PUNKGEN

Po niekoľkomesačnej koncertnej abstinencii, spôsobenej mojou neprítomnosťou v našej krásnej republike, som sa na tento koncert celkom tešil. Keďže išlo o súčasť minitourka, bol dátum potvrdený už pár mesiacov dopredu a bystrickú zastávku si na starosť zobrala naša lokálna celebrita Kuko. Výlet tak bol istý už pár týždňov pred samotným koncertom. Nakoniec sme naplnili sedemmiestne auto, takže zostavička ako lusk.

Prichádzame s predstihom, však vezieme organizátora a zodpovednú osobu. Na mieste sa motáme už okolo pol siedmej, čas sa vlečie ako sopeľ a ešte sa povlečie. Ľudia pozvoľna zapĺňajú klub, ale moje očakávania sú mierne precenené. Myslel som, že takýto line-up a piatkový dátum naplní 77-ku o niečo viac. Konečný počet bol okolo 65 hláv, čo nie je až také zlé, ale myslel som, že bude väčšia plnka. Navyše zo samotnej BB ľudí málo. Všetko sa nachystá priebežne, ale štart sa stále odkladá, pretože Bratislavčania sa zasekli v kolóne pri Zvolene, lebo niekto sa ráčil smrteľne vytrepať do járku.

Začína sa teda podstatne neskôr, tuším až okolo pol desiatej. Ako prví odpaľujú svoj set REPELENT SS, na nich som bol špeciálne zvedavý. Kapela šlapala brutálne a energeticky, išla z nich energia a obzvlášť zo speváka, ktorý pobehoval pod pódiom a chcel ľudí napumpovať, vybudiť a prebrať z letargie. Odozvy boli statické, ale nevypadalo to tak, že by to kapele prekážalo. Hrali s vervou a s nasadením. Mix pomalších pasáži a rýchlych výplachov ma brala a set sa mi mocne páčil, aj keď bol kus kratší, ako by som chcel. Čo však bola katastrofa, tak to bol zvuk. Nie som audiofil, čo pičuje na detaily, ale toto bolo mimo. Aparáty prejebané, bicie nazvučené katastrofálne. Nerozumel som skoro ani kokot, tu a tam sa dala vystopovať pasáž. Vokál sevas, tam som nerozumel nič, dokonca miestami ani medzi songami. Zvuková guľa bola neprehľadná a zvukár asi nastavil zvuk pre plný klub. Hučalo to, bolo to efektné, ale neefektívne. Škoda, pochovalo to výkon celej kapely. Napravilo sa to až ku koncu, celkovo krátkeho, setu. REPELENT SS peckoví, za zvuk palec dole. Aj dva.

Keďže P.B.R. ešte stále nedorazili, stage si obsadila HANBA. Relatívne mladá kapela, ale poskladaná z tvári z iných kapiel, ktorá si už svojím debutom urobila miesto na scéne. Bol som zvedavý a očakávania sa naplnili. Set, poskladaný hlavne zo songov z debutovej LP, bol svieži a nekopromisný. HANBA hrajú s prehľadom, pohodou, ale totálnym nasadením, a tak to aj vypadá. Jebali jeden song za druhým, zvuk bol konečne dobrý (alelujah) a ľudia sa nahrnuli dopredu a dočkali sme sa aj pohybu pred pódiom. Začne blázinec, schytávam ranu zvrchu a zázračne sa mi podarí zachrániť spadnuté okuliare. By som bol zvedavý na tú cestu domov, kebyže o ne prídem. To by bol len hardcore, haha. Set sa odsype rýchlo, drží ma celý čas a nemám k nemu čo vytknúť. Takto má vypadať solídne natrieskaný, skladateľsky zručný a muzikantsky posadený punk. Bodka.

Okolo pol dvanástej sa v klube hemžia už aj, nie svojou vinou, omeškaní POINT BLANK RANGE. Ich koncert patril medzi ich posledné, celkovo toto minitourko. Počas setu o tom bola niekoľkokrát reč. Vokalista Kubec končí, predpokladám, že to má čo do činenia s tým, že sa mu narodilo malé bábo. Zvyšok zostavy bude pokračovať pod novým menom. PBR pôsobili na scéne 9 rokov. Toľko k nim. Čo sa týka koncertu, zahrali dobre, ale mňa tieto moderné HC bez punkových elementov nejako nie a nie chytiť. Má to svoju kvalitu, nápady, prevedenie, energiu - o to pokoj. Len nejak mi tam chýba ten primitívny, priamy a nekopromisný nájeb. Každopádne však našli odozvu a pod stagom sa rýchlo zmobilizoval lokálny karate klub. PBR predviedli kvalitný výkon, našli svoju odozvu a rozlúčili sa štýlovo. RIP.

Samozrejme nám nejakú dobu trvá, kým zmobilizujeme celú posádku, a tak sa kolo pol druhej konečne pohýname smerom domov. Po pár metroch ma odstavujú policajti, nedal som dostatočnú pauzu na stopke. Vypadáme podozrivo, posádka púšťajúca štipľavé komenty prestane, až keď policajt prikáže stiahnuť zadné okno. Už je ticho, fúkam, nula celá nula, napomenutie za stopku bez pokuty a môžeme ísť ďalej. Po ceste úspešne netrafiam stádo 20 srniek, pološmykom sa vyhnem psovi v strede cesty (total adrenalín) a aj dva kamikaze králiky vyšli tiež bez ujmy. Po rozvoze som doma o pol 4, šťastný, že všetky živé tvory vrátane nás prežili bez ujmy. Nabíjať sa začnem v posteli tak za dvadsať sekúnd od uloženia. Výdatný trip.

#6342 nakopavac napí­sal/a: 30.03.2015 21:28:45

#6341 satelit napí­sal/a: 30.03.2015 11:45:54