PUNKGEN

Celý nápad s tripom do Ljublany vznikol v hlave človeka, ktorý sa tam nakoniec paradoxne nedostal. WOLFBRIGADE som mal tú česť vidieť dvakrát, ale v klube nie. A takisto som nebol nikdy v Ljublane, dátum je víkendový, je nás päť, tak prečo nie. Posádka vyráža doobedu, nech všetko stíha ako sa patrí. Od napojenia smerom na Budapešť je to diaľnica až tam, a nestretol som od slovenských hraníc ani jedno (!) policajné auto, takže cesta ide nepredpisovo a rýchlo.

Dorazíme s predstihom, poriešime vtipný check-in na hosteli, kde sám vyrátam milej a cudzo-jazykovo neznalej pani, koľko jej máme doplatiť. Ubytujeme sa, dáme pár pív, ktoré prozreteľne pribalil najprestížnejší člen výpravy. Dávame cháles v meste a hneď smer do klubu len pár minút od našeho hostela, do známej časti Metelkova. Prichádzame za tmy, ale je to veľká bomba. Neuveriteľný priestor, ktorý je tolerovaný miestnou samosprávou a očividne si žije vlastným a zaujímavým životom. Dostalo nás to, prichádzame tam aj na druhý deň večer. Je tam niekoľko barov, podľa plagátov sa tam toho deje hodne, nie je problém splašiť nejaké bylinky výmenou za pivko, ľudia sú milí, prívetiví a rôznorodí, rieši sa charitatívne vegan jedlo atď. Proste pecka, naplno si priestor obhliadneme ešte v nedeľu ráno pred odchodom, lebo je tam plno brutálneho streetartu, skulptúr, detailov, fórikov, fáz, výmyslov a čo ja viem čo ešte, čo ti v noci unikne. Keď budeš v Ljublane, toto miesto naisto nevynechaj. Spadnú ti vajcia!

Klub Gromka je stredne veľký, pre pár sto ľudí, najprv som mal dojem, že bude malý, ale nakoniec bol úplne akurát. Viem, že bol aj limit na vstup, lebo ja som lístky kvôli vzdialenosti radšej rezervoval, ale či sa dosiahol, ktovie. Každopádne sa to pomaly zapĺňalo, začalo sa načas a všetko šlapalo organizačne úplne po piči. Timing, akurátne pauzy medzi kapelami, zvládateľné fronty. A zvuk! To bola osobitná kapitola. Dlho som nebol v klube s takým parádnym zvukom. Čistý, čitateľný a prehľadný, napriek tomu masívny a deštrukčný. A mala ho každá kapela. Dotiahnuté po každej stránke, nebolo o čom.

LINK spoločne s LUST FOR DEATH išli separátne tourko, ktoré doplnilo line-up pre dva koncerty WOLFBRIGADE a KONTATTO tu a v Bologni. Večer odpália LUST FOR DEATH, francúzska temnocrustová brúska, ktorá keď nejebe ničivý d-beat, tak svoju muziku prekladá zaujímavými ponurými, ťažkými a mierne psychadelicko odídenými riffmi. Dve stránky muziky vo vzájomnom kontraste spolu s hrubozrným vokálom z pekla, umne napojené a pokombinované. Kompaktný hlukový masaker, ktorý má neskutočnú hlavu a pätu, energiu, dynamiku, nápady, prevedenie. Svoj ksicht. Plus zvuk, ktorý tomu len dodával nesmiernu intenzitu. Osprostel som, tak to tam rozjebali. U mňa support večera jednoznačne.

LINK z Belgicka, idúci po nich, sú o niečo menej experimentálni, aj keď prekladajú cez seba aj pomalšie pasáže. Ostáva zachovaná mierne temná atmosféra, muzika je ale kus menej nápaditá, spolieha sa to skorej na priamočiarejší prístup. Celkom ma to baví, nápady sú vzhľadom na konštrukciu songov pestré, takže set nenudí, ale až tak výrazný dojem ani príchuť jedinečnosti v tom necítim. Je to také štandardné. Zahrali fajne, muzikantské to bolo, set sa mi celkom páčil, ale po predošlej náloži to troška pokrivkáva v zlobe a deštrukcii.

KONTATTO z Talianska uzatvárajú predskokanský line-up. Ich set je oproti predošlým kapelám primitívny, v dobrom slova zmysle. Kapela sa s  ničím moc nejebe a ide si ten svoj crustový kolovrátok, ktorý hlučí, valí sa ako elektrická lavína, na ktorej sa nesie pre-echovaný vokál. Skaza čistá. Ku konci už aj mierne otupená. Tým, že sa to všetko nieslo v jednotnom hlukovom kolotoči postavenom na príbuzných nápadoch, mi už ku koncu ich set pripadal ako konštantný zvuk nejakého motora, splývalo to do seba, napriek čistému zvuku. Inak ale naložili statočne, žiadne pauzy, odsypávali jednu od druhej a malo to silne agresívny potenciál. A žena za bicími, oko sa potešilo.

Večer ubehol a konečne prichádza čas vlkov. WOLFBRIGADE nastupujú v plnej sile, oprú sa hneď po príchode na stage do toho a začína sa masaker. Jebú jednu skladbu za druhou, zvuk je čistučký, a tak počuť všetky tie melodické vyhrávky a vychytávky, ktorými sú (nielen) títo severania známi a povestní. Tým kvalitným zvukom sa celý feeling zo setu len zlepšuje, v duchu som sa bál pred koncertom, aký bude zvuk a či sa tam tie momenty nestratia. Ale v tomto smere všetko tip top. Na WOLFBRIGADE vidno odohraté roky, idú ako stroje, precízne a nekompromisne. A s prehľadom. Set poskladaný zo songov, kde by si každý ešte vedel dohodiť svojich favoritov, ale to by mohli hrať aj dve hodiny. Ide z toho neskutočný feeling, a hlavne tlak. Je to masáž, tsunami, energia, ktorá ťa tlačí pod zem. Prenikavé až na kosť. Čistý bager, ktorý ti lyžicou driape vnútro, kúsok po kúsku, track za trackom. Vidieť opäť WOLFBRIGADE a pritom zažiť túto energiu v klube bol neskutočne intenzívny zážitok. Netreba sa čudovať, prečo sú považovaní za špičku vo svojom obore. Crust s veľkým C.

Zhodnotené celkovo, výlet sem bola pecka. Koncert samotný bol bomba. Klub, zvuk, line-up. Veľmi solídne supporty, to oceňujem. Obzvlášť, keď sa stáva, že človek koľkokrát ide principiálne na nejakú známu kapelu, organizátor sa spolieha len na headline, bookne k tomu hocičo, len aby sa nepovedalo. Potom musíme strpieť kadejaké supporty všelijakej kvality, namiesto toho, aby dostalo priestor niečo kvalitné, čo má šancu ukázať sa a zaujať. Napríklad mne Francúzi doslova odtrhli dekel a nechali stáť s otvorenou hubou. Headline ani nevravím. A za ďalšie, lokácia. Ljublana je síce menšia a dá sa pobehať za jeden deň, ale je to jedno pekné mesto s príjemnými ľuďmi a atmosférou. Ak bude možnosť, navštív to tam, Metelkovu špeciálne. Ja budem koncerty v Ljublane odteraz jedným okom určite sledovať.