PUNKGEN

Ffud fest má označenie letný festival. Myslím, že toto slovo nevystihuje presne podstatu tejto akcie. Okrem hudby a príslušných vecí je hlavnou zložkou tohto festu uvoľnená nálada, maximálna sloboda a kopa ľudí, ktorých poznáš zľava zprava. A tí sa poznajú s ďalšími a tí s ďalšími. Prakticky sa tam teda poznáme ako keby všetci. A to je cítiť. Preto je Ffud viac ako festival. Je to gathering. Happening. Domácim výrazom proste stretnutie ľudí za nejakým účelom. V tomto prípade je to muzika, oddych, kamoši, parádne prostredie a ešte raz, muzika. A ešta raz kamoši. A to všetko bez zbytočných kokotín, v priateľskom a tolerantnom duchu, kde sa to celé nejak riadi samé. Proste Ffud. Môj druhý ročník síce len (áno, nasypal som si na hlavu už zopár kýblov popola), ale od minulého roku rozhodne potvrdená stálica v  mojom kalendári.

Tento rok chalani zabili parádny line-up. Už pred festom som sa vytešoval, čo všetko sa premelie popred moje oči. O zvuk sa nám stará Libor, v tomto smere všetko v poriadku. Areál, čo dodať. Malý, rýchlo každého nájdeš, všetko po ruke, malý plus veľký bazén plus ešte väčší Váh. Myslím, že vodu ocenili všetci. V duchu austrálskeho tepla sme sa smažili ako vajcia na panvici a toto bol najväčší bonus festivalu. Do budúcna by to chcelo pridať ešte viac výčapov, keď sa to nazbieralo, obstávalo sa celkom dlho. Už boli reči aj o bordeli z pohárov. Každý nech si stúpi do svedomia, ako kde robí bordel. Ako som spomenul v komente k udalosti, ideálnym riešením je eko kelímok za zálohu. Elegantné a krásne riešenie problému, ktoré funguje na festoch pre pár tisíc ľudí. Fungovalo by aj tu. A posledná pripomienka patrí psíčkarom. Patrím medzi Vás, ale fakt to myslím vážne, neberte si so sebou psy! Je im tam teplo, majú diskomfort a hlavne hluk. Keď animal liberation, tak aj pozametať pred vlastným prahom. Ten pes ti to povedať nevie, aj keď ťa ľúbi. Ak ho ľúbiš tiež, nájdeš mu na ten jeden víkend baby sitting. Myslím, že to ocení viacej ako byť priviazaný niekoľko hodín o strom/stage/auto, celý deň v teple, nepravidelná strava a pitie, kopa neznámych existencií a stres. Toľko v kocke k festu samotnému. Teraz sa troška pošpŕtame v tomto ročníku.

