PUNKGEN

PHR
Do rúk sa mi dostalo nedávno vydané splitko dvoch v súčasnosti takmer najvýraznejších kapiel českej punk-rockovej scény – ústeckej HOUBY a zábřešských PUNK FLOID. Keďže mám osobne obe tieto kapely celkom rád, bude zrejme moje hodnotenie trošku subjektivnejšieho charakteru. V tejto recenzii sa preto nečudujte často používanej fráze typu „mne osobne“.

Najprv len krátko k materiálnej stránke. Celkovo je „SPLIT 2010“ urobené veľmi kvalitne, na tej najvyššej úrovni. Booklet, v ktorom nájdeme všetky texty, bookingové a štúdiové informácie a plus po jednej foto od každej kapely, je spracovaný aj veľmi pekne graficky. Lisované samotné cédé je samozrejmosťou. To všetko ma na svedomí známe moravské UG vydavateľstvo Papagajuv hlasatel.

Posledné počiny týchto dvoch kapiel (“Tvuj boj“ od PF a „U šílené nesersrny“, oba z roku 2007), sú už, ako hovoria bratia češi, riadne „proflákle“, a tak bol najvyšší čas vyrukovať aspoň s nejakou novou tvorbou, ktorú borci podporili aj veľkou tour, vrcholiacou práve v týchto dňoch. Poďme sa teda detailnejšie pozrieť na 5 vecí od každej kapely.

Splitko začínajú moraváci PUNK FLOID, z tejto dvojice jednoznačne tá tvrdšia kapelka. Odpaľujú to „offspringovskou“ vypaľovačkou, nazvanou „Kopie“. Týmto prvým songom prichádza hneď takto zkraja z môjho pohľadu aj pomyselný „vrchol“ celého splitu. Veľmi úderný a rázny song plný energie, zmysluplného textu a výborne vyriešených spevov. Štart máme teda na úrovni a s laťkou nasadenou pekne vysoko. Druhá vec je už tipický Punk Floid, určie najväčší hitovkový potenciál má song „Teď už vím“. Práve tento popevok, ktorý uvádza do refrénu určite nemôže sklamať. Pokračujeme songom nazvaným „Každý den“. Táto vecička ma pravdupovediac nijako výraznejšie nezaujala. Za zmienku však určite stojí „ska prvok“, ktorý tu punkfloiďáci použili, a ktorý je veľmi prijemným spestrením tejto veci. Štvrá v poradí je skladba nazvaná „Iluze“. Text je jasne adresovaný ľuďom s veľkými plánmi, ale s absolútnou neschopnosťou premeniť ich na realitu. „PF“ časť uzatvára záležitosť nazvaná „Kiss my ass“. Často omieľaná, už viackrát rozoberaná, ale stále aktuálna a pravdivá tématika, ktorej však chýba ešte minimálne aspoň jedna sloha. Je to škoda, pretože tým pádom zostáva potenciál tohto okazu nevyužitý naplno. To, čo tam je, je však povedané pekne – asi nikto nemá rád „nadávajúce a otravné socky“ na koncertoch. Smutné je, že nezainteresovaná verejnosť (a čo je ešte smutnejšie, častokrát aj zainteresovaná!) považuje práve túto skupinu ľuďí za obraz punkovej subkultúry ...

Zvuk PF hodnotím ako dobrý, gitary sú nadupané, ako sa na správnu kapelu v tomto žánri patrí. Basa je však úplne nevýrazná, nie ani tak hrou ako zvukom – v nahrávke sa dosť stráca, čo je určite škoda. To isté platí aj pre spev, človek musí priam „nastrahovať uši“, aby mu neušlo nejaké slovo, a to je dosť rušivý prvok. Bicie naopak znejú skvele.

Druhú polovicu otvára stálica českej punkovej scény HOUBA pohodovou melodickou vecičkou „Lampy“. Táto v texte opisuje situáciu, do ktorej sa väčšiná z nás určite dostala. Kto sa ešte nikdy nezamyslel nad tým, prečo sa majú väčší kokoti lepšie, ako my? Pokračuje „Budujem“, song s pekne socialistickým názvom je najrýchlejšou z celého splitka. Myšlienku som pochopil ako sarkastickú reakciu k postju „Som proti!“. Hudobne temnejšia a pochmúrnejšia melódia, z ktorej akoby cítiť rezignáciu k celej veci. Kapela akoby chcela povedať „Má to vôbec ešte zmysel?“ Rozuzlenie však prichádza až s poslednými troma slovami tohto songu. Presne takto sa mi to páči. Ako hovorí názov ďalšej piesne – „Nic zvláštniho“ – to však ale ešte neznamená, že nic dobrýho! Ďalší pohodový a oddychový song ala Houba. Vec je super zahratá, ako sa hovori: „V jednoduchosti je krása“, a tu to platí dvojnásobne. Hudobne je to ozvláštnené o klávesový prvok, ktorý pekne zapadá a určite nič nepokazil. „Ptal jsem se a Ivan nechce“ – song venovaný priamo konkrétnej osobe, a síce zrejme istému vedúcemu kultúry, pravdepodobne v Ústi, odkiaľ táto pätica pochádza. Natreli mu to chlapci riadne, teda lepšie povedané tomuto stavu. Song je zároveň najtvrdším z houbovskej časti splitka. Aj keď si myslím, že by sa text dal ešte trošku doladiť, pre mňa osobne je to najlepšia vec od Houby na tomto CD. Snáď nebude mať autor textu žiaden prúser na daných miestach, určite si ale od nás zaslúži veľké plus za odvahu jasne vyjadriť svoj názor práve prostredníctvom muziky. Splitko končí opäť ironicky ladenou vecou „Psali to v tisku“. Práve tam sa už tie „seriózne“ správy čím ďalej približujú tým bulvárnym, a chalani z Houby zrejme túto vec venujú všetkým tým, ktorý tieto drísty vo veľkom hltajú – „Psali to v tisku, a tak to znamená, že to musí být pravda ...“. Skladba perfektne sedí na záver celého počinu.

Zvukovo je Houba predsa len o čosi mäkkšia kapela, a možno práve preto sa im zvuk podľa môjho názoru vydaril kapánek viac. Je vidno, že táto banda, na rozdiel od momentálneho zloženia Punk Floidu, hraje o dvoch gitarách, a toto sa im skutočne podarilo zhmotniť aj na tejto nahrávke. Spev je taktiež o dosť výraznejši a jasný, aj keď vokálne Houba za Punk Floidom zaostáva.
Pripomeniem ešte, že zvuk oboch kapiel majú na svedomí plzeňské štúdia EX AVIK a PYHA.

Celkovo by som zhodnotil túto záležitosť (aj keď veľmi nerád pletiem šport do muziky, a hlavne nie do punku) čo sa týka pomyelného súboja kapiel na nádhernú remízku. Myslím, že väčší fanúšikovia Punk Floidu budú z Houby príjemne očarený, a to isté bude platiť aj naopak. Chlapi možno skutočne urobili dobre, že sa pustili do splitu. Negatívum celej veci vidím v krátkom timingu. 10 songov vám prefrčí za 22 minút a 30 sekúnd, čo je pre mňa osobne na plnohodnotný album, za ktorý majú dať ľudia 150 korún českých predsa len troška málo.
Fanúšikovia si však určite prídu na svoje, a tak prajeme obom kapelám k ich tohtoročným jubileám (Houba 15, PF 10) to najlepšie a určite veľa síl do tvorby ďalších songov, z ktorých sa snáď čim skôr vykľujú ich nové, skutočné long-play albumy.