PUNKGEN

Nedeľné koncerty sú v rámci turné nutnosťou a tento vyšiel práve na Žilinu. Chlapci okolo kapiel Boiling Point, Unattended funeral a Mobius (všetko sú to tí istí ľudkovia, ako to už býva zvykom) a Mutant crew zorganizovali tento večierok pre francúzskeho solitéra križujúceho naše končiny. Netušil som čo môžem očakávať ani od jedného z aktérov večera a tak som sa šiel pozrieť. Išli sme už iba na záložné baterky, keďže sme za sebou mali náročný víkend na bojkovickom Mišmaši, ale došli sme. Za posledné tri dni som spal asi päť hodín a keď som si sadol okamžite som zaspával, takže som čakal, že ma postaví na nohy aspoň hudba, lebo pivu sa to už nedarilo. Vo dverách podzemnej krčmičky stretávame známe ksichty, vyfasujeme číselká na paprče za smiešneho poldruha eura. Vonku pred krčmou na chodníku po francúzsky popíjame v podvečernom šere. Kde do pekla sú tie štýlové pouličné kaviarenské stolíky? Rozoberáme prečo v Žiline je taká zvláštna móda mať dvojité písmená v názvoch podnikov: Smerr, Boonker, Bullwar, XXL, Retro (tam sú dve r, hehe). Ale na nič neprídeme, iba že si majitelia snáď niečo kompenzujú. Dolu zatiaľ chlapci ladia a o chvíľu aj začnú toto nedeľné matiné, aj keď je večer. Tri štvrtiny Boiling point to je kapela Unattended funeral. Dano preskočil z basy na sedemstrunku gitaru a to je asi tak všetok v rámci rošád. Chlapci spustia hutné pomalé tóny a rytmy, občas preskočí iskra a sypú v power-violence rytme, do toho škrieka Masskillah, ktorý dnes vyzerá akýsi bez nálady, ale šak neni každý deň nedeľa. Nenaspieva toho moc, viacmenej sa to celé odohráva v inštrumentálnej rovine. Baví ma to, chlapci vedia ako sa mastí bahnitá muzika. Dve tretiny Unattended funeral sú zase kapela Mobius. Niekde v polovici koncertu sa tam asi aj pretransformujú, lebo Masskillah odloží mikrofón úplne a stane sa nestranným pozorovateľom. To už mastí iba Dano s Fokulárom, a najmä paličky ma v tomto prípade baví pozorovať. Dano toho v rámci štýlu moc nenavymýšľa, ale občas sa fajne pohrá s efektami. Recept je jasný: vyhuliť všetko do nepríčetna a pomalšie a pomalšie a pomalšie a sem-tam to rozbiť dákou sypačkou. Pekne pekne. Už čakám, že štvrtou ich kapelou bude niekto z tejto dvojice a delenie Boiling Pointu bude dokonané, hehe. Počas koncertu sa občas strhne dáke to kolečko a či výskoky jeden cez druhého, ale všetko v takej nedeľnej únave. Po skončení je čas na prehrabanie frantíckeho distra. Veľa kapiel tam nepoznám a tak aspoň podľa pekného DIY obalu beriem dáku power-violence kompilačku a švédsky punkrock za pár šupov. Francúzov sa tam motá aspoň päť, ale hrať bude iba jeden s názvom Le veru berlue (v mojom chabom preklade niečo ako Zatmenie pred očami alebo Halucinácie). Chlapčisko s onálepkovanou elektrickou gitarkou a dákymi krabičkami. Pustí si unca-unca rytmus, začne hoblovať na gitare a do toho si ziape svoje žabožrútske texty, ktorým nikto nerozumie. Silne mi to pripomína mojich obľúbených Bérurier Noir, a on to galgan zvláda všetko sám. Obhrublé elektronické bicie (čo ich majú všetci francúzi patentované?) a zbustrovaná gitara (tiež znie tak akosi typicky francúzsky) a aj ten skandovaný spev je celkom podľa berurier-nori šablóny. Ani toho moc medzi pesničkami nenahovorí. To mi celkom vadí, lebo ako mám doboha vedieť o čom spieva? Keď idem do zahraničia, tak zabezpečiť aspoň aký-taký pochop domorodcov je podľa mňa veľmi dôležitý. A nevyzerá, že by spieval dadaistické bláboly. Súdiac podľa intier z demonštrácií a prejavov, ktoré si púšťa, to budú celkom angažované texty. Škoda, vystúpenie by malo väčšiu hĺbku. Tie ruchy a zvuky si púšťa z diskiet (!!!), to keď sme s Rebríkom zbadali, tak získal u nás sto bodov, hehe. Nuž a žilinská omladina na jeho one-man-disko-punk zareagovala mohutnými tančekmi, bitkou s ťažkými koženými vankúšmi, kolečkami a hadíkmi. Najlepšie kreácie dáva opitučký Miňo, môže ísť do súťaže o rozbitú diskoguľu. Ostatní frantíci, čo tam boli so svojim elektrickým bardom, sa nestačili čudovať a už aj boli v hadíkovi. Totálne disko-pogo-pit-šialenstvo, hehe. Toto ma teda prebralo. Ani týpek s gitarou nechápal a hral ako najatý. Okolo deiatej musel byť koniec, ale bolo to akurát. Ešte sme si vypočuli duchaplné dialógy Miňa s francúzskymi slečnami a jeho angličtinu plnú lingvistických skvostov a mohli sme ísť zničení domov. Ani neviem ako som sa došuchtal do postele a v pondelok ráno zase čelný náraz s realitou. Áááááá!!!!

#2019 dáša @ napí­sal/a: 19.07.2010 10:38:55

#2018 miňo napí­sal/a: 18.07.2010 23:13:38

#2016 dano napí­sal/a: 17.07.2010 16:56:44

#2004 fokular napí­sal/a: 14.07.2010 11:44:30

#2003 dáša @ napí­sal/a: 14.07.2010 07:44:07

#2002 masskillah napí­sal/a: 13.07.2010 22:35:46