PUNKGEN

V ten piatok takmer-trinásteho sa vonku všetci čerti ženia. Padajú stromy, skaly, žaby, svine. Prší, fúka, leje, duje. Cesty sú neprejazdné, v rádiu z toho robia hotovú apokalypsu, štyria jazdci za rohom, pekelné brány škrípu. Ja nepokojne sedím doma a čakám na kamarátov Dana a Dášku, ktorí sa cez tieto nájazdy zdivenej prírody hrnú z východu, aby ma vyzdvihli a odviezli za ešte monumentálnejším zážitkom ako je prietrž mračien, víchrica a koniec sveta. Oni sú ale neohrození a doštrikujú sa až do mojej rodnej dzedziny. Pivko na cestu mám pripravené, môžeme diškurovať a cestovať. A keďže sme nebojácni, zľakli sa hnusné živly a všetko je v zrazu v poriadku.
Ako vždy, prvá zastávka v Rožnove je v krčme Harcovna dolu pod kopcom. Tam za nami dobehne aj Zuza s plnou taškou platní z Prahy, tak sa tešíme o to viac. Pri stole nás identifikuje Kamas z kapely Uštkni a zvezieme ho hore do Vraha, veď cesta je to dlhá a od čoho sú kamaráti, že áno. Vrahovské útroby sa ako vždy napĺňajú pomaly ale isto. Už tam pobehujú akýsi fúzatí podivíni. Ak to nie sú šialení kanaďania, tak nikto. Veruže sú. Na úvod privítanie s domácimi vrahúňmi, dáke vinylové čendže s Martinom Valáškom a potom reči, pivo a jointy vonku pred klubom. Aj by som prepásol prvú kapelu, lebo vždy pri týchto sociálnych aktivitách zabudnem na čas, ale našťastie ostatní majú vnútorné hodinky a počujú lepšie než ja. Social party je kapelka z Opavy. Ešte som o nich nepočul a som veľmi zvedavý, lebo za takýmto názvom sa môže skrývať hocičo. Chvíľu si zvykám, ale potom som v ich objatí ako doma. Traja obyčajní ľudkovia v najklasickejšej rokenrolovej zostave. Hrnú pomalý hardcore s presahmi do všetkého možného. Revú ako pominutí, aj mimo mikrofóny a prekričia aj hradbu hluku, čo valia pred sebou. Úplne ma dostávajú ich DIY aparáty. Gitarová hlava v inej hlave, na kolene zbúchané bedne, buster v krabičke od keksíkov. Srdcervúce ťahanice s dračím dychom za chrbtom. Zničujúce a očistné rituály z opavských hájov. Niečo také som potreboval počuť, ani som o tom nevedel. Kúsok som sa očistil aj ja.
Ani poriadne nestíham vychutnať sociálne aktivity pred Vrahom a už ma opäť ťahajú dnu, lebo začal hrať Wollongong a to si nechcem nechať ujsť. Kedysi v pravekých dobách, sme túto kapelu videli u nás v Žiline v jednom dnes už neexistujúcom klube, kde to rozbalili asi pre desať deciek a došlo aj na stagediving, hehe. Teraz do toho režú úplne rovnako. Wollongong je trohlavá hydra - iné prirovnanie ma nenapadá. Kanaďan Todd reve ako o život takým tým neandertálskym štýlom ako to nazval Dano. Basák ma pohľad maniaka, netuším čo spraví za sekundu, nepríčetne hľadí pred seba a trestá basové struny. Bubeník hádže najnepredvídateľnejšie rytmy rokenrolu. Je to super-jeba-špica-kurva ťažký hardcore-rock s noise pasážami, kvílivými gitarami a odhodlaním zabíjať. Za chvíľu sme všetci mokrí. Vrah je plný a všetko dýcha ťažkými pľúcami. Wollongong vládne pravekou melodikou najstarších obetných tranzov. Som pripravený na popravu. Sekera padá. Hlava mi odletí do rohu...
Masaker však nekončí. Do tretice prídu piati chlapci od bobrej rieky z Montrealu Trigger effect. Namontujem si hlavu naspať a peklo sa môže začať. Tí fúzači, čo sme ich stretli na začiatku koncertu, tvoria rytmickú sekciu a idú vyletieť z kože. Dvaja holobriadkovia po stranách pod pódiom trápia gitary. Každú chvíľu sa vrhajú do príboja tiel a sekajú si svoju cestu pomocou šiestich ostrých strún. Ulízaný speváka sa pohybuje niekde medzi týmto manglom súkmeňovcov a vyziapáva hardkorové kanonády. Neustále je unesený z atmosféry, ktorá tu panuje a opakuje aké je to tu "wicked!!!". Podľa jedinej nahrávky, ktorú mám, som čakal hardkor až do krvi, ale kdesi pod povrchom cítim bublanie rokenrolovej krvi. Všetko to odsýpa ako z kopca spustený bager. Ničivé a podmanivé. Kanadská divočina skrotená do akordov, besné vlky za riťou a strmhlavý útek dolu prudkým kopcom priamo cez tŕne. Toto vyvážajú tí potomkovia francúzov, indiánov a bobrov? To by mali zakázať! Uff. Ak takto drtia na každom koncerte ich československého turné, tak ich dovezú domov v drevených bedniach. Po koncerte niet inej možnosti ako skúpiť nový vinyl od Wollongong s takým krátkym názvom, dosku od Trigger Effect a kedže som všetko minul, ale stretol som ešte speváka zo Social Party, tak mi musel dať ich krásne CD za evráče. A hajde domov. Po ceste dopíjam pivko a miestami spím, miestami bdiem. To zas budem mať o čom rozprávať deťom na školských besiedkach o rokenrole.