Pozývame:


Ne 30.6.2024
Košice @ Collosseum

WHORESNATION (FRA), ENDORPHINS LOST (USA), SUMA (SK)
... ostatné koncerty

Vyhľadávanie:


Najnovšie fotky:

MASSA NERA, SNACKTHIEF (19.5.2024, Praha, Café Na půl cesty)

Najnovší rozhovor:

ROZPOR: "Kto chce mier, nech sa pripraví na vojnu!"

Najnovší report:

ARCRA, SUKOB, KORIDOR (17.5.2024, Žilina @ Hájovňa)

Najnovšia recenzia:

KAZOSTROJ - Masopust MC

Najnovší cestopis:

NONCONFORMIST (Slovensko)

Najnovší článok:

Pozvánka na Riot over river 8

Naposledy naskenovaný zin:

Predčasná vzbura #7 / 2015

Naposledy preložený text:

ARTURO - Walzer

Najnovší recept:

Goody foody na cibuľke a hríboch


DISIDENT - ĽUDSKÉ STROJE CD

Autor: Dáša fon fľaša | Počet videní: 399

DIY
Ku kapele mám značne neobjektívny vzťah a táto recenzia tým bude poznačená. To len tak na úvod, aby bolo jasno.
Preč sú časy, keď som ešte v DISIDENTE drtil bicie a neskôr basu a preč sú časy, keď sme sypali novú nahrávku každé dva roky. Na tento album sme si museli počkať desať rokov. Ale je to úplne normálne, život sa prehupol do iných rovín a na punkrock už niet toľko času a energie ako kedysi. Ani koncertne to DISIDENTI nepreháňajú. Ale keď už s niečím alebo niekam vylezú, stojí to za to. A kapela zreje ako dobré víno. Teplú vodu vynachádzať nepotrebujú, držia sa klasického punkrocku, spoznáš ich od prvej noty. Po hudobnej stránke je to proste stávka na istotu a myslím to ako kompliment, pretože veľa kapiel sa síce drží kopyta, ale upadáva do stereotypu, to však nie je prípad DISIDENTU, nejako sa im darí ten diamant stále brúsiť. No a potom sú tu texty. Tu zrenie vidno najviac. Monopolný textár je spevák Aľe a to, čo predvádza na poslednom albume je pre mňa zatiaľ to najlepšie, čo napísal. Fakt som to nečakal. Myslel som, že to bude ich ďalší klasicky výborný album, ktorý mám rád aj kvôli istej nostalgii za spoločnými časmi. Ale stalo sa niečo iné. Tento album ma zasiahol tak, že som dlhé mesiace nepočúval nič iné a aj teraz viac ako rok od vydania si to hocikedy, rád a bez váhania vypeckujem v aute. Album absolútne vystihuje súčasnú šialenú konzumnú dobu a sila je v tom, že to nerobí sofistikovane ani prehnane expresívne, robí to priamo, jednoducho, pomocou obyčajných slov a na príklade obyčajných životov. Presne takto sa robí punkrock. Túto recenziu si chcem vychutnať a preto pôjdem po jednotlivých pesničkách, je ich iba desať, tak to nebude až také dlhé.
"Tak ako kedysi" je super otváračka. Svižné tempo, veselá melódia, kapelu identifikuješ po pár akordoch a hneď prvé dva riadky pesničky definujú to, čo sa neskôr ešte viac rozpitve. "Taký je život pracujúcich ľudí, týždeň si odrobí, ku smrti je na skok. Do banky pre úver si z práce odskočí a z banky do hrobu je už iba krok." Proste working class kapela. Ale za celý album nepoužijú ani jeden stereotypizovaný znak ako smiešne hrubé hlasy, okázalé zborové refrény, nadužívanie "oi oi oi" atď atp. Jednoducho to nepotrebujú a viem, že o tom ani nepremýšľajú. Inak je celá pesnička taká polohumorná glosa o tom, že divoké pankové časy sú preč, ale kdesi zozadu celý č as žmurká prerastený rebel a ja si predstavujem otca od rodiny ako si oblieka nápadne malú sidovku a brúsi hrdzavý nôž.
"20 rokov na jednej lodi" je jediná pieseň, ktorá narúša textový monopol. Je to pocta najmladšieho člena Miša, ktorý naskočil do kapely ako posledný, ale už je jej pevnou súčasťou. Pesnička bola očividne napísaná ku dvadsiatemu výročiu kapely, príde mi až taká jubilantská, ale milá a rozhodne má chytľavú melódiu. A čas ubehol a kapela má tento rok za sebou už štvrťstoročnicu ...
"Radu ti dám" je najkratšia, hudobne takzvaná odrhovačka, ale tie strednotempové pasáže to celé posúvajú k lepšiemu. Textovo ide o jasné posolstvo, skoro až motivačné. Veľa z týchto piesní som prvýkrát počul na oslave 20 rokov kapely v 2018 a keďže nie vždy som rozumel celé texty, tak o tejto som si nebol istý, či tam vyzývajú na násilie alebo čo. Rozuzlenie prišlo až na albume. Biť sa máš so životom. Aká osviežujúca zmena oproti všetkým tým porazeneckým litániám uplakaných kapiel.
"Noviny a časopisy" je môj osobný hit. Len o sekundu dlhší ako predchádzajúci song, čiže stále super krátky a úderný. Žiaden refrén, iba super chytľavá vyhrávka a tri perfektné slohy. Po hudobnej stránke je toto esencia DISIDENTU. Po textovej je to facka za fackou všetkým fanatikom jednostranných právd, poloprávd i neprávd. Ale s takým nadhľadom a humorom, že koniec. Aj tento song som prvýkrát počul naživo na tom koncerte v 2018 a už vtedy som vedel, že to bude môj osobný hit, to len ako taká malá poznámka, že vkus ma každý svoj a isté postupy fungujú furt.
