PUNKGEN

   Za podvečerného šera dlávim klobáskovú žemľu na zastávke. Za večernej polotmy nastúpim do diaľkového autobusu. Za úplnej tmy pozorujem cez okno ako svietia cintoríny. Hnilobný zápach druhej klobáskovej žemle sa šíri z mojej igelitky po celom autobuse. Počúvam plejer a tvárim sa, že to nie je odo mňa. Ba dokonca sa tvárim, že to necítim, keď mám v ušiach slúchatká. V Martine na Jesenkého sa šťastne vykotúľam a pochodujem celým mestom. Koncert sa presunul do Kocky, takže mám večernú prechádzku.

   Zase klasika. Avízovaný a prízvukovaný začiatok o šiestej sa posunul na siedmu a dačo. Ále šak. S Paldom a Dankom aspoň hodíme múdre organizačné reči kľemovské. Klub Kocka je kockatý a otrasný ako sa len dá. Človek má čo robiť (myslím tým slopať pivá), aby odbúral zlé vibrácie okolo. Pódium je v rohu, ostrou hranou trčí rovno do rozkroku prostredného pogera. Uprostred je logisticky veľmi múdro umiestnený bar. Ešte keby tam bola aj schopná obsluha... lebo tie pindavé lemry, čo tam robia, by človek najradšej zakľal a hodil pod vlak. S organizátorom Jožom som dohodnutý, že zahrám aj ja sólo, ten svoj folk´n´roll. Vraví, že pôjdem celkom na záver. Tak okej. Síce som si zabudol doma texty. A ani akordy moc dobre neviem. A keď by už prišla na to reč, ani gitaru tu nemám. Ále čo. Veď dáko bude. Ani ešte netuším, akú mám pravdu.

   Paldo okrem The Kľemones, ešte gitaruje v Jelly Babies. Tí sa vybrali do rohu ako prví. Hnusné svetlo svieti na nich aj na nás, všetkým rovno do očú. Spevák je Koňýk (ale taký turčiansky) a na pódiu sa húpe ako Aľe z Disidentu. Sóla hádže taký vysoký fešák v protipovodňových topánkach, pravý roker s tričkom ACbleskDC. Mastí ozaj parádne. Bubeník sa potí akoby hral vodné pólo a nestíhal. Päticu uzatvára basák, dvojička Peťa (gitaristu) z Disidentu. Ani som netušil koľko majú tie dve kapely spoločného. Ja viem, zatiaľ som toho moc nenapísal o ich muzike, čo by malo byť to najpodstatnejšie. Ale ono sa to stále opakuje (čo nie je nevyhnutne zlé) a potom, som tiež len človek a všímam si všeličo iné. Každopádne hrajú taký klasický slovenský punkrock. Miestami naozaj pekné melódie. A zopár majú takých rokenrolových, tie ozaj vytŕčajú. Úplne ma dostáva jedna o krčme a či bare. Tiež dve piesne o kominároch vytýčia akúsi working class profiláciu týmto smerom. Kamarát Faky mi po koncerte prinesie nádherné tričko s kazetkou a ja jemu nič, lebo som zábudlivý peň. Ešte mi aj spolu s ďalším kamarátom Dafom zjedia inkriminovanú klobáskovú žemľu, takže som rád a oni tiež. Dúfam.

   Street Spirit ma zas prilákajú pred pódium. Po počiatočných problémoch/nezhodách/zvukových nezrovnalostiach sa dostanú do pohody a postrašia nás. Veď sú Dušičky, sviece horia, čas ako stvorení pre koncert tejto kapely. Basák Palo je úplne ako Braňo Alex, furt kuká kamsi a popri tom sa urputne sústredí na pražce, aj ksich má podobný. Venujú jednu aj pre pacienta Sveťa Korbela (ktorý ešte na prvom (a jedinom ) albume Ex-Tipu bol Korbeľ, potom asi zistil, že Ľ neni dosť blavácke), samozrejme mu držíme všetci palce, ak to pomôže. Naozaj neviem prečo mi pripomínajú IMT Smile (Street Spirit, nie Slobodka). Asi to bude tými melo nápevmi a typom spevu a pivami hromadiacimi sa mi v bachore. Ale je to zase výborný koncert ako pred týždňom. Sú to už takí skoro poloprofíci. Danko si koncert užíva najviac, doslova sa ide roztrhať na kusy. Tak to má byť. Dnes nie sú žiadne historky o vykotených vlečkách, iba jedna o studenom spaní v Opave v aute s otvorenými dverami.

