PUNKGEN

Robotu mám jebnutú, dovolenky málo a dobré koncerty sa nepozerajú či je víkend a či nie. Tak šup sa na péenku a potom hurá do Brna. To je najbližšie mesto, kde sa vylúpnu urevaní rokenrolisti B.T.L. na svojom európskom tour. V autobuse musím počúvať východniarskych opitých indiánov, ale kdesi na Morave zázrakom všetci naraz zaspia vodkovým spánkom, tak je pokoj. V Brne máme spicha so Smetiakom v reštike U Hada. Ako som upozornený, pri vedľajšom stole sedia súrodenci vedúci tupci Dělnickej strany, no potěš pánbů, a vedú tupé reči. Pľuť na nich, aj na takúto krčmu. Slnečným dňom sa pomaly vydávame na internáty. Na lúčke pred klubom popíjame a pozorujeme kapely pri vybaľovaní dodávok. To ma vždy bavilo, tie prípravy, to tešenie, také to neformálne oťukávanie, skúmanie a aklimatizácia kapiel. So Smetiakom vedieme strašne múdre reči o muzike, potom ešte o muzike, a nakoniec o muzike. Popri tom vyzunkneme všetko, čo nám príde pod ruku. Vstup na koncík je parádnych 200 korún. Yacht zvonka vyzerá ako dva náklady unimobuniek spadnutých na seba. A zvnútra ja presne taký ako má vyzerať. Nádherný, pokreslený, otrieskaný, oplagátovaný, skvostné vécka, bar, malé pódium, bekstejdž, no proste šecko ako má byť. Prví zavŕtavajú svoje gajdy do našich gebúľ Pipes and pints. Spevák amík, hráčske schopnosti a totálne nasadenie z nich robia hviezdu európskeho, ba až OSN charakteru. Od posledného koncertu pridali aj nové songy a všetko sú to halekačky ako víno, teda ako whisky. Určite ich už poznáte, tak čo budem vypisovať, vysokooktánový írsky krčmový výplach na plné gule. V stredoeurópskom záchode takéto dačo chýbalo. Chlapci vyplnili dieru a prerážajú aj cez vetchú strechu. Ako naozaj nedisciplinovaný návštevníci ideme po ich besnení von a anglických Left for dead počúvame len z nášho kopčeka pri pive. Nejako sa nevymykajú klasickému punku, tak čo sa budeme obťažovať. Takisto Rat city riot s ťažkopádnym spevom si idem kuknúť len na jednu-dve piesne. Možno tým kapelám krivdím, a v porovnaní so slovenskými hovadinami sú nadpriemer, ale v porovnaní s tým, čo bude po nich... ach, škoda reči. Na záver čeršnička bez torty - Born to lose z texaského Austinu. Túto kapelu som úplne náhodou kedysi objavil u brácha. Hovoril som si, aký klišé názov, ale pustil som si to a od prvého vypočutia až doteraz ich muziku úplne milujem. Ako som sa dozvedel, šarvanci túrujú po celom svete ako o život, čo je iba dobré. A tak zrazu ich mám pred sebou a už aj rachotia. Klub je celkom slušne plný, atmosféra skvelá a komboji nám nedajú oddýchnuť. Od prvej piesne sa do toho oprú ako sa patrí a nepopustia uzdy celý koncert. Jeden gitarista muruje všetko kilami a druhý kydá jedno špinavé sólo za druhým. Hololebečný basák pomáha so spevom, aj keď miestami je práve jeho falošný škrek jedinou vadou koncertu, ale ja to ozaj skôr výnimka, ktorá všetko pekne uzemňuje. Malý holobriadok v baretke sa kníše a ziape rokenrolové hymny, ukričané verše, tralalá, ruka hore a lejte do mňa celú noc. Bubeník je sypmatický hispánec s veľkou kečkou, pekelne sa sústredí a vyzerá ako prerastené decko za hračkárskymi bubonami, ale mastí kurevsky. Spevák sa niekoľkokrát ponosí na rukách rukatých, refrény odreve tiež väčšinou publikum, chlapci z kapely sa dušujú, že je to najlepší koncert turné. Čo dodať, všetci sme vyšteglení, vyrevaní, pripití a spotení a chceme viac a viac a viac. Ale aj divoký rokenrolový večierok má svoj koniec a po záverečnej hymnickej Anthem sa stratia ako para nad Texasom. Po koncerte si chladíme motory pivom a pozorujeme ako sa bavia chlapci na turné. Na dlážke klubu hrajú kocky, karbaníci, a očividne tomu prepadli. Nadšení sa potom so Smetiakom presušíme ku kamošom a zaspíme ako dva ošťaté balíky slamy.