PUNKGEN

Pokúsim sa túto "dovolenku" opísať podrobne aj s odbočkou vo Viedni. Sobotný koncert u mňa už začal vo štvrtok o 4 ráno v rýchliku do Bratislavy. Viem, že to znie nelogicky, ale vtedy sa začala moja svätá púť. Vo vlaku je nuda, zväčša len neprítomne čumím von do tmy. Východom slnka sa to zlepší, za Piešťanmi sa krajina ukrutného Sibíra mení na vypriahnutú púšť so žiarivým slnkom, kde o snehu čítali tak maximálne v novinách. V Bratislave prestupujem na rýchlik do Viedne a vôbec sa nečudujem, že celú posádku môjho vagóna tvoria Slováci a Slovenky. Na Südbahnhofe ma vyzdviháva Boris, miestny prisťahovalec zo Slovenska, ktorý kradne slušným Rakúšanom prácu hehe. Cez zimu má voľno, takže sa môže naplno venovať návšteve. Ideme k nemu hodiť moje haraburdy na osquatovaný barák Pankahyttn a užívame si pritom ako správne socky výhody cestovania zadarmo a pitia na verejnosti. Už z diaľky je vidieť, ktorý barák z ulice to bude. Pankahyttn sa nachádza na Johnstraße a je to obrovský 3 poschodový barák, na poschodiach so samostatnými izbami a bytmi pre jeho obyvateľov, dole je bar, na dvore krytá sála na koncerty a v samotných sklepných útrobách aj skúšobňa, ale k nej sa dostanem neskôr. Ďalšou zaujímavosťou je, že väčšina obyvateľov sú freegani a aj takmer celé zariadenie squatu bolo nájdené pri kontaineroch. Vedel som, kedy mám prísť, dnes je štvrtok, a to je deň, kedy sa otvára bar, mimo iného sa tu ešte robia aj párty a rôzne varenia. Ach, len niekoľko kilometrov od hraníc a celkom iná mentalita .. keďže je treba urobiť zásoby na večer pre bar, ideme do obchodu cez cestu, kde do dvoch vozíkoch napcháme cez 200 pív a nejaké fľaše páleniek. Po povinnej výbave ideme na druhý koniec Viedne po pani vydavateľovú. Po vrátení sa do jamy levovej si varíme dajme tomu mexickú omáčku s tofu, ktorú prekladáme pivami a ohováraním slovenských primitívnych nátur. K večeru sa ideme pozrieť do skúšobne do podzemia, kde skúša miestna punková kapela. Názov vôbec nepadol. Mužsko - ženský spev, 2 gitary, basa, bicie, nikomu nerobilo počas setu problémy vymeniť si so svojím kolegom hudobný nástroj. Po asi 15-tej permutácií, keď za bicie sadá Boris, volíme radšej dupľu obedovečera na izbe. Potom sa otvára bar, púšťajú sa pod Borisovou taktovkou výlučne slovenské kapely, dávame nejaké lahváče a za odmenu z izby pre DJ prinášame borovičku a sme opäť na Slovensku ..

Ráno mám ihličie ešte aj za ušami, ale budík sa nedá ukecať, čas už vôbec nie, a tak vyrážame na stanicu. Lúčime sa s Borisom, ktorého priniesli na izbu o 5 ráno a ešte s oboma očami zalepenými ledva vníma, že odchádzame. A už sme v metre. Len tak tak stíhame rýchlik do Brna. Za necelé dve hodiny už smrdíme v moravskej metropole, ako správni turisti meníme eurá za koruny a hurá dnes osquatovať Papagája v Řičánech. Ten nás už čaká na zastávke, dávame u neho akési sójové srandy, ale ryža k nim bola perfektná. Aj dnes absolvujeme rodinný nákup, na ktorom sa kupujú asi 3 prepravky piva a nejaké pochutiny k tomu. Už Dnes totiž majú priletieť páni z ostrovov, takže musí byť všetko eňo ňuňo tip top. Luxus je luxus. Vraj sú to páni v rokoch, ktorí sa na žiaden alkoholický záťah sem nechystajú, pre mňa je to po včerajšku dobrá správa. Kým ich bol Papagáj vyzdvihnúť na letisku, ja som si dal šlofíka (minulú noc som toho veľa nenaspal a mať na raňajky aj olovrant pivo sa neukazálo ako najlepší nápad). Návšteva z ostrovov je hladná, a preto sa ideme najesť do vedlejší vesnice, kde majú skvelý výber vegetariánskych jedál. Zvyšok večera statočne útočíme na prepravky plné lahváčov, počúvajú sa dosky a kecá totálne o všetkom. Odpadávam medzi prvými, ale bujará párty pokračovala až do skorých ranných hodín.