PIATOK:
Nebolo problémom zohnať posádku do auta. Prvý člen si miesto rezervoval ešte v máji. Plné auto sa sa z LC pohne o pol tretej, cesta ide v pohode a rýchlo. Je to paráda, keď sa na festival nejebeš cez dve republiky. Vonka ale hic brutálny. Dorazíme kolo piatej, vybaľujeme stany a slnko nás mláti fotónmi do hlavy. Intenzívne. Hneď ako dáme dokopy stany, rýchlo ubaliť a bežíme smer Váh a do vody. Schladiť systém aspoň o pár stupňov. Pomohlo, už sme boli na hrane. Okúpanko už stojíme v rade na drinky a pot sa vracia, pekelne je a bude. BLIND RATTVISA, ktorí si vymenili hracie časy s PROTI SRSTI, spúšťajú s meškaním, ktoré sa nabaľuje a potom nesie celým dňom. Kým hrajú, potím sa v rade a poriadne stíham obzreť až druhú polku setu z opodiaľ, v tieni. Je to dobré, energické, má to celkom dobré nápady, plynie to prirodzene. Furt som nejak otrepaný teplom, takže sledujem na pol oka až po moment, kedy k nám donesú stripovaného chlapca, ktorý kus odišiel od seba a vyplo ho. Zdvihnuté slnečné okuliare ukážu, že zreničky sa presťahovali na opačnú stranu buľvy a týpek dostáva pár faciek, než sa dá dokopy. Potom zalomí na stole a po prebratí mi vychlípe jednu z dvoch tvrdo vystátych minerálok. Nasrať. Hlavne, že to dal bez ambulancie. BLIND RATTVISA a ich set spádom udalostí len tak okrajovo prebehol popri mne. Ďalších domácich, SOUNDS OF QUALM obzerám už pozornejšie, páči sa mi to. Má to svoju atmosféru, postupy, nápady a smer, kam to chce ísť. Ten smer dosť pripomína ISIS, ale kto nemá hudobné vzory, nech hodí kameňom. Taká kombinácia rôznych žánrov, výsledok je však kompaktný a silne muzikálny, vyhratý by sa dalo povedať. Kus mi nesedí spev, chcelo by to iné polohy, ten škrek je oproti zvyšku náladovo inde. Chce to u mňa hĺbku, nebola tam. Tiež by som pre dobro veci skrátil prejavy medzi songami. Vyzdvihujem prvý balíček z distra, idem auto, balíme a vraciame sa na BUNDOLO. Celkom prekvapko. Fínsky HC v staršom strihu a lá osemdesiate s presahmi do power-violence. Energický, živelný set. Rozhodne im pomohol dobrý sound. Ich show ubehne rýchlo, ale zanechá príjemné dojmy. Bolo to také kus jednoduchšie a obohraté, ale malo to šťavu a spád. Krajania SMASTADSLIV idúci po nich, majú nápadmi troška širší záber a ich muzika má viac odbočiek. Tiež naložia celkom solídny set, je to výbušné, ale akosi menej útočné ako ich kolegovia. Sem tam hrajú aj kus rozhádzane, tak to troška stráca na feelingu. Inak fajn.

Teplo nás fliaska ako malé deti, a tak idem nájsť chladnejší azyl, vyzbrojiť sa tekutinami a ACCIDENTE sledujem odzadu, v rade aj mimo nej. Toto ma necháva chladným, príde mi to ako taký typický melodic punk spestrený ženským vokálom. Tieto veci si nejdem vôbec, takže sa to o mňa len obtrie a nenecháva výraznejší dojem. Nehovorím ale samozrejme za všetkých, spod stagu sa dostáva kapele ohlasu, takže všetko je v najväčšom poriadku. Ja sa šetrím ale na najväčšie peklo večera. RATOS DE PORAO je dnes už klasika. Legenda, ktorá pokombinovala ranný thrash, punk a HC a spravila z toho ten crossover, ktorým si získala z Brazílie meno po celom svete. Páni majú odohraté a z toho setu je to kurevsky cítiť. Navyše, chystali sa tak trikrát rýchlejšie ako ostatné kapely, meškalo sa v ten večer už dosť, ale títo týpci to stiahli na minimum. Prístup. Naspäť k setu. Bol ukrutný, jedna energetická nálož. Moc nespomalili, moc nezastavili, nepoľavili. Napriek veku hrali ako mladí a šla z toho pohoda, prehľad a radosť z robenia bordelu. Pod pódiom sa víril prach, ľudia išli spolu s kapelou. Stopercentné nasadenie, žiadne pózy, len poriadny rozjeb. Set sledujem z primeranej vzdialenosti a je to pecka. Už som mal možnosť ich vidieť raz na OEF, myslím, že tu dali lepší set. Napriek tomu, že majú meno a deň predtým trieskali na Brutal assaulte, malé pódium im pristane a očividne to vedia. Výborná voľba pre headline, bavka od A po Z.

