PUNKGEN

Poznámka: report bol originálne napísaný pre PECH zin, ktorý nakoniec nevyjde. Príde mi škoda nepustiť ho von.

Keď príde reč na CONVERGE, hovorím to stále a na úvod to zopakujem: je to jedna z najlepších live kapiel, ktoré si môžeš naživo pozrieť. Zážitok je o to mocnejší, ak patríš k ich uctievačom, ako ja. Od albumu "Jane Doe" pravidelne vydávajú skvelé štúdiovky, držia si neskutočnú kvalitu a naživo je to čistá smršť. Mal som tri možnosti vidieť ich a keď sa naskytla štvrtá, neváhal som. V rámci tohto kolečka išli po Európe len päť zastávok, Budapešť bola číslo dva. Nie je to ďaleko, logistika od mojej polohy najlepšia. Poslednú dobu nerád chodím moc ďaleko, nočné vracanie sa skadekoľvek už ma vyčerpáva, dupľom, ak idem sám, čo je spravidla dosť často. CONVERGE by ma ale vytiahol dosť ďaleko, takže dve hodiny jazdy vrátane premávky veľkomesta naložím. Plus si pozriem novú lokalitu, kde sa presťahoval Dürer Kert. Od pandemickej prestávky som tam nebol.

Nakoniec sa pridal aj Kuko, takže nejdem sám, čo je super. Ono stretnem vždy nejaké tváre, ale cesta ide lepšie so spoločnosťou. Navyše sa nevidíme tak často, takže aspoň vyťažíme čas debatami. Pohýname sa tak, že by sme prišli zhruba na začiatok setu prvej kapely, premávka ale pred Pešťou zahustne. Prebiehajú nejaké práce na cestách a klub ako bol voľakedy tri minúty a jednu križovatku od prvého zjazdu do mesta, tak teraz je niekde úplne inde na jeho druhej strane. Prichádzame tak pol sedem, je tu veľké parkovisko, ale totálne plné. Klub je pri mŕtvom ramene Dunaja, vonka výpek ako v rúre a tak je tu naskladaných kvantum ľudí pri vode. Krúžime ako žraloky okolo koristi minimálne pätnásť minút, než sa mi pred nosom uvoľní jedno miesto, kde sa vopchám. Poznámka pre seba, na toto sa treba pre istotu do budúcna nachystať.

Konečne kráčame ku klubu a som zvedavý. Dürer mal vo svojej pôvodnej lokalite neskutočné čaro a atmosféru. Ako vchádzam do nového areálu, mám pocit, že je to ešte lepšie. Veľký a masívny dvor, kopa miesta, stoly, grily, prístup na pláž. Tam to ideme hneď omrknúť a aspoň zapálim pri vode. Medzitým prebehne set TAKE OFFENSE, ale nejak nás to nedriape dnu, radšej si užívame vonkajšiu pohodu a nasávame genius loci novej verzie klubu. Obaja sa zhodneme, že je to tu super. Dürer Kert ide ďalej, možno ešte v lepšom, ako bol.

Dnu sa napcháme až na set CANCER BATS. Pustím si od nich až jeden song, takže ma to celkovo necháva chladným, aj keď sa tomu nedá uprieť solídny výkon a energia. Celkovo ma kombinácia metalových riffov zabalených v strednotempovom hardcore štýle moc neoslovuje. Chýba mi tam nejaký chaos, údernosť či plyn na podlahe. Furt je to rovnaké. Muzikálne vlastne dobré, ale také nejaké bezzubé a neškodné. Stretávame aj Praskyho, pokecáme, vetranie s brkom a nasleduje TOXIC HOLOCAUST. To je tiež tak trochu kolovrátok, ale aspoň poriadne rozbehnutý. Thrash namiešaný s crossoverom, ideálne bpm, krátke a úderné songy plné šťavnatých riffov, ktoré sú nasypané s energiou padajúcej lavíny. Napriek tomu, že to tiež nie je celkom moja šálka kávy, spokojne a uznanlivo som si pokyvoval celý čas do rytmu.

Rýchlo vyvetrať a dať posledné brko. Kuko stretne známu a naisto sa zakecá, takže kým sa ešte vyprávia, ja nervózne pokukujem po dverách a akonáhle začujem prvý tón, nechávam ho kde je a nabehnem tam. Dnu plno, ale ľadoborec štýl sa pretlačím dopredu. "Eagles become vultures" ako otvárak a vpredu už sa hýbe masa tiel. Nájdem si miesto na hrane akcie a statického davu, kde ťa každý nechá na pokoji, lebo si živý štít. Nasadia bez pauzy hneď "Dark horse" a ešte väčšia mela. Postupne prechádzajú diskografiou od prelomového "Jane Doe" až po posledný "The dusk in us". Úplne posledný album je síce "Bloodmoon", ale ten je kolaboračný a z neho som nečakal nič. Ale nezaznie nič ani z "No heroes". Darmo, CONVERGE ma bohatú diskografiu a povyberajú z nej tak, že sa dočkáš všetkého, čím sú povestní. Masívne masírovanie ťažobou stredného tempa, rýchle výpady do chaosu, ktorý ťa pohádže ako štrk v miešačke, kopa zmien, strihov, ale aj prenos do pestrej palety emócii, ale hutného spodku a sily. Motívy a nápady naprieč širokými spektrom, umne zakomponované do songov, v ktorom dominujú nálady prednesené s tou najväčšou intenzitou. CONVERGE ťa vedia pohladiť, aj rozkopať. Poľutovať, aj ti naložiť. Pochopiť, ale odmietnuť. Je tam všetko. Nemajú hudobné limity a práve preto sú svojskí, s vlastným ksichtom a identitou. Doslova nezameniteľní. A do toho hrajú precízne, posadene, ľahko a ničivo zároveň. Nate drží basou betónový základ a je mimoriadne dynamický počas celého setu, Kurt za gitarou vypúšťa tie neskutočné melodické a zároveň drvivé riffy a je to chodiaca charizma a Ben Koller za bicími je (!) jeden z najzaujímavejších bubeníkov v tvrdej muzike. Jeho presná a pestrá kombinatorika sa nemalou mierou podieľa na feelingu kapely, ak neni samostatnou zložkou. Na minimálnej sade z toho vytlačí toľko, že prehodnotíš, čo sa s tým všetko dá robiť. Ohýbač vzduchu. A Jacob s mikrofónom ako chameleón meniaci farby so setom a náladou momentu na seba nestrháva moc pozornosti, ale dodáva tomu všetkému tu prenikavú ľudskú hĺbku a dotyk. CONVERGE ako celok s projekciou kapelných grafík za chrbtom to tam naložili a verne preniesli svoju hudbu nielen technicky, ale aj atmosfericky. Zase ma to prenieslo niekde inde a dotklo sa ma to na správnom mieste. CONVERGE mám neskutočne rád. Nikto nerobí hudbu ako oni a nikto nehrá tak, ako oni. Všetkého, čoho sa dotknú, len upevňuje ich kultový status. Tento set bol toho ukážkou. Byť pri tom je nutnosť, povinnosť aj radosť zároveň.

Zvyšok už je balast. Ideme domov, dojdeme v pohode a na terase si štandardne zapálim jeden post cestovný, aby som vstrebal, čo sa práve zažil. Z tohto budem ťažiť ešte celkom pekne dlho. Vidieť CONVERGE je viac ako koncert. Je to školenie z vlastných emócií, ktoré z teba vytlačia. Treba zažiť. Zakaždým, keď bude možnosť. Dúfam, že na tú ďalšiu nebudem čakať tak dlho.