PUNKGEN

V novej Trhavine opisuje Iny na ceste do Spojených štátov Amerických trampoty s miestami na sedenie v Boeingu 747 Jumbo jete. Kluci ušatí, asi vás zavolám hrať opäť do Košíc, zoženiem vám pódiovku a zaplatím vám lístky v autobude Student agency trasou Plzeň - Praha - Bratislava - Košice, zložíte o tom určite aj pesničku. Kto nikdy necestoval týmto vtipom všetkých vynálezov, nie je punk! Zo všetkého najlepší je záchod o rozmere pätiny kubického metra. Našťastie vystupujeme "len" v moravskej metropole, ale aj tých osem a pol hodín by s rôznymi pokrútenými figúrami by dalo zabrať nejednému baleťákovi. Sme tu o deň skôr, čaká nás ochutnávka lokálnych pivovarov a menšia grilovačka v sídle firmy Papagájův hlasatel records. Tým ale nikoho zaťažovať nechcem, odviezli sme sa vlakom do Rosic, ochutnali niekoľko lokálnych pív, niečo zo zahrádky pogrilovali, a keď sa zotmelo, popasovali sme sa za pukania vinylových platní s fľašou absinthu a prepravkou pív až som sa zobudil ráno vyzlečení vedľa priateľky na posteli. Ako raňajkobed sa varí vynikajúca bramboračka z práve vykopaných zemiakov, ale kým sa dovarí, stihnem si dať na desiatu šesť lahváčov z novej, nenačatej prepravky. A to som asi nemal robiť. Dostávam sa naspäť do večerných stavov. Celú cestu autobusom a električkou do centra mesta prespím. Na hlavnom nádraží sa stretávame s košickým exilantom Papučom a alkoholickým živlom Rišom, ktorý tu prišiel z Bratislavy len tak na návštevu a na pivo. S ním je stále o zábavu postarané. Tých 30 minút, ktoré som v miestnej verejnej doprave prespal ma postavilo na nohy, tak zapadávame do Lidickej ulice do Ochutnávkovej pivnice. Po niekoľkých šmakoch a lakocinkách si dávame výbornú čínu a tiahneme šálinou na Yacht. Zlákali sme aj Riš@, pre ktorého bol doteraz najväčším hardcoreom na svete Billy Idol. Nech sa chlapec zaučí, roky na to už má. Prichádzame asi o štvrť na osem (nikto netipoval začiatok na skôr), ale omyl! Vidíme akurát ako si CONCUSSA odpája gitary a odšraubováva činely. Škoda, s nimi by sme sa hneď dostali do japonskej nálady. Nevidenie ďalšej kapely BRUNNER TODESMARSCH už neriskujeme a ostávame dole v útrobách klubu. Po tej facke, ktorú mi dalo ich 7 minútové demo, mi niečo vo vnútri napovedá, že nebudú hrať 40 minút. Možno ešte kratšie ako prvý koncert ROXORU na garážiach, kedy po tlačenici na HIPPIE KILLER vyšla väčšina ľudí von zafajčiť si, a keď sa vrátili, tak si počul už len nadávky a otázky "To sce už dohrali?" Takéto nasadenie som cítil aj u BT. Miruus® za mikrofónom je stará známa firma z kapiel FESTA DESPERATO a RISPOSTA a nedá sa povedať, že by v novej kapele vzdialil od týchto spolkov. Aj keď BT je hudobne trochu inde, agresívnejšie a rýchlejšie riffy, lyrika stále strieľa stále presnejšie a presnejšie nihilistické a ironické strely. Známe skladby z dema striedali ešte nevydané novinky. Už aj tak ich krátky set skrátili nejaké problémy s gitarou. Ale aj tak brutalita. Špina a zlosť, tak to má byť. Už teraz môžem nominovať split 7" s EVIDENCE SMRTI za jednu z najbrutálnejších nahrávok roka. Malá prestávka na pivo a výmenu a nákup ďalších harabúrd do izby na poličku a ideme sa pozrieť na MORKHIMMEL. Ďalšia brutálna kapela v dnešnom nabitom playliste. Pomalý gitarový rozjazd a už to ide. Seversky chladný black metalový crust aneb metal punk s nepríčetne vrieskajúcim Slávkom. Hrajú prevažne úplne nové veci (chystá sa nová LP), ktoré sú ešte prešpekulovanejšie a temnejšie ako posledná doska, ale dôjde aj napríklad na úplnu starinu "Endless wall of fuckers" z prvej nahrávky a na záver si obecenstvo vypýta megahit "Zítřek beze mě". To bol teda zážitok, vyrovnalo sa to neskutočne dobrému vystúpeniu pred ANTISECT, aj keď dnes hrali len s jednou gitarou. Taliansky all stars team KONTATTO dnes vypúšťam, už som ich raz či dvakrát videl, ich melódie počujem aj vonku, kde kecám s postavičkami z oboch republík, ktoré som dlho nevidel. Ale Danka si ich užila aj za mňa. Nasledujú usporiadatelia SEE YOU IN HELL. Dnes žiadna black metal ani gangsterská šou, ale ako stále šialené nasadenie ako keby to mal byť ich posledný koncert v živote. Vpredu to vrie, skáče sa, necháva sa kolovať mikrofón ... Hralo sa väčšinou z poslednej fošny "Jed", ale prišlo na rad aj na staršie "vály" "Kupředu" alebo "Dny". Ale to by neboli SYIH, keby svoj set nepripeprili niečím špeciálnym. Nehádzala sa do ľudí naga jolokia ani habanero, ale cover DISCHARGE si spolu s kapelou zahral a zaspieval sám 主 Gori z japonskej návštevy. Maximálna hluková deštrukcia sa ešte len mala začať. CONTRAST ATTITUDE. To raw punkové peklo sa nedá ani len opísať. Masa spotených tiel sa prediera cez hlukovú stenu, mnohým pri tom nepomáha pokročilá nočná hodina ani množstvo vypitého alkoholu, ale i tak sa snažia nepadnúť v tejto zákopovej vojne. Japonci do nás perú song za songom, peklo pre naše uši bez prestávky. Aj napriek cirkulárkam a karbobrúskam namiesto gitár spoznávam nejaké tie songy z posledných singlov. Zopár krár si aj skočím a cítim sa ako namačkaný v ľudskej konzerve. Masaker. Spotení, s modrinami a pískajúcimi ušami (bez toho viem, že to bol slabý koncert) ešte chvíľu šantíme hore na poschodí s rumom a horčicou, ale našťastie pre nás to netrvá dlho a poberáme sa k Jane na byt. Ako inák než pešo, lebo nám pred nosom odíjde nočák. Ešte keby mi škatuľa s platňami po ceste aspoň päť krát nespadla. Po úmornej hodine odmietam vegánsky segedín a padám rovno na matrac. Ráno sme sa chceli ísť najesť do Oázy, ale ledva stíhame tortúru v autobuse. Nejaké dve minúty navyše a stali by sme sa bezdomovcami v Brne. Nakoniec som už aj prestal nadávať, že osud zariadil, že namiesto Dánska, sme si CONTRAST ATTITUDE pozreli v Brne. Neskutočná podívaná. Teším sa na ďalší výlet do českých krajov a luhov!