Taliani CALL THE COPS sa museli v mojich očiach snažiť, aby to energeticky udržali na tej istej hladine a viac menej sa im to aj podarilo. Hrali s veľkou vervou, napriek tomu mi ich muzika úplne nesadla, a tak si pamätám hlavne výzor kapely, než ich samotnú muziku. Tá mi prišla bežná, nelíšiaca sa od ostatku, práve preto možno ostal tento dojem. Možno nastupujúcou únavou. Taký klasický, vo svojej škatuľke nápaditý, remeselne zvládnutý, dobre a energicky zahratý punk. 4SCUMS z Ruska potvrdili, že táto krajina plodí tiež zaujímavé kapely. Disbeat punk pokombinovaný postupmi staršieho HC, miestami rock and rollovou rytmikou a mierne metalovým tvrdým soundom bol celkom účinný pri preberaní sa. Meškanie naberalo na spáde, už mala hrať posledná kapela, a tak som z toho celodenného tepla v kombinácii únavy/jointov/pálenky začal už aj na lavičke poklipkávať. Rusi ale troška pootvorili oči, dávam sa na nohy, stretávam partiu s alkom a  hneď som svieži ako dych po Listerine. Fajná show, aj keď si okrem toho feelingu konkrétne moc nepamätám. JEŽIŠOVI PIVO NELEJ znie zaujímavo, ale motám sa hore dole a nesledujem to priamo. Znie to ako celkom úlet. Musím ale podopĺňať energiu, lebo do noci nás má ponoriť MÖBIOUS, a to chcem naisto vidieť. Začínajú s takmer dvojhodinovým meškaním, podpisuje sa na mne už únava, ale brko ako svet napudí receptory a tak sa môže tento pohrebným sludgom napáchnutý asfalt vlievať do duše. Napriek tomu, že len dvaja, je zvuk masívny a pohlcujúci. Atmosféra je citeľná, chalani privádzajú a zhmotňujú prázdnu temnotu. Je to doslova epické. Neskutočne ma berie ten feeling, a to ponorenie sa do toho. Žiadne slová, len ponurá muzika. Kebyže sa spustí búrka, bolo by to úplne dokonalé. Jediným vyrušením z tohto je dáky týpek, ktorý sa vyjebe na pódium a snaží sa dačo bliakať popri ich hraní do vypnutého overheadového mikrofónu. Ide mu tvár rozdrapiť, vonka nejde ani tón. Smiešne mi je za neho. Nakoniec pochopí, že ho tam nechce ani kapela, keď do neho priletí prázdny pohár od gitaristu. Tých 15 minút slávy ešte len príde, kamarát. Stačí počkať. A mať zapnutý mikrofón. Ideálne aj vlastnú kapelu. MÖBIOUS aj napriek tomuto momentu predviedli silný citový zážitok, jeden z tých najlepších na feste. Prenesenie feelingu do priestoru bolo neskutočné na tak vizuálne statickú a nizkopočetnú kapelu. Atmosféra bola hustá, že sa dala krájať, také to bolo. Celé dobre chalani, celé dobre.

Je dohraté a lanária ma na disco do stanu. Sú štyri ráno, jediný z posádky na nohách prakticky a unavený som jak kokot, prefiltroval som asi desať litrov tekutín a telo sa pýta spať. Hlava ho podporuje, lebo vie, že ráno udrú výpeky a pospím si dokopy nič. Aj by som sa nechal možno, ale kebyže mi hrá do kroku svižná elektronika. Spomínal som to aj minulom reporte, že raz ma nebavia všetky tie oldies, disko, domáce normalizačné a ponormalizačné popy už dupľom. Drumík v nejakom solídnom bpm by ma rozprúdil naisto viacej. Rozhodne sa s mojím názorom nestotožňuje kopa ľudí, lebo než niečo po štvrtej zaspávam, zo stanu ide vrava a ľudia idú party hard naďalej. Tak to má byť. Každému jeho. Ja aj tak nevládzem a vypínam sa.

