PUNKGEN

  Pamätám si časy, keď bol v Žiline nedostatok koncertov. Príležitosť pozrieť si nejaké živé hmýrenie bola vzácna. A teraz sa vrátim po roku na rodnú hrudu a tu máš! Koncertov ako pliev. Môžeš vyberať a tým pádom aj preberať. Cez týždeň hneď tri. Jeden sobotný agro punk, štvrtkový grindový chliev a pondelkový hardkor. Ani som nemusel hádzať kockou, ťahať zápalky, spoliehať sa na Knihu Proměn.

  V pondelok večer teda príde pre nás Paco z Rajec City do Stránske Punk City a vezie nás do Komix City. Ešte som v Smere na koncerte nebol. Ale aj tak som to teraz volá Smerr a má to smiešne maľby po stenáchch. Na bráne sa škerí Mišo, čo to tu dnes organizuje a jeho kolega pýta kresťanských 80 korún. Vnútri ešte neni veľa ľudí. Ale veď kto by tu bol na oficiálny začiatok koncertu. „Aj tak sa začne neskôr,“ znie punková logika. Aj sa začalo. Niečo na tej logike bude...

  Prvá hrá martinská Whisper Of A Lie. Také tvrdé oné, ako sa teraz hrá všade. Hecujú ľudí, nech idú bližšie, nech sa odviažu, nech hento, nech tamto. Idem na pivo. Je to tu drahé a po prechlastanom víkende ani nechutí. Je to kríž. Ťažký preťažký modrý pondelok. Medzi dvoma krabicami plnými „cemných“ platní sa mi buď nič nezdá dobré alebo nepoznám. Som diletant. Pýtam sa veľkého uja pri distre o radu. Veľký bradatý ujo radí. Výsledok uvidím až doma.

  Druhá kapela Birthmark z Banskej Bystrice hrá o čosi metalovejšie. Ani to ma moc nebaví. Ľudí pribúda. Na to že je pondelok, celkom slušná účasť. Pamätám si, keď na GNU či Lyssu prišlo asi desať ľudí (!). Došiel dokonca aj ožratý Skiňo, ktorého hrdelný teror nejde nespoznať. Paco s babami popíjajú za stolom v miestnosti, kde sa nehrá a kde je bar. Muzika ich moc neberie.

  Tretí vybehnú na pódium (s dvoma drevenými stĺpikmi uprostred) pohrobkovia košických Firestars. Táto ich reinkarnácia sa volá Feed The Vulture. Hrajú o triedu lepšie. Alebo to je možno iba väčšou počúvateľnosťou ich songov. Od prvej pesničky sa mi to páči. Má to tvrdosť, má to rýchlosť, ale takú akurátnu, má to aj istú melodiku, práve preto hovorím o počúvateľnosti. A hlavne sú to normálni chalani. Aspoň tak sa mi javia. Žeriem zaujímavú rytmika bubeníka. Neokukané. Revúň je živučký a agilný. Skáče ako pajác, energia nechýba. Ľudia si občas skočia do rytmu. Húpem sa, popíjam pivko a rehlím sa popod fúz od samej radosti ako pekne kŕmia tých supov, či čo.

  Poslední sú pražáci Flowers For Whores. Je ich päť kúskov. Túrujú spolu s košičanmi a laťku posunuli opäť o čosi vyššie. Vidno, že už majú za sebou dáke to účinkovanie v rôznych svorkách. Sú zohratí, vyhratí, ale nie obohratí. Baví ma to pozorovať. Ako sa hrajú s tými klasickými metalovými, hardkorovými a čo je viem ešte akými postupmi. Spevák je ten veľký ujo od distra. Prechádza sa pred pódiom ako zlostný medveď. Medzi pesničkami mudruje ostošesť. Hlása svoje náboženstvo bez alkoholu a bez cigariet a bez drog a bez hentoho a bez tamtoho. Je úprimný. Tak to má byť. Potom začne vyrážať z rúk pivá okolostojacim metalistom. A spolu s divákmi si na rozliatom spravia kĺzačku. Ja si to svoje popíjam ďalej, nedám sa. Hmmm, takže militantný strejdejdž ... čo majú profil na majspejsi, nutno dodať. Hrajú však výborne. Kývem hlavou ako kývací epileptický černoško v kostole. Chlapci z Prahy mydlia, mydlia a pak konec.

  Po koncerte žiadne pitky, bitky ani sanitky. Pekne šup šup do kľemoškodovky a rekapitulovať večer. S kapelami to išlo iba k lepšiemu, ako podľa dákeho trápneho scenára. Doma hádžem platňu do gramca. Výborné! Veď mi ju poradil veľký ujo, čo nemá rád pivo, ani tých čo ho pijú. Alebo možno, že iba nemá rád pakultúru plastových pohárov... Veď to ani ja. Všetci sme na jednej lodzke.

#500 Jay napí­sal/a: 10.11.2008 02:56:31