PUNKGEN

Tak a je to tu! Sám pán Robson Da Silva Felipe aka Fofäo aka BESTHÖVEN osobne prvý krát v Európe! Hneď po prečítaní tejto informácie píšem Fofäovi, že má jeden flek v Košiciach istý. Na to mi odpisujú páni z Agipunku, ktorí organizovali celé turné, že so Slovenskom počítajú maximálne tak s Bratislavou, aj to nie je isté. Po niekoľkých zaujímavých mailoch to vzdávam s tým, že si aspoň urobíme výlet. Do cesty sa nám však pritrafili MONDO GECKO, s ktorými sme chceli obísť celú slovenskú časť ich turné a zakončiť to koncertom v Koperi pri Jadranskom mori, ako každý rok po Balkanike. Pekný plán, ale ledva by sme si namočili nohy a museli by sme utekať na vlak, aby sme stihli Ffud. A kde vopchať brazílsku národnú muziku? Ešte aj Ffud sa kryl s bratislavským vystúpením, škoda, že sa celý ten cirkus nepodarilo spojiť s Fuddom. Takže plán je nasledovný, pochodiť s MONDO GECKO aspoň Slovensko, na otočku sa vyspať aspoň jednu noc doma a spraviť si predĺžený víkend s krastovou zastávkou vo Viedni, potom 2 dni Ffud a späť.
Ako pre pána podnikateľa pre mňa prichádza zrána auto hneď pod vchod, nakladáme celý distro bordel do auta a smer Uhorsko. Bohužiaľ sa ešte zastavujeme v Collosseu, pretože Izraelčania tu zabudli po koncerte stojan na činel. Že skôr padne kapitalizmus, ako zaparkujeme cez deň niekde zadarmo v centre, som vedel, ale že budeme musieť parkovať až o nejaké 4 ulice ďalej, som ani netušil. Stojan som nenašiel, takže som absolvoval prechádzku úplne zbytočne. Teraz nám už nič nebráni šliapnút na plyn a frčať cez maďarskú diaľnicu do Viedne. Omyl. Auto je tak naložené, že pri každej druhej zákrute počujeme škaredý zvuk chŕŕŕŕŕŕ. Haraburdy z distra asi vážia viac, ako som si myslel. Ako mávnutím čarovného prútika hneď po prechode pomyselných hraníc prestáva auto chŕčať. Že by to bolo spôsobené lepšími cestami? Prechod Maďarskom je ako stále nudný. Rovina, sem tam nejaký veterný mlyn a ďalšie roviny. Aby sme sa vyhli kupovaniu rakúskej dialničnej známky, otáčame to pred Österreichom na Bratislavu a opäť počujeme zvuky, ktoré nám celú cestu chýbali. V Bratislave sa ojebávame, nielen čo sa týka nájdenia správnej cesty do Vídne, ale tankujeme, aby sme ušetrili. V Rakúsku hneď na prvej pumpe zisťujeme, že sa šporivosť niekedy nevypláca. K Viedni už to nie je ďaleko, ideme cez mestečká, ale cesty sú opäť parádne, tak nám to nevadí. Sleduje nás kamera .. teda helikoptéra vo vzduchu. Úspešne sa jej stratíme na predmestí Viedne. Hľadanie Wagenplatzu nám akosi nejde, aj keď sa cez celé centrum dostávame k Práteri. Točíme sa s autom dokoola ako kokoti, potom aj pešo, ja sám som šiel až niekde za práterovský park, pýtal som sa ľudí a tí na mňa čumeli ako na zjavenie, aby som im neubližoval. Nakoniec apatickí pristavujeme pri nejakej ohradenom plote a čumíme s otvorenými ústami, že dnu vchádzajú onášivkovanci. To sa môže stať len v Rakúsku, možno v Nemecku. Na jednej strane obrovský zábavný park Práter s tisíckami turistov denne, z druhej strany luxusný presklenný hotel, z ďalšej obytné domy a v strede toho všetkého oplotené územie s karavanmi, squatom, koncertami