"Darinka" sa venuje šialenému mediálnemu svetu. Odpichnutý punk, tiež trochu verklíková melódia, ale sype to perfektne. Iskra piesne začína pri celebritke, ktorá však už dnes počúva na iné meno a tým pádom aj song by sa mal volať Dara, ale o to vôbec nejde. Darinka je iba symbol pandémie mediálneho debilizmu a dutých hláv je už vskutku celý dav. Jeden by si myslel, že s ústupom televízie už ľudia nebudú sledovať sračky, ale omyl nemôže byť väčší. Ľudia (a nápomocné algorytmy) si sračky sami vyhľadávajú a hustia do hlavy. A pravdepodobne bude horšie. Aj o tom je táto pesnička.
Keby to bola kazeta alebo vinyl, pretočil by som na druhú stranu. Vyšlo to na CD ako zatiaľ každý album DISIDENTU, ale ja si to pomyselne aj tak delím na A a B stranu. To je proste nejaká analógová deformácia.
"Prachy". Jednoznačne a výstižne nazvaná pesnička o súčasnej konzumnej dobe. Niekedy neni čas na Houellebecqa, niekedy si treba vypočuť punkrock. Posolstvo je totiž veľmi podobné. Niektoré časti textu zase len tesať do kameňa. "Každý je sám a nevie, čo s tým má robiť. Hlavne, že každý vie, vie ako prachy zarobiť. Žiť ako otrok, žiť tak od rána do noci. Doba je rýchla a ľuďom nie je pomoci ... Podvody na ľudí, dajú im pocit života. Pri mori na pláži, asi dva týždne do roka." No nie je to krásne zhrnutý západný svet a jeho bezvýchodisková kapitalistická doktrína? Hudobne je to zase el klasiko klepotavé rýchle stredné tempo, takovej rokec vole.
"Budúcnosť". Na každom albume má DISIDENT vždy jednu takúto pesničku. Pomalšiu, s výrazným a silným gitarovým sólom, takzvaným ústredným motívom, bicie idú kotlovačku a po stupňovanej nálade príde konečne hymnický refrén. Perfektné. A na záver ešte jeden zrýchlený refrén ako tajné eso z rukáva. A aj text je super. Budúcnosť bude vždy iná ako si myslíme.
"V tradičných rodinách". Slovené spojenie "tradičná rodina" bolo istého času všade a preto, keď som videl názov tejto piesne, bol som veľmi veľmi zvedavý na obsah. Začína vybudená basa a potom super motív a vôbec, po hudobnej stránke je to perfektne napísaný a zaranžovaný song. A tradičná rodina? Je iba základom pre tradičné choroby, haha. Text je o chorobách, svinstvách v jedle, zničenej psychike a zdevastovanej prírode. Všetko nelichotivé sa tu pekne stretlo a výsledkom je chorá populácia. Zase raz zásah do čierneho.
"Ja chcem len jedno" je predposledný, odľahčený song o pive. Ale neni to iba tak a working class základ sa aj tu derie na povrch. Kto si predsa zaslúži orosené pivko viac ako ťažko pracujúci človek? Aj pivo je jedno z otrepaných stereotypov oi! alebo celkovo punk muziky, ale DISIDENT to podávajú po svojom, akosi odzbrojujúco, s ľahkosťou, s vážnosťou, ale aj s nadhľadom (slovná hračka z názvu sa zvrtne v refréne).
"Stroje". A sme vo finále. Bezpochyby najsilnejšia pieseň celého albumu. Dala mu meno, tému, smerovanie. Veľmi šikovne ju chalani šupli na záver. Úplne to celé klincuje. Kto by ešte doteraz nepochopil ústredný motív väčšiny textov, tak snáď teraz už áno. Trpké slohy sú dokonca podané hovoreným slovom, super. No a musím sa priznať, refrén mi občas vohnal do očí slzy. Je to obžaloba kapitalizmu a ľudskej nenažranosti a arogancie. Z optiky robotníka, bežného človeka, živiteľa rodiny. Nie je tam nič fantastické, ideologické, umelecké, také alebo onaké. Je to úplne jednoduché, obyčajné. A v tom je pre mňa tá sila. Určite je veľa punk kapiel, čo spievajú o podobných témach, veď punk je o sociálnej kritike, ale mňa zasiahol práve tento album. Tu mi zase napadá, že po odchode Zóny A do hnedého pásma je tu zopár kapiel, ktoré v danom štýle stoja za to a DISIDENT je určite medzi nimi, ak aj nie v čele pelotónu.
Z doteraz napísaného je celkom jasné, že "Ľudské stroje" ma fest bavia. Aj preto som veľmi rád, že ma chalani oslovili na tvorbu obalu. Nápad na ľudí v ozubených kolieskach prišiel rýchlo a nakoniec to nakreslila Laura. Preto sa mi asi nad obalom nepatrí mudrovať, len som sa chcel pochváliť. Aj tak už je táto recenzia dlhá. Ale pri každom vypočutí albumu som si hovoril, že to chcem napísať a že to chcem napísať nejako takto. Tak som rád, že som to nakoniec urobil.