SOBOTA:
Budím sa na to, že mi zo stien stanu kvapká na hlavu môj odparený pot. Rozlepím oko, kuknem mobil, osem ráno. Piče. Štyri hodiny nekvalitného spánku. Super. Zapotený od vajec po lopatky. Teplo neskutočné. Zhadzujem triko, otáčam sa polkou tela von, odvetrám stan. Nepomáha. Nedá sa ani tak. Vstávam a rozjebaný ako po šichte v lome obliekam plavky a okamžite sa zberáme osviežiť do Váhu. Konečne troška ľudskej pohody. Dávame káve, raňajky, motáme sa a hľadáme tieň ako feťák čistú ihlu. Dávame kúpačku č. 2. Voda, mocne ťa potrebujeme v týchto momentoch. Nastáva najhorší moment festivalu. Idem von z vody a rozjebe sami ľavá flip-flopka. Túto udalosť predýchavam hodinu. Zvyšok festu v teniskách. Krista. Ale podržali ma tri krásne sezóny, RIP. V tieni odpálime poľahčujúcu okolnosť a čakáme na začiatok setov.

Prvý na poradí je hneď tlak, CHEAP TALK verzus RÚBANISKO. Oldschool hardcore/punk striedajú nihilisticky nasraté nenávistné punkové výplachy. Napriek teplu a faktu, že sú všetci natlačení na kope na pódiu, obidve kapely famózny výkon. Pomiešať dve kapely s odlišnou muzikou, ale rovnakým názorom - skvelé spestrenie. Hodia sa k sebe. Set ma baví celý čas. Hrajú s energiou, chuťou a prístupom. Povyberali výborné songy a ubehne to rýchlo. Kľudne by som privítal ešte po tri skladby od každého. Maximálna spokojnosť. Famózny štart dňa. PRIATELIA PADAJÚCEHO LÍSTIA nedošli, idú the WILDERNESS. Sledujem to, je to v pohode, ale nejak mi nesadne vokál, hudobne môže byť, ale nič špeciálne to so mnou nerobí. Vyhráva tieň. Vraciam sa späť na show HUMAN HUMUS, ktorí si vymenili poradie s ďalšími Popradčanmi DISTAX. Iždo (ktorého som takmer nespoznal ako pochudol) a spol. tlakujú prvotriedny grindcore. Začnú rúbať, nič sa nenaťahuje a čistá skaza sa rozlieha do uší. Najebú tak 7/8 songov a set končí. Keď hralo RÚBANISKO, niekde opodiaľ vyvalilo strom. Irónia v praxi. Ohlasuje sa, že na desať minút bude areál kvôli tomu bez elektriny. HUMAN HUMUS tak končia. Mohli radšej tlačiť, ešte kým bola a kým by ich nevyplo. Z desiatich minút je samozrejme skoro trištvrte hodina a po nej sa na stage chystajú už DISTAX. Škoda, jediný grindcore na feste (PSIHOZA zo Slovinska neviem prečo nebola) aj to len polka setu. Troška ma to mrzí, ale nedá sa nič robiť. Ako náplasť ale set DISTAX. Tam som ostal prekvapený brutálne. Naposledy som ich videl, keď sme s nimi hrali pár rokov dozadu v Poprade. Odvtedy ušli velikánsky kus cesty a ich set bol bomba. Crust so severským strihom. Zohraté, posadené, hutné, nápadité, muzikálne. Bolo to fakt, ako keby som sa díval na nejakú severskú kvalitku. Bol to frontálny d-beat útok, priamočiary, ale pritom pestrý a so svojou atmosférou. Neskutočný feeling z toho šiel. Celý set som sa neodlepil pohľadom ani uchom od stagu. Nemám čo dodať. Zajebané na celej čiare.

