PUNKGEN

L´inphantile collective
DECULTIVATE je srdcovka. Zoznámili sme sa náhodne, kedy sa v Lučenci pridali poslednej chvíli na Jakubovom koncerte do line-upu a mne prischla úloha ich ubytovať. Mali za sebou len demo, hrali v pôvodnej trojici a ten večer mi prvýkrát odfúkli ofinu do susedného okresu. Odvtedy túto kapelu pozorne sledujem, s jej členmi som sa skamošil a považujem ich za unikátny zjav na domácej scéne, aj keď v tomto ponímaní asi skôr československej. Medzitým sa prestriedali speváci, až sa zakotvilo pri Mirovi a zostavu dávnejšie doplnil Rip na basu. V takejto zostave nám však chýbala nejaká poriadna nahrávka (dvojskladbové demo 2024 moc nepočítam) a konečne sme sa dočkali. Nový album pod názvom "Decultivate" je na svete a jeho CD verziu som obdržal od Ossieho aka Neonarcis aka L´inphantile collective. Gentlemansky sa spýtal, či by som nespravil recenziu, aj keď určite poznal odpoveď dopredu.

Takže máme tu nový DECULTIVATE. A tu by som aj mohol skončiť, kto vie, tak vie. Ale tak rozmeňme si to na drobné. Pre tých, čo radi čítajú a možno aj pre tých, ktorí sa s touto skvelou kapelou z nejakých príčin nestretli. Deväť songov síce nevypadá ako veľa, ale diskografie znalí vedia, že so stopážou trinásť minút je to ich najdlhší zárez. Ono viacej ani netreba. Niežeby by na to nemali, ale sami vedia, že je to optimál. Treba vyvažovať. Ako oni svoju muziku. Natrepú tam to, čo považujú z jednotlivých žánrov za najlepšie a najfunkčnejšie, umne to nakombinujú a potom ti tým za tých pár minút odkrútia hlavu z krku. Chaotic hardcore je najvýstižnejšia škatuľka, aj keď si myslím, že tých vlákien na rozpletanie tam je viacej. Pulzujúce bicie, ktoré každú chvíľu niekde vystrelia, keď to nečakáš, poháňajú pestrú škálu riffov, kde nechýba disonancia a zmysel pre údernosť, no a ukričaný vokál ti pripomenie, prečo veci okolo teba stoja za kokot. Nie príliš optimistické texty, nech tam nechýba troška toho negatívneho nadhľadu a nihilizmu a cynizmu. DECULTIVATE sa nedržia v žánrových mantineloch a to je len dobre. Povyberajú čo chcú, vytvarujú do výbušnej zmesi krátkych, intenzívnych a nápaditých songov, ktorým nechýba nápad, zdravá porcia agresie, gule ako tenisové loptičky a profesionálne (sic) prevedenie. Proste to, čo od nich čakáme a v čom sú dobrí. Deväť rán bičom po holom chrbte. Ja si spokojne v kúte lížem rany. Pridaj sa.

Už som ti to rozmenil a teraz sa neni na čo vyhovárať. Vieš, čo kde nájdeš, kde to vypočuješ, kde to objednáš, tak si to pekne napchaj do uší. Zanedlho sa totiž objavia v stane na tvojom obľúbenom festivale pri rieke. Aby si bol pripravený. Vidíme sa pred PAčkom.

decultivate.bandcamp.com

1. Já sám
2. Trápení druhých
3. Pojď dál a posaď se
4. Až opadá listí
5. Za Poříčskou bránou
6. Štěpení
7. Chcete vědět víc?
8. Posel ničeho dobrého
9. Na konci