PUNKGEN

Konečne nejaký poriadny koncert v Collosseu, ktorý by stál za zmienku. Z trojtýždňového turné sibírskeho mlynčeku na mäso vyfasovalo Slovensko až tri dátumy, ten košický vyšiel na pondelok, ale podľa záujmu to nerobilo nikomu žiaden problém. A prečo by aj? Pôvodne mali zahrať aj MELANIES APRIL, ale chvalabohu, že žiaľbohu sa kvôli pracovným povinnostiam ospravedlnili. O pol ôsmej sú už sedmičky celkom pekne zamorené, a to ešte nejakí ľudia sedia dole. Je tu distro, vegánsky guláš sa čapuje do žemlí a rozdávajú sa texty oboch dnešných kapiel. Všetko ako má byť. Prví začínajú hrať STRIDOR z Brna, o ktorých som predtým nikdy v živote nepočul, a to môžem s kľudom povedať, že sa v brnenskej scéne plnej šachových rošád a intríg vyznám lepšie ako niektorí miestni. Je to ich štvrtý koncert a bohužiaľ je to aj počuť. Sú úplne nezohratí. Bicie by aj chceli hrať klepačky, no pravidelne po niekoľkých sekundách strategicky spomaľujú, basu vôbec nepočuť, nechcem napísať, že bola do počtu a v pomalších pasážiach to bolo úplne celé zlé s množstvom chýb. Na záver jediný počúvateľný opus, a to cover od LOIKAEMIE - "Good night white pride", ale aj to len s poriadnou dávkou fantázie. Ako keby to celé bolo postavené len o príhovoroch a textoch o vegánstve, proti kožušinovému priemyslu a sweatshopoch. To potom netreba robiť kapelu, ale prednášku. Alebo sa zavrieť na veľmi dlhú dobu do skúšobne. Každá snaha sa cení, ale toto bolo veľmi, veľmi slabé. Ľudia zmätene postávali, sem tam niekto pokýval hlavou. SIBERIAN MEAT GRINDER bola nie že celkom iná liga, ale iná dimenzia. Do posledného riffu vyšperkovaný hard core infikovaný starým thrash metalom s dvomi gitarami a dvomi zohratými spevmi nemohol vyvolať inú reakciu ako besný kotol, v ktorom sa okrem čiernych neveriacich duší váľali aj duše z bicyklov. Stage diving, circle pit, ..., žiadne iné anglické slová už nepoznám. Našťastie sa nerobili žiadne kačičky ani čĺnkovanie a podobné teplošiny. Do niekedy až brutálneho kotla sa zamiešávali aj obaja zamaskovaní speváci. Telovýchovná jednota Slayerized family si prišla na svoje. Ale ani zvyšok ľudí pri takejto vysokoenergickej muzike plnej šialených gitár nestáli ako solné stĺpy. Nedalo sa. Zahrali sa asi všetky skladby z oboch minialbumov, aj moju najobľúbenejšiu "Laughing in your face", pri ktorej nemať jaternicu, tak vytečiem a všetci by sa na podlahe šmýkali jak na kĺzisku. SMG hodili aj nejaký kaver (v príhovore pred skladbou stálo, že ho všetci musíme poznať), parádne príhovory a aj dve prídavky a aj napriek niektorým trochu dlhším skladbám je koniec koncertu. Som spokojný. Skvelo strávený pondzelék.
PS: Nabudúce jeden foťák na osobu!

#5498 rikArdo napí­sal/a: 09.10.2013 21:48:05