PUNKGEN

Xichtoplesk. Už ten názov je kvalita. Neviem ani ktorý ročník to teraz bol, ja mám pocit, že určite aspoň minimálne tretí. Minulého roku som bol prvýkrát a bol to teda nášup jak sa patrí. Kto o akcii zatiaľ nepočul, tak len pripomínam, že Xchtplsk je multižánrový jednovečerný minifestival odohrávajúci sa v košickom Collosseu na troch stageoch. Hore v 777 to mal znova na starosti Adrik a zyšok neviem. Minulého roku tu zarezonovali okrem iných ABORTION, 7MS, PRUGELKNABE, OTLOUKÁNEK, teda multižánrovosť aj v rámci jedného stageu. Na dolnom pódiu sa hralo kde-čo, no nedával som veľmi pozor. Na KORAI OROM som neostal, ponáhľal som sa domov. Z celého večera som ale mal dojem taký, že: hore stage paráda bez rečí a zvyšok? No šak proč néé. Toho roku to bolo teda úplne inak. Horný stage: užasné šalenstvo a dolný stage: šalenstvo užasné. Pojdem poporiadku: Prichádzam das o - (už neviem kedy som prišiel, ale ponáhľal som sa, aby som stihol) a na mieste už sa to hemží bradami, čírami, vlasami, maskáče, bundy, nášivky, všetky etno-folklórne atribúty na svojom mieste, no proste príjemné a celkom početne osadenstvo na svojom mieste. Na to ako sa v poslednej dobe nadáva, že málo ľudí, tak včera to tam bolo celkom fajn. Komorné, ale nie prázdne. Tak akurát. No neviem, aká je verzia organizátov, ja som sa cítil super. Stretávam Aďa ideme hore, kecáme, srandujeme, ochutnávam Adrikové pikantnosti (wasabi mňamka), prichádzajú Ostraváci, podnik sa plní a pomaly sa to všetko môže začať. Ako prvú kapelu večera ja registrujem kapelu LUTRA, ktorá bola pre mňa príjemným prekvapením. Chlapci hrajú niečo ako melo-crust (môže byť?). Nie som moc expert v tejto oblasti, jediné čo sa mi tak ešte môže pri tejto muzike objaviť na mysli sú dve platne z mojho regálu, a to FROM ASHES RISE - "Nightmares" a PERSONKRETS 3:1 - "Glorious dead". Dúfam, že som sa trafil. Muzika veľmi atmosférická, príjemne temná, plná zmaru. Chlapci to hrajú ozaj s nadhľadom. Ak si idete v tejto muzike, ich koncert, resp. nahrávku určite neobchádzajte. Mne sa to veľmi páčilo. Po ich sete idem na dolný stage, kde už začína prešovsko-košická kapelka YEKTAL. Kapela hraje inštrumentálnu uhladenú melodickú muziku. Gitary-trumpeta-saxík, fajnové opakujúce sa a gradujúce melódie za sprievodu šikovného bicmena ma rozkývali ako steblo vo vetre a pristihol som sa ako ulietam so zažmurenými očami kdesi naprieč vesmírom. Už ani nepamätám kedy som naposledy strávil takú obrovskú porciu pozitívnej hudobnej emócie. Myslím, že keď na prirovnanie spomeniem MASFÉL, tak vôbec nebudem od veci. Po nich to na hornom stejdži roztáča kapela FYASCO, Ďalšie prekvápko večera. Aďo ma už síce pred časom informoval o tom, že tu hraje nová pozoruhodná kapelka, no bandcamp toho neprezradil až toľko, čo včerajšie vystúpenie týchto šialencov. Chlapci si v trojici idú neskutočnú chaotickú muziku. Prasopalový preplesk striedajú melodické vyhrávky, človek ani nevydýchne a nasleduje ďalší výprask. Ozaj paráda chlapíci. Výborné to bolo. Nasleduje opäť presun dole, kde sa chystá niečo zaujímavé. Na bielu plachtu natiahnutú pred pódiom sa premieta výsek zo šialeného retro sci-filmu Podroze pana Kleksa a začína experimentálne hip-hopové predstavenie WIELKI ELEKTRONIK v zložení jeden platňojazdec plus mašiny a živý klavesák za sprievodu fakt dobrej videoprojekcie. Znelo to veľmi dobre, pripomenulo mi to staré časy prehľadávania internetových špajzí vydavateľstva Ninja tune a spriatelených labelov. Znelo to ako COLDCUT, HERBALISER či AMON TOBIN. Po tomto ďalšom zaujímavom prekvápku prichádza na rad jeden z dôvodov mojej účasti, a to vystúpenie ostravákov Skuldu a Vikiho alias PRUGELKNABE. Chlapci zvučia troška dlhšie, čo už v dave vyvoláva nervózne emócie (keď dobu zvučenia porovnáme s dĺžkou ich setu, tak môžeme povedať, že zvučia ako Čechomor :-)). Chlapci do nás napárali jednu rozbušku za druhou. S presnosťou atómových hodín zahrali aj niekoľko skladieb, ktorých dĺžka sa už dá rátať v desatinách sekúnd. Nič pre epileptikov. Tak toto vystúpenie splnilo a ďaleko predčilo moje očakávania. Presun dole na cybergrind speedcore záchvat v podobe one man show MARUOSA z krajiny vychádzajúceho slnka. Týpek s vlasmi dlhými až pod riť, mikrofónom v ruke obkolesený šľapátkami a všemožnými krabičkami povytriasal dušu s nejedného návštevníka. Sám som sa pristihol, že v triaške hromžim pravačkou do stropu. Miestami som sa aj pristihol pri tom, že tu už jaksi nechápem o co go, ale o sekundu na to som mal pocit, že tento ronin zbúra Kolo. Metláci, depešáci, pankáči, hipíci, všetci fajne zazverili a po vystúpení dokonca vypýtali prídavok. Dalo by sa povedať, že to bolo fakt dobré načasované vyvrcholenie večera. No večer na svoj vrchol ešte len čakal. Ádo a Viki, bicie a saxík, jazzgrind. Kto ešte nepočul ich Neanderthal jazz? Napravte to. Tu sa ale išlo aj trocha ďalej. Chlapci sa neboja po blastbeatovej plieskanici zvolniť a v kľude sa pohrať s melódiou. To, že vás o chvíľočku znova rozsekajú je to, čo na tom máme radi. Tak to má byť. Po predstavení chlapci zahrajú vyprosený prídavok. Z viacerých strán počujem "Najlepšia kapela večera!!". Toto bol zlatý klinec tohto košického hudobného sviatku. Xichtoplesk! Kvalitne prepleskaný so zaliahnutými ušami a dobrým pocitom idem domov. Teším sa. Teším sa, že je toľko skvelej hudby na svete. To, že ju všetku za svoj život nestihnem popočúvať je niečo, čo ma síce trocha mrzí, ale je to niečo s čím môžem po zbytok svojho života usilovne bojovať.