  1. Tak ako kedysi
  2. 20 rokov na jednej lodi
  3. Radu ti dám
  4. Noviny a časopisy
  5. Darinka
  6. Prachy
  7. Budúcnosť
  8. V tradičných rodinách
  9. Ja chcem len jedno
  10. Stroje

Pridaj komentár k recenzii:

Meno:

Email:

Antispam: 6+W+8

Správa:

#7988 Peter @ napí­sal/a: 15.12.2023 14:57:28

Fajná recenzia a príjemne je, že autor priznáva, že nie je nestranný - tak potom je Dáša "stranný"? -)))

Zaujalo nás:

Posledné komentáre:

11.06. 11:12 Mišo Štich:


Peckä!
(novinka)

07.05. 09:00 Tomáš Ničiteľ:


Skvelý scene report :) Som sa normálne vrátil v čase. Pre Ničiteľa to bol zásadný rok. V novembri 2013 sme odohrali náš prvý koncert práve v Interactive. Spolu s Human Humus, Warshock, Bur ..
Východné Slovensko scene report (archív zinov)

03.04. 21:34 Rado RK:


Bolo skvele, kopa ľudí naozaj odkiaľkoľvek...ako vždy naozaj ústretové prostredie bosorky...dik...normálne mi to pripomenulo BB spred skoro 20 rokov keď v Irishi, Tartarose, Podlaviciach, 77m ..
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

28.03. 14:49 deegee:


Wrbo: Nesom istý, či si Adam pamätá večer :(
23.3.2024 MIND.OFF, ĎAS, DEPTHS OF MEXICO, MOIRA Košice @ Collosseum (report)

27.03. 07:06 Wrbo:


haha super report :-) Adam mi to podal podstatne strohejšie, už aj čítam, že prečo :-D
23.3.2024 MIND.OFF, ĎAS, DEPTHS OF MEXICO, MOIRA Košice @ Collosseum (report)

22.03. 19:06 emo:


Jedina moznost spieval Achmed. bol aj Vrabec ale nie vzdy. a staly clen bol Papi na gitare. Bicie neviem kto.
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

22.03. 12:15 Majo:


Jasné že Košice!!!pilier ug scény vtedy a z chromatic A
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 19:21 adrik:


http://muzika-komunika.blogspot.com/2017/02/jedina-moznost-skusobna-live-atrium.html
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 19:20 Noro TT/Wien:


A bola tu otazka na tu Jedinu Moznost. Mysli sa JM z Kosic, kde hrali clenovia Nonc., tusim v 1989-91 (inac velmi potesilo, toto pocut po vyse 30 rokoch!)
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)

21.03. 19:17 Noro TT/Wien:


Dobre si to napisal kamo! Oplatilo sa z Viedne prist, aj ked boli namietky, ze Noncoformistisu nezohrati, ale u mna to atmosfera koncertu (aj pred koncertom) prevalcovala. Prach som predtym nepoznal ( ..
18.3.2024 PRACH, PIVNICA, NONCONFORMIST Banská Bystrica @ Bosorka (report)