Ráno som pre zmenu hore medzi prvými, páni v rokoch sa odviazali, bujará párty zanechala po sebe poriadny bordel, od rozbitých fliaš až po gurmánske prekvapenie v igelitovej taške na balkóne. Po raňajkách sa ideme prejsť po okolí, schopný pohybu je až jeden člen kapely, zvyšok sa váľa v posteliach až do večera. Veľmi produktívny deň pre všetkých. Ale veď sú na dovolenke. Prejdem už konečne od bulváru k samotnému koncertu. Bolo asi pol 6, keď napĺňame Papagájovu dodávku haraburdami z distra, medzi inými aj knihu "The day the country died" o histórií anglického anarchopunku v rokoch 80 až 84. Dúfam, že ak si bol na koncerte, tak ti už táto encyklopédia trčí rozčítaná z poličky. Starouši so sebou doniesli nový 10", bohužiaľ vo veľmi jednoduchom prevedení, bez búkletu a len vo vnútornej papierovej kapse. Nezvyk na politickú kapelu. Na Favále sme prvý krát a udivujú nás tunajšie priestory, backstage pre kapely, ďalšia miestnosť pre bar, šatňa a v neposlednom rade velikánska sála na koncert. Super! Pomaly sa to tu začína zaplňovať, prichádzajú ľudia aj zo zahraničia a Slovenska, na žiadne fiasko to nevyzerá. Po výkonoch posledných dvoch dní meníme nepožívateľné miestne pivo za 30 kč za džús a ideme sa pozrieť na prvú kapelu. Tými sú MÖRKHIMMEL, ktorí neboli avízovaní na plagátoch. Pekelné prekvapenie už hneď od začiatku. Pán Slávek má po svojom boku opäť komplet novú zostavu, s ktorou už stihol dobiť aj studenú Škandináviu. Čo s tebou nikto nechce vydržať? Konečne už s dvoma gitarami, z toho jedna v rukách nežného pohlavia. Brutálne temný a hutný black metalový zvuk mi pripomínal BETON vo Vagonplatzi vo Viedni. Spomeň si ešte na spevákove pódiové excesy a máš recept na kvalitný black metal crust core. Až na song "Sheep in the labyrinth" hrali samé nové skladby. Pomalšie, ale brutálne prešpekulované. Už aby zvečnili tento hluk na svoju tretiu LP, ktorá má tento rok výjsť. Za nimi nasledovala jihlavsko - brnenská trešovica RAPSÖD. Kapela je v skvelej forme (vrchol ich podľa mňa ešte len čaká) zvečnili ju na split 7" s PRŮMYSLOVOU SMRTÍ a dokázali aj na tomto koncerte, že nie sú žiadni sráči. Basáčku, ktorá s nimi ešte obišla slovenské turné, už bohužiaľ vystriedal nový člen. Možno aj preto boli na začiatku niektorých skladieb mierne seky. Ale keď sa už rozbehli, tak to bol parádny thrash hard core. Veľká škoda, že má Favál tak veľké pódium, možno by sa ten začínajúci kotol pod kapelou rozrástol do väčších rozmerov. Playlist podobný ako naposledy, aj keď okresaný o cover DÁŠI FON FĽAŠI (časová tieseň?), ale nechýbali najznámejšie hity "NSBM" alebo "Ruce od krve". Len druhá kapela a už je latka nasadená tak vysoko. GRIDE s tým vôbec problém nemali, aj keď hrali len vo štvorici čo sa stáva vraj výnimočne raz za 10 rokov, ako na začiatku spomenul všemocný otec Inius I. Aj tak nechápem, ako to Puffätorr zvládol celé sám, extrémne šialené riffy a sóla. Playback? Nie, pank jako kráva! Zbytočne písať o skřípote z posledných dvoch dosiek. Surrealistický fast core. Zo zlatého fondu českého grindu vybrali "Arogance moci", "Uniforma" alebo "Lobotomie vírou". Bordel ako vždy. Nemám viac čo dodať. V očakávaní, že sa grajdi dohodnú a zahrajú ešte nejaký song, vychádza na pódium týpek s menšou prednáškou o blokádach nacistických pochodov, snáď im tie Drážďany výjdu. Menšiu pauzu, kým Malignanti donesú na pódium všetky pakšamenty, trávime tlacháním o doskách pri distre, aspoň som si stihol omakať flexi vinylovú pohľadnicu. Mám námet na svadobné oznámenia :) Pre odľahčenie rýchlosti na koncertnej diaľnici, ale nie nasadenia je tu ďalšia kapela - MALIGNANT TUMOUR. Najfúzatejší motörcrust vo vesmíre alebo ako niekto za mnou celý koncert kričal ostravskí Kabáti. Každý má na nich zrejme iný názor. Na uvoľnenie srandovné hlášky medzi skladbami. Koncert nemusí byť vždy iba smrteľne vážny. Jedno je isté, vedia poriadne roztancovať celú sálu, dokonca aj v kuse niekto skákal z pódia. Ktorý fanda by odolal tanečným hitom ako "Earthshaker", "Satan rise", "We are the metal" alebo starej skladbe "Fuck the