námatkovo, čítajúc akýsi report z akcií. Najprv som však videl ich koncert a potom som počul muziku z nosiču.

Tak teda najprv ku koncertu.

Týpci doobliekaní jak z nejakého babkinho "větešnícví" hrali rozvrzaný (skôr nasratý ako uplakaný - čo je u mňa plus) emo-hardcore. V pološere bardejovskej Bašty to znelo atmosfericky, nástojčivo. Postavy v tieni pohupujúce sa takmer nehybne, drvia nástroje, bubeník tlčie na popraskané činely, z ktorých čnejú kovové cáry, čím umocňuje bordeloidnosť. Celé sa to valí do jednej gule, ktorá má ale gule. Spevák vysiela posolstvo svetu cez zechovný vokál, takže to miestami znie, ako keď silný vietor fučí škárou medzi dverami, čo je trochu škoda, pretože lyrika je dosť podstatná vec u tejto kapely. Ale ide z toho emócia, "vztek", nepokoj, celé sa to skrúca, krváca, jak keď sa olgoj chorchoj pichne o nejaký ker v púšti Gobi.
Texty vypovedajú o poryvoch duše, ignorantstve, rôzne obrazy sa mihajú a sú v nich pospájané do odkazov druhému, skupine, ľudstvu.

Späť ku kazete:
"Skupina odlišných jedincov, so spoločným zameraním poukázať na problémy jedinca, ktoré následne vedú k čoraz väčším problémom" do nás "rve" jeden hardcore song za druhým. Dobré je to melódia/vybudená divokosť/clivosť/zlosť ... všetko v tom je namiešané. Mélodie, občas až rockové, strieda húpavý hardcore v mierne chaotickom prevedení.
Do toho hučia:
"Keď sa zdeptaný/ pozerá vokol seba/ a spomína/
predstavivosť už nerád využíva/teraz sa manipulácia používa..."

alebo:
"...a zas rezavý pocit/lebo každý deň to máš na očiach..."


Občas je to síce na úrovni agitky:
"Začni sa zaujímať o dianie okolo seba/veď problémy tohto sveta sa týkajú aj teba...
či "...neodsudzuj myšlienky druhých/len preto, že sú pre teba neznámi.../"
Ale majú v podstate pravdu, nie?

Aj to je punk.
Veď: "nie vždy máme texty o slniečku a kvietkoch" ako uvádzajú v textovej prílohe.

Úprimný počin mladej bandy zvečnený na páske.
Ďakujem za kazetu, ďakujem za koncert, Cliví mizantropi.