PUNKGEN

Do centra Brnä to máme blízko. Tri zastávky šálinou a sme tam. No zase to až tak blízko to nieje. Ľahkých 460 kilometrov. Takže nelietame na trase Košice - Brno ako špinavá handra na buzeráku kvôli každej kapele. Ale keď sa už tam raz vyberieme, tak to naozaj stojí za to. Trochu ma aj sralo, že sa brnenský víkend kryje s Okthober festom, ale stačilo zopár telefonátov na protiextrémistické a dilema sa vyriešila. Srandujem, rodinného Okthober festu je veľká škoda, treba to vôbec písať?. Dúfam, že sa ešte zruší aj Ffud fest a v tomto banánistane neostane naozaj nič.
O desiatej vyrážame z Košíc (2x KE + 1x KS) a fučíme si to po diaľnici až sa čudujem, že z nášho starého pežotu tristošesť nevypadávajú za jazdy skrutky. Smutná zastávka na odpočívadle pod Tatrami a o pol 6 už parkujeme v Brne na Antonínskej. Večera v nenormálne skvelej a lacnej vegánskej jedálni Oáza, lahváče u Jany a už strašíme vo Vegalité. Kopec známich, niektorí čumia, čo že tu robíme, dávame pivné špeciály na bare (koho napadlo dávať do weizenu citrón???) a čakáme na prvú kapelu. Piatok otvára brnenská ALIUSTERRA s dvomi dievčatami v kapele (basa a spev). Tá druhá speváčka bola asi nová, nespievala všetky pesničky a ešte by sa možno zišla nejaká skúška navyše. Ináč celkom slušný anarcho hard core punk, nejaké príhovory a tak. V pláne split 7" s ROSA PARKS! Ako prvá kapela fajn, ale to najlepšie ešte len malo prísť. Vegalité sa zatiaľ začína upchávať, vzduch sa stáva nedýchateľným a vpredu tlačenka ako v USA vo výpredajoch na Black friday. Organizátorov zo SYIH asi mnohí celý večer bombardovali otázkami, prečo sa koncert nekoná na Yachte. Vychádzame hore na čerstvý vzduch, ale hore je ešte viac ľudí než dole, navyše celý podchod je neskutočne zahúlený. Schádzame dole na druhú kapelu - ZKAŽENÁ MYSL. Už z rozcvičky bubeníka je jasné, že nepôjde o žiaden peace @punk. Čakal som všeličo, ale toto bol naozaj námrd. Minútové výplachy grindu zmiešaného s hrubým crustom so šialeným spevom a klepačkami. Ledva sa začnú ľudia mrviť a už hraje ďalší song. Vpredu je to naozaj o dušu. Začínajú lietať prví letci, ktorí zostreľujú lampy zavesené na strope. Bordel ako sa na taký bordel patrí. U mňa veľké prekvapenie! Minútová vetračka a sme späť na RISPOSTU. Polovica kapely je nová, som zvedavý, aké to bude bez Miruusa. Späšťajú prvý song a .... a nič. Dobre, možno nepodarená zvuková skúška. Čakám na ďalšie songy, to že som ich nepoznal mi vôbec nevadilo, ale počúvam a zase nič. Nemám niečo s ušami? Ty vole, kde je tá stará dobrá RISPOSTA? Idem sa radšej vonku vyvetrať do smogu. LIFE z Tokya aspoň u nás nie sú najznámejšou japonskou kapelou, hoci hrajú niečo cez 20 rokov, majú dva albumy a niekoľko sedmičiek, ale to si sa určite dočítal na pozvánkach United crusties. Zapájajú nástroje a spúšťajú distortion peklo, presne aké som čakal. V Japonsku musia kombá a hlavy predávať už s takým prednastavením, ináč si to vysvetliť neviem. Kto prišiel neskoro, zo zadných radov nevidel nič, iba valiace sa vlny decibelov. Nasraný a hlučný (toto slovo má u nich úplne iný význam ako u nás) crust punk plný deštrukcie strún a činelov. Medzi niektorými pesničkami sa snažia aj o nejaké anglické prívohory, ale viac sa mi páči, ako zveril ten blonďavý gitarista. Ten bol úplne v tranze. Najväčší živáň večera. Samozrejme že aj pri nich prebieha výmena žiaroviek v zavesených lampách. Tri prídavky a je koniec. Koniec ako koniec, mnohí majú afterpárty v podobe pískania v ušiach. Spokojnosť. Dáme ešte nejaké pivo (už bez citrónov!) a dokaličení ideme na kutě. Ďalší deň.