PUNKGEN

Ráno sa ani neviem ako prebúdzame už okolo 11, ideme si doplniť promilé, nebudeme predsa jesť na prázdny žalúdok. Volá mi aj Marek (organizátor dnešnej akcie), ktorý chytá infarkty, že ČADi neprídu. Zachádzame do reštaurácie (nebudem radšej menovať, lebo aj zlá reklama je reklama), kde je dnes príšerne zaspatá obsluha. Jedlo zrejme objednávajú z inej reštiky, ináč si to zdržanie nevieme vysvetliť. Biloš atakuje jukebox, kde oprašuje Tublatanku (začal s tým už včera) a robíme si srandu z čašníčky. Po 2 hodinách sa vraciame do klubu, aby sme šli na pivo do ďalšej hospody. Asi o 4 sa už chceme vyteperiť z Košíc na Spiš (plány na návštevu Spišského hradu padla hneď ráno :D), ale zisťujeme, že máme píchnutú gumu. Tak idem so Šimkom hľadať pneuservis, v centre sme našli hneď dva pri sebe, no nájsť niečo otvorené v sobotu poobede je nemožné. By ma zaujímalo, či ľudia čakajú do pondelka, kým otvoria. Šťastie nám asi prialo, lebo prvý okoloidúci, ktorého sme sa pýtali na ďalší servis nám dáva číslo na týpka, ktorý príde do servisu len kvôli nám v sobotu poobede! Veľký rešpekt! Rutinne dáva dole koleso a zisťuje, že je rozjebaný disk, hneď dáva rezervu, dostáva sprepitné a ideme pre zvyšok posádky. Na sídlisku ešte hádžem hrniec domov a už sme mimo mesta. Dodávka je poloprázdna, tak sa v nej rozvaľujeme a po ceste počúvame nové CD. Myslel som, že s ním prídu už na východ, no vydanie sa posunulo na 1.6. Budeš mať pekný deň detí, Malignanti nepoľavili ani o fúz! V Spišskej sme okolo siedmej, Dom kultúry sme našli hneď, akurát sme ho hľadali z opačnej strany :) Dnes sa hrá v starom kultúraku, velikánsky priestor pred sálou, sála obrovská, pódium ešte väčšie, len ľudí akosi niet. Teda sú, ale sú poroztrúsení vo všetkých rohoch kultúraku. Celkovo mi to pripomínalo moje koncertné začiatky na Without shame festoch v Myslave. Vítame sa so známymi, ktorých je tu požehnane, dokonca tu prišiel aj Rišo zo Žiaľu nad Hrobom. Prišli sme tak v polke setu Košičanov Invasion of madness, no dnes im to šľape ešte lepšie ako včera. Asi im pristanú veľké pódia haha. Nejaké staré páky a metly pogujú, no v tom veľkom priestore sú drobní ako mravce. Viem si živo predstaviť tieto staré páky v tomto kultúrnom dome v 88 na Tublatanke. Určite tak tiež zverili. Číslo dva dnes padlo na Obliterate. Grindcore známy vo všetkých končinách Slovenska, dnes počúvam len z chodby od Danovho distra. Technický grind s agresívnym spevom, akurát posledný čas hrajú bez basy na automatiku. Prichádza náhrada za ČAD, a to Time of my life zo susedného okresu. Náhrada viac než adekvátna, aj keď sa to dohodlo na poslednú chvíľu. Bla bla bla .. áno, hrajú aj tento song. Dnes prvý raz len s jednou gitarou, Pali už s nimi nehrá, aj tá druhá gitara chýbala v niektorých skladbách, snáď to do budúcich koncertov doladia, ale to som už asi veľký perfekcionalista. Slovenské skladby skvelé ako stále, ľudia pod pódiom berú Kubovi mikrofón a spievajú sami. Bla bla bla .. Vyčerpaní na chvíľu sadám do zadu sály, kde sú naukladané sedadlá a z diaľky pozorujem Cripplekorps z Prahy. Na bandzone ma to veľmi neoslovilo, myslel som si, že ďalší tuctový casualties chaos punk, no naživo to bolo čosi celkom iné. Rýchly nadupaný crustpunk, hlavne oveľa nasratejší ako z nahrávky. To vysoké pódium im očividne nesedelo. Pre mňa dosť prekvapenie. Ale ako vravím, naživo sú neporovnateľne lepší. A na záver ostravská mlátička Malignant tumour. Opäť