PUNKGEN

Turbovíkend sa začína v piatok poobede. Klasicky si vymyslím doktorku a zdrhám z roboty. Cítim sa ako školáčik, čo blicuje a to ma fest baví. Je to úplne krásne, keď máte na piču robotu a musíte z nej zdrhať, lebo zamestnávateľ vám nechce dávať dovolenky. Vychádzam zo závodu, vykračujem slnečným dňom a čaká ma skvelý víkend. Stopom sa najprv prepravím do Rožnovského klubu Vrah. Tam sa stretnem s mojimi turbodruhmi a ideme na Setkání Svobodných Duší, čo sa tu každoročne koná. Festivalík tentokrát otvorím ja so svojím špinavým folkenrolom a potom už idú miestne legendy Telefon, brnenské peklo See You In Hell a nakoniec nemeckí mastiči Solid Decline. Vrah praská vo švíkoch, hutný večer ako má byť, prepijeme a prefajčíme sa až do rána bieleho.

Po krátkom spánku pokračujeme ďalej na západ v trojici ja, Žužu a Smetiak. Na obed sa súkame do turbovlaku smer Praha, keďže v našich stavoch nie sme celkom vhodní adepti na stopovanie. V prerobenej stojáckej časti reštauráku sa vyrochníme na koberec a konzumujeme vínko. Tete čašníčke sa to nepáči, tak si kupujeme u nej plechovkáče aby nepovedala. Sme mierne rozšafní a za chvíľu už aj vyťahujeme gitaru, fotíme sa so spolucestujúcimi, dokonca aj s tetou čašníčkou. Môj opitý recitál vo vlaku ukončia dve folkáčky, čo spustia dáke svoje hity a vydrží to našťastie až do Prahy. Až vonku pred stanicou sa gitary bohužiaľ opäť chopím ja a širokej verejnosti predstavujem svoj nový crust folkový projekt Rúbanisko. Do našej družnej turbopartie priberáme Peťa a ideme pokračovať v konzumovaní piva a a zakázaných látok na Žižkov. Sme hluční, extrémne vtipní a roztomilí asi ako hejno komárov pri jazere. Ale verím tomu, že komáre sa vždy perfektne bavia. Objavujú sa prvé náznaky hulvátskeho spevu I GOT ERECTION.

Do Akropoly prichádzame okolo siedmej v tej najlepšej turbonálade. Pred klubom stepuje turbojugend z rôznych zasmradených kútov Európy. O Turbojugend Babadag rozhodne ešte nepočuli a my ani nemáme chuť im to vysvetľovať. Pridávajú sa ešte Paldo s Vincom a šup do útrob. Distrá sú ozaj "gigantické", hehehe. Na jednej strane za prázdnym pultom visia tri škaredé čierne tričká Turbojugend za 400 love a na druhej strane zopár počinov od Flaming Cocks, zvyšné módne handry ani nemá zmysel komentovať. Ideme priamo do sály, kde už spomínaní Ohniví Vtáci úradujú. Sála je celkom slušne plná. Veľa ľudí si ich prišlo pozrieť, lebo sa dali dokopy špeciálne pre tento koncert. Ťahy ako z Prahy... No čo, hrali na profesionálnej úrovni, ale nevyzerali teda že by ich to nejak extra bavilo. Rozhodne som videl ich koncerty, kde klub rozkrájali a zažil som ich aj na chlastačke v Blave, takže viem, že to vedeli rozbaliť omnoho radikálnejším štýlom ako dnes. Všetko to doverklikovali bez jedinej chybičky a na záver dali poslušne prídavok. Ale aby tieto moje premúdrelé rečičky nevyzneli úplne zle pre nich, tak tá posledná pieseň ma fakt dostala. Taký rokenrol famózny, vraj ju nacvičili tesne pred rozpadom. No keby takto pokračovali a nerozpadli sa, tak by mohli byť dneska celkom vysoko, tipujem.