a krastovými obludami. Po vojdení do areálu nás zarazí slečna s flexou v ruke, potom ďalší týpek, ktorý si stavia z dreva prístrešok. Úplne DIY! A konečne nachádzame koncertnú miestnosť. Nie je nijak veľká, je tu ešte len obsluha baru, kapely a asi 5 ľudí. A to sme si mysleli, že hľadaním miesta sme niečo zmeškali. Ideme po ešte nejakú tú plechovku do neďalekého diskontu a platíme dobrovoľné vstupné. Už vidím, že keby sa také niečo zaviedlo u nás, 90% ľudí by dala 50 centov alebo maximálne euro. Pri vstupe stretávame slovenských emigrantov, tunajších gastarbeiterov, hneď nás ponúkajú svojím usmrcovákom (cola+rum+citrón). Ale už konečne ku koncertu. Ľudí sa nazbieralo, keď preháňam, tak 40. Najlepšie, že hlavným argumentom, prečo Agipunk zamietli koncert u nás bolo, že by sa to nikdy nezaplatilo, ich škoda, mohol byť 10 krát taký bordel! Dosť ohováračiek. Role predkapely sa ujal bratislavský BETON, žiadne vtieranie, zajtrajší koncert je v ich réžií a navyše majú split sedmičku s božským Kájom, ups teda BESTHÖVENOM. Opäť zmena zostavy, to s diktátorom Lichtlem nevie nik vydržať? Nový spevák (Had z ADACTY) a nový bubeník. Ľudia sú napchatí vpredu, ale len sem tam niekto pohrozí päsťou, aby sa nepovedalo. Krastový pohreb budúcnosti? Pritom zvuk úplne hutný black metal, najviac vyniká asi basa. Na druhej strane spev bol úplne dojebaný. Možno to bolo nedostatkom skúšiek, sem tam vypadávali slová alebo to nepasovalo do pasáží. Dúfam, že deň na to to v Oblude bolo lepšie. Zazneli čo-to zo splitka s BESTHOVEN, sľubovaného splitka zo SKELETON (výjde to vôbec niekedy??), ale aj nejaké nové skladby. Nová nahrávka bude úplné black crustové inferno! Len dúfam, že sa ten spev dovtedy zlepší. Nakoniec ešte prídavok v podobe kaveru "A way to the total end" pre brazílsku návštevu. Tu niekedy sa konečne zoznamujem s Fofäom aj osobne, dávame nejaké usmrcováky a kecáme, ako sa mu páči v Európe. Sympatický človek, aj keď trochu málo zhovorčivý. Ale prelomili sme jazykové bariéry a už to šlo. Čo hralo po BETONe veľmi ťažko opísať. Prvou kapelou, ktorá tiahla celé euroturné boli Taliani N.O.I.A., o ktorých som predtým v živote nepočul. Výzorom pripomínali našich fotrov, ktorí za socíku jazdili po rockových a metalových koncertoch s dlhými vlasmi v riflovkách, no po dvadsiatich rokoch im ostali už iba tie dlhé vlasy, riflovky a prepitý výraz. Dosť somarín, N.O.I.A. = úplne šialený metal, v ktorom si nájde každý svoje, či thrash, prvky crustu alebo brutality. Nechápavo som čumel, ako im prsty lietali po gitare a base. Žiadne onanistické 5 minútové sóla, všetko šlo v rýchlosti, riffy pripominajúce sóla .. zvrhlosť! Pokiaľ viem, majú vonku dve dlhohrajúce nahrávky, určite sa po nich pozri a prekvapia ťa tak, ako mňa. Pred KONTATTOm si ideme zdvihnúť ešte viac adrenalín do Práteru (nie že by ho nutne bolo treba zvýšiť), keď je to hneď za plotom. Dávame centrifúgu, na ešte jebnutejšiu kobru už so mnou nikto nechce ísť. Ach tí východniari nie? Vraciame sa v strede setu KONTATTA, čo ma aj mrzí, keď som videl s akým nasadením predstavujú ľuďom svoj brutálny crust. Ich druhá kapela