PUNKGEN

Po roku sme opäť odklepli koncert v rodnom Collosseu, tentoraz sme našťastie nepredskakovali modernej, ale určite drsnej kapele z Belgicka, ale už na prvý pohľad príjemnejším a hlučnejším telesám z hlavnej dediny našich južných susedov. V klube sme presne o siedmej, okrem čašníčky nikde nikto, pred pódiom stoličky neupratané a na ňom zhola nič. Keďže Maďariská majú komplet backline, čaká sa na nich pri nápojoch a rastlinách opojného charakteru. Pomaly sa začínajú trúsiť aj nejakí ľudia a asi o štvrť na 9 prichádzajú dnešní headlineri. Nejako sa to všetko narýchlo nahádže na pódium a koncert začíname my (WYNSTON SMYTH) so svojim ultra praso bordelom. Za mikrofónom hosťuje Robo Kaliňák, ale stihol dať len dve skladby, musel ešte utekať dohodnúť nejaký tender. Ľudia na nás čumia ako teľatá, všetci sú natlačení dobreže nie až ku baru, síce sa im nečudujem. To, čo sa valilo z reprákov bola jedna brutálna hluková facka za druhou. A to som kedysi nechápavo pozeral na malého Matúša, keď si v Backstage klube (klub o poschodie nižšie vtedy ešte o rozmeroch väčšej kúpelne) vyhúlil svoj aparát na maximum. Na záver 25 sekundový výplach skromne inšpirovaný IDIOTS PARADE a 20 minút slávy máme za sebou. Na pódiu je jednu chvíľu viac ľudí ako na stanici a za malý moment do nás perie trojica DISKOBRA maďarskú verziu d-beat crustu. Ani si nepamätám, kedy som niečo podobné videl naživo v Košiciach, bude to už poriadne dlho. Úplne jednoduchý dis cirkus, ktorý sa na nič nehral. Gitarista súčasne aj spieval, takže predvádzal klasické telesné cvičenia, kedy raz hral skrčený poctivo na gitaru, a potom naťahoval krk za mikrofónom. Plus covery DISCHARGE - "Fight back" a DISCLOSE - "Why cry the innocent", ale na môj vkus dosť suchota, gitara potichu = nevyhúlená na maximum, ináč vlastná produkcia celkom ok. Neviem kam sa počas DISKOBRY všetci podeli, ale ľudia už nestáli ani pri bare. Na poslednú kapelu DOG ATTACK sa odniekadiaľ vynorili ľudia, asi sa prestalo vyberať vstupné, ale tiež žiaden horibilný počet. No a Psí útok bolo celkom iné kafé; dve vyhrané gitary, na ktoré mastili opice so švédskym výzorom a prietokovými ohrievačmi namiesto pupkov. A aj muzika bola vyhranejšia a bez väčších chaosov, ako to bolo na prvú kapelu. Nakoniec organizátori z vlastného nedoplácali takmer nič, ľudia prišli, aj keď bol štvrtok a na ďalší deň zase "hc" / hc koncert. Rešpekt patrí neúnavnej posádke z Prešova, ktorí sú v Košiciach na koncertoch častejšie ako ja (moderné hc kapely, ktorá znie jedna ako druhá idú úplne mimo mňa) + tentoraz aj posádke z Popradu. Tak či onak, crust v Košiciach počúva tak 7 ľudí, podrobnú štatistiku extrémnejších štýlov mi má NBÚ poslať na ďalší týždeň. Kubo, nabudúce nejaký parádny fast / power violence a už sa na to môžeš vyjebať!