NATO" nacvičenej k príležitosti oslavy dvadsiatych narodenín. Ešte tak raz vidieť MT pred ich evolúciou .. Zadová plachta prezrádza, že prichádzajú konečne tí, kvôli ktorým tu prišla väčšina z nás. Pre priblíženie atmosféry musím citovať z vyššie spomínanej knihy: "ANTISECT byli obecně považováni za jednu z předních kapel anarcho-punkové scény, a spolu s AMEBIX pravděpodobně, byť nevědomky, odstartovali morovou ránu "crust punku", definitivní vítězství nepraného oblečení a nemytých vlasů. "Jak šel čas, naše zprvu ježatý vlasy se měnili v dready, a na še oblečení bylo pořád víc rozervaný a ... ehm, méně čistý." říká Pete. "To nebyl žádnej módní postoj, jen se v tom odrážel životní styl, jakej jsme vedli ... A jestli sis někdy zkoušel natužit bodliny v půl sedmý ráno na autobusový zastávce ve Winslow, po noci na prvotřídním speedu, tak asi víš, o čem mluvím. Některý z nás se zapojili do různejch organizací na ochranu práv zvířat a začínali jsme mít reputaci divnejch vegetariánskejch anarchistů bez smyslu pro humor ... A bejt divnej vegetariánskej anarchista bez smyslu pro humor, to byla tenkrát zatraceně těžká práce. Některý z nás byli vegani, a to už bylo úplně padlý na hlavu - sojový mlíko a rostlinný máslo, který šlo sehnat akorát v prapodivnejch košer obchodech, nebo od naprosto pochybnejch lidí, ze kterejch se vyklubala Ježíšova armáda. Strávili jsme šílený množství času v knížkach a snažili se najít recepty na jídlo, který by nám aspoň chutnalo. Dokonce jsme zkoušeli vyrábět vlastní nekožený martensky, ale výsledek nestál ani za řeč, takže jsme se museli uchýlit k ne až tak stylovým černým teniskám - v létě to smrdí, v zimě v tom mrzneš."" Ak si o ANTISECT predtým nepočul, tak myslím, že si dostal aspoň akú - takú predstavu. Kapela má oficiálne len jednu LP a singel, ak nepočítame množstvo živákov a najnovší tour 10", hrala v rokoch 82 až 87 a v roku 2011 sa dala s pôvodnými členmi opäť dokopy. Dosť bolo minulosti. Fotríkovci už majú síce dready ostrihané, ale zo včerajška sa už zotavili a od začiatku nepoľavujú. Vekový rozdiel? Na to hneď zabudni! Po dlhom intre vybehujú na pódium obaja speváci a už to ide. Zimomriavky od prvých akordov. Viac anarchopunk ako crust, ale s nasadením nasraných dvadsiatnikov. Pete sa vedel na svojej gitare totálne vyblázniť, priestor na to mal v mnohých inštrumentálnych pasážach, kedy gitara od exrémnych riffov skĺzala až do melancholických pasáží. Zážitok sa prehĺboval aj tým, že sa skladby väčšinou ani neprerušovali, ale bez toho, aby ste si to všimli, hneď sa nadviazalo na ďalší song. Ani dva doplňujúce sa vokály nemohli nikoho nechať pokojným, napríklad v skladbách "Heresy" alebo "They". Najväčšie skvosty koncertu! Tuším zahrali aj nejaký nový song ako prídavok, v ktorom text spevák čítal z papiera. Po tomto výkone by ani nikto neuveril, že kapela mala takú dlhú pauzu. Po koncerte sa nám veľmi v klube šmejdiť nechce, s ešte otvorenými ústami podávame ruky nemalej kôpke ľudí a ideme ešte niekam do centra na pejvo. Nakoniec tu prichádza aj Kocour z RAPSÖDU, zakecávame sa, až je vonku svetlo. Stíhame ešte smažák oproti stanice a sadáme do žltého väzenia na kolesách. Z našej vône musel mať minimálne steward radosť. Haha!
Velikánsky rešpekt Papagájovi, že šiel do rizika pozvať 14 rokov nehrajúcu kapelu, aj keď nejakých ľudí určite prilákali aj "predkapely" a za možnosť stráviť večer v štýle briskej neortodoxnej párty. Vďaka za skvelý koncertný zážitok! Ľutujem len, že som zaváhal pri kúpe 10", aj keď mal hrozné prevedenie. Hello there, how´s life?

Aj keď som toho názoru, že ti videá neurobia v izbe atmosféru koncertu, tu ich je hneď niekoľko v skvelej kvalite:
MÖRKHIMMEL: http://www.youtube.com/watch?v=UHOKQEA-ONM
GRIDE: http://www.youtube.com/watch?v=3I18xpFI8AQ
MALIGNANT TUMOUR: http://www.youtube.com/watch?v=UHOKQEA-ONM
ANTISECT: www.youtube.com/watch?v=TY2bR8WnKIg

#4205 pfrt napí­sal/a: 15.07.2012 23:24:48

#3774 axc napí­sal/a: 12.02.2012 15:08:33

#3768 retsil napí­sal/a: 11.02.2012 11:11:49

#3767 Majo napí­sal/a: 11.02.2012 11:04:35