   Pivo sa vo mne stále hormadí. Aj napriek neschopnosti a nervozite barmaniek. Vyhadzovači tiež nie sú stelesnením miloty. Len tak si odchytávajú ľudí a vyťahujú ich von z koncertu. Burani buranskí hrubohlaví čurácky. Zatiaľ žiadny náznak väčšieho konfliktu. Zatiaľ. Na pódium sa škriabu chalani z Degradace. Akoby nemali dosť, ešte im chytro pri bare skupujem bublinkaté nápoje na pohon. Iba Herák je na sóde. Ostatní si dávajú do nosa. Najviac Sid. Ale svedčí im to. Po rozohrávacích klasikách amerického strihu sa konečne vykotúľajú pred mikrofónce a spustia šou, čo ešte svet nevidel. Ja som ich teda nevidel už pekne dlho. Ich posledný album však počúvam stále. Viem, že sa mnohým ľuďom nepáči. Vraj hrali dobrý punk a teraz hrajú zlý rokenrol. Oponujem ako sa len dá. A veru, všetci tí čo pod pódiom zborovo revú popevky z poslednej dosky, by sa asi tiež pridali na moju stranu. Hardkoráčik za bicími je nový, a búcha úplne perfektne, rýchlo, silno, presne. Herák v klobúčiku mastí, spieva, hovorí a sedí mu to aj za gitarkou. Sid je živé striebro, nutné podotknúť, mierne ožraté. Behá po pódiu, brhlí prstami po Fendere ako gitarový boh a do toho kráka texty. Občas sa zvalí, dačo zabudne, tu hneď vystrelí ako struna a už je zase v jednom kole. Rudy s basou proklatě nízko občas preberie spevácke povinnosti a je to božské. Všetci traja sa zabávajú a spievajú a sekne im to. No radosť pozerať. Pivo mi chutí ako nikdy predtým, lejem jedno za druhým. Netuším ako odohrám koncert, ale je mi to jedno. Takto má vyzerať rokenrolová kapela. A Degradace je kapela európskej úrovne. ČO! Svetovej. Galaktickej. Vesmírnej! A pritom sú to obyčajní chalani, hen z Ostravy. Asi po troch prídavkoch sa už musia porúčať, lebo by tam boli aj do rána. Hneď s nimi dohodneme vianočnú akciu v Žiline...

   Potom sa deje dačo zvláštne. Zrazu sa veľa ľudí hýbe hore dolu, von s baru, dnu, sem a tam. Vyhadzovači sú akýsi akční. Hluk, krik, elektróny agresie vo vzduchu. A koncert zrušený. Chalani z Načo Názov si akurát vykladajú apošku na pódium. Hádam sa to vysvetlí a všetko bude pokračovať. Nevysvetlí. Nepokračuje. Takže ani ja si nezahrám, čo je možno aj dobre, lebo neviem ako by to dopadlo po toľkých pivách. A vysvetlenie toho všetkého? Vraj prišli vonku náckovia a pobili sa s pankáčmi. Potom prišla polícia a uzavrela koncert. Potom prišli vyhadzovači a začali všetkých vyhadzovať von. A potom sa to už len strkalo, sácalo, kričalo a metalo. My sedíme pri stole a všetko neveriacky pozorujeme. Či to bolo naozaj tak ako nám povedal biletár klubu, to si môžeme len domyslieť. Nedivil by som sa, keby to celé vyprovokovali vyhadzovači, aby už mali pokoj a mohli si pustiť diskošku. Naveľa naveľa sa lúčime s ostravákmi a ideme si po svojom, každý do svojho brlohu. Rekapitulovať nejdem. Neni čo. Iba by som sa rozčúlil kvôli dementom. Ale Degradačka, tú mi nič nepokazí.

#645 dasa @ napí­sal/a: 18.12.2008 07:32:52

#506 Vladino napí­sal/a: 13.11.2008 20:23:28

#502 dasa @ napí­sal/a: 10.11.2008 13:13:18

#501 dasa @ napí­sal/a: 10.11.2008 13:11:24

#496 Vladino napí­sal/a: 06.11.2008 19:31:36

#495 José napí­sal/a: 06.11.2008 15:49:20