PUNKGEN

Celý čas sme sa smiali z predpovede, že cez víkend má prísť ochladenie a s ním aj sneh. Deň predtým bolo v Tatrách na odpočívadle 17°. Vychádzame z Rožnova a za Bečvami začína krupobitie. Za 5 minút je všetko biele, do zákrut ideme tempom ako keby sme auto tlačili. Krupy sa menia na sneh a kalamita je na svete. Nasťastie za Bytčou sa sneh mení na dážď, takže s kľudom prichádzame do Martina. Nájsť Elefant na prvý krát je celkom sranda, navyše ak je z jednej strany Hlavná ulica. Dnes tu mali hrať HUMAN HUMUS a GORDON SHUMWAY (bohužiaľ rip), namiesto nich zaskočili ČAK NOJS a koncert je BEZ VSTUPNÉHO! Hrá sa na pódiu, ale kto môže alebo dočiahne, hrá dole pod ním. Celá krčma mi príde ako zastrešená autobusová zastávka - na zemi dlaždice, stoly a lavice ako keby pribetónované k zemi a výčap ako bufetové okienko, už som len čakal, kedy si niekto namiesto pálenky opýta 30 deka tresky alebo zemiakového šalátu. Ale vďaka aj za takýto priestor. Rozbaľujú to BASAL BANAR - nakopnutý bordel crust so šialenými bicími a obojpohlavným spevom, ale dnes bez basy. Aj tak je to brutálny mangel, nielen na vybitie agresie a nechýbajú ani príhovory - "Sója z pekla" vedie! Začiatok neslušný. ČAK NOJS idú ako druhí. Tentokrát crust punk s dvomi gitarami (a basou samozrejme). Sound špinavý, ako pri takejto hudbe má byť, ale zdalo sa mi, že spev bol dosť nevýrazný, takže v tej špine celkom zanikal tým pádom vám ani nepovie, o čom sa tam húkalo. Ináč celkom dlhý set. Po nich ideme my, s WYNSTON SMYTH, v priečkách popularity postupujeme, už zvykneme hrať aj tretí haha. Zvuk naechovaný masaker, cítim sa ako v nejakej severskej odysei, kde bájni krasteri v snehu a ľade hľadajú nejaký squat, kde by načerpali nové sily na ďalšiu cestu. Ani to neodignorovala väčšina ľudí, takže to možno k niečomu bolo. Hráčsky dnes oveľa lepšie, aj keď je ešte čo doháňať. Na záver nová Aveho kapela GROUND CONTROL. Ave spieva v maske a je to taký improvizovaný gore grind, v ktorom neviem kde sa stratilo heslo Grind is protest. Bubeník makač, dáva si klepačky ako keby sa nič nedialo. Ja mám zmiešané pocity, ostatní aj celkom chválili, ja veľmi takúto hudbu nevyhľadávam. Dnes sa akosi po tacchos plackách (dobre som to nazval?:) zakecávam viac než obvykle a pod tiahou pána Bechera sa ráno zobúdzam na nejakom byte (vďaka za nocľah!), kde sa oslavovalo do rána. Podopíjame zbytky, už aj aj sa to zvrháva k pchaniu alkoholom obohatených tampónov do telesných dutín, ale ideme radšej na pizzu. Potom už len nezáživná cesta domov (dlhoročným výskumom som zistil, že počet zastávok cestou tam je neporovnateľne vyšší ako počet zastávok cestou späť) a víkend zakončievame tromi plzňami v miestnom športovom centre.