PUNKGEN

V stredu šestnásteho vrámci svojho európskeho turné zavítala do Vídňa Švédska punková banda Masshysteri. Musím povedať, že o tejto kapele som ešte asi týždeň pred koncertom nemal ani potuchy (teda ak nerátam že som si v dayafter všimol ich platňu, ktorá mi nič nehovorila), no za tú krátku dobu som si ich absolútne zamiloval a keď som zistil, že sa terigajú okolo Slovenska, bolo rozhodnuté. V stredu som sa do Viedne vybral už poobede s plánom pochodiť trocha s holkou mesto. Čo budem hovoriť, stáda turistov, všetko predražené – lístky na MHD, mapa, dáke jedlo, pitie mi hneď pekne odlahčili peňaženku. Ako obvykle som nestíhal, ponáhľali sme sa teda friško hľadať EKH – squat, kde sa mal koncert konať. Keďže som tam ešte nebol a ako vždy som si zabudol papier s adresou, šli sme viacmenej naslepo, len s tým, že som si pamätal kde približne by to mohlo byť. Pýtal som sa po ceste asi desiatich ľudí, no nikto o EKH v živote nepočul. Už som myslel, že som absolútne mimo, keď som zrazu zistil, že som okolo EKH celý čas krúžil. Nuž, asi slušný squat, keď o ňom susedia nevedia. S tým, že koncert sa mal začať o ôsmej a už riadne meškáme, sme došli dnu, kde nám chlapík s veľkým smiechom zdelil že oni o ôsmej iba otvárajú a keď predkapela začne o jedenástej, bude to úspech. To ma teda vzhľadom na to, že o jednej šiel posledný vlak do BA moc nepotešilo. Našťastie sme stretli skupinku Slovákov, tak bolo s kým popíjať. Inak EKH veľmi pekné miesto, pomaľované steny, zaujímavý bar, extra veľký falafel za „free donation“, v suteréne záchod na ktorom nejdú zavrieť dvere a hneď oproti nemu starý hrdzavý VW beatle(netuším ako sa tam dostal), z ktorého sa na mne chechtá jeho ženské osadenstvo. Ale poďme ku koncertu. Priestor asi 6x6 metrov sa zvučí veľmi pomaly a konečný výsledok tiež nestojí za vela. Prvá začína rakúska HCpunková kapela Determination, ktorá ma strašne nebaví a aj keď hrali asi len 10 minút, pripadalo mi to ako celá večnosť. Treba ale povedať že mali zaujímavého bubeníka ktorého výkon a gestá bolo radosť sledovať, ale to asi tak všetko. Po koncerte som zavítal do minidistra Masshysteri, friško kupujem platňu a vykecávam s bubeníkom, ktorý bol úplne mimo z toho, že sme na nich došli až zo Slovenska, aj keď som mu vysvetloval že „its ´round the corner“. Čochvíla sa začnú ladiť. Bubeník má neskutočne rozjebané bicie, basáčka neskutočne rozjebanú basu, krása. Inak typickí Švédi - ladové tváre, ani pol úsmevu, no akonáhle spustili svoju prvú skladbu „Paranoid“, boli ako vymenení a išli z nich tony emócií. Chytlavé refrény dvojhlasného „sangu“ basáčky Sari a gitaristu Roberta v švédštine si spievala polka EKH, aj keď nikto netušil čo to vlastne spievajú. Melodický, veselý, no zároveň akosi divne melancholický punk s tým krásnym dvojhlasom, z ktorého cítiť Škandináviu, vás proste chytil a už nepustil až do konca. Pred pódiom sa strhla riadna tancovačka a ja som s úžasom sledoval basáčku a gitaristku, dve nádherné blonďavé stvorenia v špicatých kovbojských botách, ktoré si to celé absolútne spontánne užívali a bolo z nich cítiť neskutočnú radosť z hudby. Hrali asi pol hodinu, nakoniec dali asi svoju najznámejšiu „Haktarlek“, potom prídavok „Johnny B goodie“ a potom ešte jeden prídavok ktorého som sa bohužiaľ musel vzdať a namiesto toho ešte neprebraný z toho šialenstva utekal po Laxenbrugerštráse na vlak. To ma síce trocha mrzelo, ale lepšie ako čakať do rána jak naši Slovenskí kolegovia, čo sa rozhodli zostať s tým, že to v pohode stíhajú ;). Ráno ma akurát nepotešil pohľad do peňaženky, ale inak super akcia! Ak máš rád ten druh muziky čo ťa nabije pozitívnou energiou na celý deň, určite neváhaj a zožeň si ich platňu „Var del av stan“ ! Pre mňa objav roka.