CAMPUS STERMINII ma ani s desatiny tak nebavila. Úplne nuda oproti Kontattovcom. Nevadí, stále hrajú po rôznych festivaloch. Po nich už konečne prichádza "to", kvôli čomu je celý ten pojazdný cirkus po starom kontinente - BESTHÖVEN!!! Na mieste sa vynára otázka, ako môže mať jednočlenná kapela koncert? Zopár koncertov už táto jednočlenná kapela absolvovala v rodnej Brazilií a stále si ujo Fofäo prizval na pomoc ľudí z nejakých kapiel. Nijak tomu nebolo ani teraz, zvyšok kapely tvorili ľudia z N.O.I.A. a KONTATTA, ktorým sa pred turné poslal playlist, tí ho naskúšali bez hlavného hrdinu, deň pred turné dali spoločnú skúšku a všetko klaplo na jednotku. Ja viem, nič svetoborné, samé bomby, hroby, vojny, nič nové, len nasraný špinavý d-beat, ktorý je z dosiek a naživo tak KUREVSKY skvelý! Peklo sa začalo zvoľna pomaly, skladbou "Born to kill", aby potom mohli zaznieť pecky ako "Life of death" alebo "A building full of innocent". Pomedzi to covery od DISCLOSE alebo ANTI-CIMEX, čo chceš viac? Som v nebi. Orgazmus. Nájde sa šialenec, ktorí to vie zahrať autentickejšie? Nejaké to pogo sa hlavne na tieto covery rozbieha, ale žiaden riot ako v Janove 2001. Keď každá kapela na svojom turné hrá vo Viedni, nie je sa čomu diviť, ani čo do počtu účastníkov ani znudenosťou. Ale hralo sa predovšetkým z novej dosky, ktorú vydávali Agipunk pred turné. Najlepšia nahrávka, akú som kedy počul od tohto hyperaktívneho Brazílčana a že ich nie je málo. Po koncerte si vyzdvihujem rezervovaný limit a picture split 7" BESTHÖVEN / KONTATTO. Druhá menovaná kapela si u mňa získava stále väčšie a väčšie sympatie. V distre ešte nachádzam LP EXTREME NOISE TERROR / CHAOS UK a som spokojný ako malý capart, ktorého idú práve nakojiť. Po koncerte ešte kecáme s Fofäom, napriek jeho angličtine melieme o všetkom možnom, ukazuje nám aj fotku svojho syna, ktorého vedie už odmalička k správnej muzike. Čumíme na týpka, ktorý má už hotovú väčšinu zo svojho prístrešku. Šialenec, no treba sa nejako zabezpečiť na zimu :) S gastarbeitermi rozmýšľame, ako strávime noc, no nakoniec volíme cestu priamo do Serede. Lúčime sa s pozostalými a squatom umiestneným vo výbornej lokalite a už sme vonku z Viedne. Po istom čase prichádzame na to, že ideme po dialnici, známku nemáme, tak z nej hneď zliezame, ešteže nás nik nevidel. Pokuta sa vraj pohybuje od stovky vyššie. V Blave vraj blúdime, ja sa zobúdzam až v Trnave, kde hľadáme ukazateľ na Sereď. Ten nikde nie je, kto by aj šiel do Serede že?, tak skúšame všetky možné smery. Ideme ako mantáci cez Hlohovec a opäť po dialnici bez známky. Máme veľké šťastie, že to nikto nikde nekontroluje :) Zastavujeme nejaké dve dediny pred Sereďou doplniť zásoby, akurát sa tu otvárajú miestne potraviny. Pred Kempingom sa konečne kľúče od auta hádžu do trávy, sadáme pred Váh, kde sa vyberá pitivo a Denis - náš šofér, ktorý dal bez odpočinku trasu Košice - Viedeň - Sereď (kapely kontaktujte ho ako šoféra, je nenáročný, platiť ho môžete aj v naturáliách!) sa konečne môže napiť. Za prudkého svetla vyberáme spacáky a spokojne po veľkom zážitku ako škôlkari zaspávame s komármi pri vode ..