PUNKGEN

Predošlý deň!
Druhý deň sa budíme, ideme prakticky hneď pakovať veci do Slimáka, dojedá sa včerajšie vegan rizoto a kým sa balí, tak sa balí. Nasledujú raňajky dva pre bageteriánov a ide sa obkukať miestny park. Tam dostávam návrh pokračovať s kapelami do Špišskej Novej Vsi, keďže majú voľné miesta a auto do Budapešti sa vracia v noci späť. Beriem, tak sa kolo pol štvrtej pohýname smerom na východ. Cesta plynie fajn, do momentu, kým sa pojebe CD player v aute a  sme nútení počúvať rádio. Miestami ma chytá hrôza. Maďari sa smejú, koľko pičujem. Oponujem, že môžu byť radi, že nerozumejú slovenským textom, obzvlášť, keď ti vypeká teplý Gladiátor. Aspoň je na čom sa cestou fázovať. Ideme celkom dlho, kopec zákrut, samozrejme debatíme a dávame aj nutnú pauzu. Dorazíme s predstihom, hľadáme pľac a popritom naše auto šikovne Gabi stočí do dvojitého protismeru. Hneď nás vytrúbia a vyblikajú. Cítim sa tak akčne. Nakoniec nájdeme krčmu, parkneme a smer mesto zriešiť nejaký cháles. Obzerám mesto, nikdy som tu nebol, videl som jednu ulicu, tipujem že tú najhlavnejšiu, ale páčila sa mi. Hlavne to, že tam majú zeleň a nestavajú si tam betónovú pičovinu ako u nás. Stretávame časť organizátorov, odporúčajú nám neďalekú pizzu. Berieme so sebou naproti do parčíku a tieňa, lebo v pizzerke sto stupňov. Konzumujeme za prísnych pohľadov niektorých miestnych okoloidúcich. Nebola najlepšia, ale poslúžila. Taký som bol hladný, že aj krabicu by som zožral.

Vraciame sa na miesto, pomaly sa to chystá, fasujeme ďalšie chálo a stupeň sýtosti dosahuje maximum. Rozbehne sa kolotoč napi sa, zapáľ si. Kým sa začne, som už celkom zmátožený, ale teším sa, lebo viem, že bude bordel. Začína sa kolo deviatej, skončiť sa má do desiatej, čo sa samozrejme nestane. Prví idú opäť Maďari, a opäť to totálna skaza. Na chlp rovnako zahratý, posadený, precízny set. Čistý tlak táto kapela. Môžem len zopakovať: ak si na špinavý, agresívny a priamočiary hrubý grindcore nájeb, toto je tvoja kapela. ALEA IACTA EST, tiež nie je o čom. Zadrtia ako predošlý večer, s prehľadom, rýchlo a nekompromisne. Navyše tento raz sa dostáva aj na prídavky, idú sa dva covery, kde pomôžu Mark aj Marci. Nasleduje ešte noise, tento krát ale o niečo pestrejší, Mark si sadá za bicie a je to trio. Set sa potom prirodzene dostáva do širších polôh a skrz atmosferický začiatok dostávame od primitive tekno beatov až po sypačku a následné elektro vibrovanie. Tu ma to bavilo viacej, bolo to živšie, škoda, že takto nezahrali aj v LC.

Je odohraté, motáme sa po mieste a systematicky sa ohlupujeme. Nálada je fajn. Atmosféricky aj účasťou mi pripadali oba koncerty podobné. Tiež som mal pocit, že sa na koncerte ukázali ľudia, ktorí tam podporujú tieto akcie pravidelne. Panoval tam kľud, ľudia boli príjemní a v pohode. Nakoniec sa dostávame záverom aj na bar, kde sa púšťam do pár panákov. Netuším kedy sa lúčime a vyrážame smer LC/Budapešť, kým zvyšok ide prenocovať. Energetický výdaj aj z predošlého dňa je cítiť. Ďalej za mestom zaspávam v polohe, aká je možná, len keď idete piati s naloženými vecami ešte aj na nohách. Budím sa dvakrát. Prvý krát v Rožňave na pumpe, kde sa hneď po vybratí škamier motá a druhýkrát na moste pri vjazde do LC, kde sa pri mojom vykopnutí deje to isté. Lúčim sa a vyčerpaný padám o štvrtej do postele. Doničený, pokrčený, ohluchnutý. Ale tento víkend stál rozhodne za to. Kopa srandy, frkov, toxínov, kvalitného hluku a prítomnosti parádnych ľudí. To nekúpiš.