Keď skončia Plameňáci, čakám že sa začne brutálne obsadzovanie predných pozícií, ale nebolo tomu tak. Na koncerte je totiž úplne primeraný počet ľudí. Takže nie je problém si skočiť na pivko, vrátiť sa do sály a nikam sa netreba tlačiť. Ani vstupné nebolo najmenšie, takže možno je to aj tým. A turbovečierok môže začať. Ja som teda značne poničený po včerajšku a aj dnešný turbochlastací deň mi prebúral dieru do mozgu, takže menšie hmlisté momenty mám v tento večer. Každopádne to uškodí iba tomuto reportu, lebo ja som v tej chvíli presne v nálade na poriadnu dávku turbo death punku. Ľudia v denim úboroch sa zbierajú, námornícke čapičky sa okolo mňa belejú, mužské publikom drsne prevažuje, dávam si pozor na zadok a opäť so Smetiakom rozbiehame hulvátske I GOT ERECTION. Turbojugend vpredu sa hneď chytia a tento pokrik sa stane v ten večer večným. OCH! ACH! No kde do pekla sú? Nechávajú nás chvíľu čakať. Za pódiom svieti iba obal z posledného albumu. Ale potom sa vyhrnú. "Aj sí a ľot of turbojugent chír," rečie ujo Hank a spustia. Boha, spustia a valia. Ak čakáte, že tu teraz budem menovať songy, tak sa mýlite. Je to totiž celkom jedno, čo hrajú. Všetko sú hity. Refrény idú jednohlasne z celej sály. Hrajú so všetkých albumov, teda okrem úplne úplne prvých. Toľko turbomúdrych rečí sme so Smetiakom pred koncertom nakvákali... rozdelili sme turbotvorbu na tri časti. Na deathpunk časť, na glamovú časť a na punkovú časť. Dnes hrajú zväčša to glamové. Zase ale glamové u nich znamená turboglamové a monumentálne. Idem vyskočiť z kože od začiatku do konca koncertu. Väčšinou len tak skáčem ako opica a keď sa mi v kakáči nahromadí turboenergia, tak idem do kotla a skáčem ako opica tam. A popri tom samozrejme ziapem turborefrény a občas aj slohy. Zachrípnutý som za chvíľu, to však ešte neviem, lebo som zmastený ako turbovlčiak. Turbjugend sú strašne milé osoby, hocikedy sa k niekomu otočím, chytíme sa okolo pliec a ziapeme spolu. Jednoducho skvelá turboatmosféra. Každý kto tu je, túto kapelu miluje a je to cítiť. Je to turboparáda. Na zadok si však dávam neustále pozor. Najpohyblivejší z kapely turbomládencov je jednoznačne gitarista Euroboy. A mastí na tej gitare ako taký malý boh, užíva si to, brhlí sóla od začiatku do konca piesne, vlastne celé jeho hranie je ako jedno obrovské turbosólo. Oproti štekovitému Euroboyovi vyzerá spevák Hank klasicky spustlejšie. Ale celkom sa s tým svojím chlpatým mastným pupčiskom aj hýbe. Jeho predslovy ma ozaj bavia, až sa za brucho musím občas chytať z toho jeho naparodovaného prízvuku a hlavne z tých rečí. Dojde aj na "pussy disidents" a podobné perly. Ale nič nemá na turbopožehnanie, aby sme sa čo najviac opili a spravili niečo, za čo sa budeme na druhý deň strašne strašne hanbiť. Aký je roztomilý, keď sa snaží byť zlý. Happy Tom je ako igráčik, námornícky homo imidž nikdy nemení, spieva a na basu hrá spoľahlivo. Takisto zvyšní dvaja, ktorí boli akosi v tieni, myslím samozrejme svetelne. Koncert má len jednu vadu, je krátky. Naozaj sa celkom podivím, keď prvý krát zložia nástroje. Samozrejme, že opäť mohutne skandujeme I GOT ERECTION, stádo turbohulvátov, aké krásne. Ešte vyjdu raz a hodia posledné tri. Na záver nemohli dať nič iné ako Erection. Potom sa odporúčajú a na znak toho, že už neprídu späť sa z reprákov spustí Back In Denim, ktorú so Smetiakom ziapeme štýlom "prekričíme všetky repráky sveta", ale naše totálne zdevastované hlasivky nás mierne zrádzajú, takže musíme vyzerať odhodlane, turbonapito a prinajmenšom srandovne. Ciboha, to bol koncert. Plný turbomelódií, humoru a homosexuálnej energie vo vzduchu, hehe. Ale všetko s vážnou tvárou a "denim demons" okolo. Po koncerte chlastáme hore v bare a nič z toho už nestojí za reč. Však to každý pozná až príliš dobre. Pivo, pivo, jointy, stratenie kamaráta, nájdenie kamaráta, opité a premúdrelé reči, motanie sa po nočnej Prahe, neschopnosť vybrať správny nočák, vozenie sa nočákmi, šplechot moču, štrngot kľúčov, chechoty, buchoty, temnota.

Na druhý deň sa zobudím s takou divnou pichavou bolesťou v zadku. Teraz to myslím smrteľne vážne. Som celkom zmätený a preberám celú včerajšiu noc, okamih po okamihu, ale na nič si nespomínam. Vychádza mi to tak, že uja Hanka počúvam viac ako si sám dokážem pripustiť. Tak to teda vyzerá, že mám jednu tajomnú pamiatku na turbonoc a na zadok som si nedal až taký pozor. Cestou z Prahy sedím vo vlaku tak na pol rite a počúvam Turbonegro a zdá sa mi, že hrali každú jednu pesničku. Viem že nehrali. A nech by vybrali akýkoľvek plejlist, boli by to samé hity. Bol to monumentány turbovečer a hocikedy zas. TRBNGR FRVR!!!

#1660 Skulo napí­sal/a: 27.09.2009 22:42:08