rocknroll, fúzy a bordel, ešte možno aj väčší ako včera. Staré páky šalejú, šaleje skoro celý sál, ktorý sa presunul dopredu. Mne vadilo to až príliž vysoké pódium, no aspoň kapela si po ňom riadne zalietala. Dnes zahrané bez technických zádrhelov a tak sa mi zdá, že to dnes bolo aj dlhšie. Gig opäť zložený z nových, starých, nových a starších skladieb, nechýbal ani rádiohit "Sadám Husajn is r n r". No všetko musí raz skončiť, a tak aj Ostraváci sa odpratali z pódia. Legendy sa však nenechali dlho prosiť a zahrali zopár prídavkov, vrátane "Clearance of century". Nasleduje rozoberanie všetkého neživého na pódiu a nosenie do limuzíny. After párty pokračuje na checkpointe Semafor. Pred chlastačkou si dávame najlepšie bagety na Slovensku, ktoré majú hneď pri klube a ukazuje sa nám dnešný nocľah. Luxusná izba na druhom poschodi v ubytovni hneď oproti Semafóru. Vedľajšia izba je zubná ambulancia. Ešteže v nedeľu ráno neordinuje, na mojom chrupe by si riadne namastil futro. Polovica ostáva na izbe pozerať porno kanál a druhá, vrátane mňa pokračuje v rozbehnutej nálade. Najprv špekačkujeme a pijeme vonku, no zima nás neskôr zahnala do ústrob klubu, kde sa pilo a ochutnávalo všetko možné. Domáci pomaly odpadávali, návšteva ostáva. S Korálom sme boli však v patovej situácií, pretože kľúč od ubytovne bol len jeden a Biloš sa nikam neponáhľal. Ubezpečoval nás, že on sa dovnútra určite dostane aj bez kľúča, no radšej na neho dávame pozor :D Biloš opäť rozoberá jukebox Tublatankou ("dík moc", potom mi hučala v hlave ešte asi 3 dni!), ale tancujeme aj napríklad na Slovenské tango :D Pri strážení Biloša sme stratili absolútne pojem o čase a zrazu je vonku pol 10 ráno, svetlo, všetci ľudia už poctivo pracujú a z útrob Semafóru sa do reality vypustilo zopár alkoholických prasiat, sem tam nazývanými aj homo sapiens. Prichádza Danka so Semteksom, keďže je dodávka poloprázdna, hodia nás do Ostravy. Veľmi veľké dík! O 10 sa ku klubu privalila vyspatá druhá polka kapely a môžme sa vydať na vestu. V aute bezodná nádoba menom Biloš zošrotuváva nejakú fľaška z chladničky (my dostávame po jednom hlte, aby sa nepovedalo :D), Danka dostáva asi desať ponúk na svadbu, ináč nuda :D, spím väčšinu cesty :D Zobúdzam sa až pred skúšobňou Malignantov. Ty vole, materská škôlka a pod ňou sa v poobedňajších a večerných hodinách hraje bordel menom Malignant tumour. Dúfam, že ešte keď heali grind core, mali skúšobňu inde. Ináč si ani nechcem predstaviť čo vyrástlo z detí, ktoré tu chodili do škôlky. Vynášame veci dole do podzemia, spomenul som, že obe dni lialo, kcalo a pršalo? Nie? Tak obe dni lialo, kcalo a pršalo. Krásne májové počasie. Šimek postupne rozváža celú kapelu domov. Pred Bilošovým vežiakom je na drzovku na ceste postavený kontainer, keby som nevedel, že bol celý víkend mimo Ostravy, povedal by som, že cestou domov z dvojdňového záťahu skrášlil miestnu cestu. Ale možno má brata, kto vie. Dievčatá píšte! Šimek nás hádže pred stanicu, lúčime sa s ním a tým by mohol aj tento obludný alko report aj skončiť. Trošku ľutujem Mareka, že mu to tak dopadlo. Nečakaná neúčasť ČADu, málo ľudí (vraj mu v ten deň písalo viacero ľudí, že na koncert serie, keď neprídu ČAD, tak nasrať aj na takých ľudí!) a z toho prerábka. Ale vďaka mu za koncert, vďaka aj Malignantom, že už konečne prišli na východ a nesmierná vďaka aj za odvoz! Dúfam, že sme s Vami stačili držať tempo :D tak niekedy po koncerte opäť!!!