Teplo ma ničí, tak počas KARGE MERI sa hroším v bazéne a počúvam/sledujem odtiaľ. Nevidím to, ale muzika znie viac než dobre. Príde mi to celkom nápadité a pestré, som rád, že sa domáca scéna rozrastá aj o takéto kapely. Je to fajn spestrenie, nedá sa furt len buchoty produkovať. Okúpaný a  schladený mi začínajú blikať energetické kontrolky, tak sa rozhodnem ísť poblednúť a troška pobublinkať k stanu, aby som bol večer fresh na tie najlepšie festivalové tlaky. PROTI SRSTI a KULTRA prespávam, budím sa pri tónoch KOTVA. Kým sa dohabem a dám dokopy, vypijem vyfasovaný rum do ruky, ubalím a všetky tie nevyhnutné veci, aj dohrávajú. Hlavné pre mňa ale je to, že teraz nasleduje blok toho najlepšieho, čo dnes a celkovo na feste uvidím.

FYASCO to zahajuje. Tu ani neviem čo napísať. Táto kapela proste bije slovenský top. Hardcore, ktorý si berie nápady skade chce, umne pokombinované a zahraté s neskutočnou vervou a nasadením. Pospájané veci naprieč žánrami, ale kompaktné a mimoriadne nápadité. Majú svoj ksicht. Spôsob, ako hrajú. Štýl, akým hrajú. Sú svojskí a jedineční. A to nielen na naše pomery. Kamoš to po sete vystihuje krásnou vetou: "Robia mi radosť, že sú naši!" FYASCO je prvotriedne vymyslená a prevedená muzika a bez preháňania momentálne asi aj najzaujímavejšia kapela, čo nám tu pobehuje. Zabili set neskutočný. Napriek tomu, že boli aj pauzy medzi songami na borovičku, ich set nekompromisne jedna devastačná nálož. U mňa rozhodne najlepší domáci set na tohtoročnom Ffude. Bez debaty. Americkí Portorikánci KDC berú stage po nich. Z nahrávky to znelo dosť sľubne, tak som na nich mocne zvedavý. Môj tajný tip festivalu. O očakávania naplnené. Temnotou nasiaknutý hardcore, ťažký a ponurý. Pritom zahratý v dobrom tempe a svižne. Dobré nápady, pokombinované do pestrej a rýchlej mozaiky. Prevedenie energické. Show brutálna. Kus ma mrzí fakt, že po tornáde od FYASCO sa to pred stagom kus vyprázdni a kapela nemá takú podporu, akú by si zaslúžila, lebo ich set bol solídny výprask. Malo to silu, ničivú energiu, osobitý feeling a prevedenie. A boli svojskí, žiadne kopiráky. Prudko zapamätateľná kapela. Po príchode z festu som pobehal na bandcampe celú ich diskografiu. Každému, komu to ušlo len odkazujem, veľká škoda ti. KDC bol tlak so všetkým, čo k tomu patrí.

Taliansky SLANDER som už mal možnosť vidieť a ich show mi vtedy v  klube vyrazila dych. Aj tu som čakal, že to tam roztrepú na kúsky a opäť len spokojne dodám: áno, rozjebali to tam. Od prvého odpočítania až po záverečný cover song Slander od TRASH TALK jeden veľký náklad. Hardcore zahratý v tých správnych otáčkach, nasratý, agresívny, útočný a nekomplikovane  pekne od podlahy. Práve v tom je sila tejto kapely. Nápady sa síce pohybujú v klasickom poli hardcoru, premiešané troškou špinavého crossover/thrashu, ale ich kombinovanie týmto chalanom neskutočne ide. Pripočítaj dobrý zvuk. Výsledok je ten, že intenzita tých songov a celej show je brutálna. Ich set bola jedna energetická bomba. Pod pódiom bordel. Lóve pomaly minuté, ale neskôr aj tak beriem poslednú split LP. Majú za dobrovoľný príspevok, dávam päť éčok a prispievam chalanom do drtičky, sú s kaufom vysmiati a  spokojní. No a nemaj ich rád. Jeba. Ďalší v poradí sú CRIPPLED FOX. Ide o ich posledné vystúpenie mimo rodnej maďarskej hrudy, ako som sa dozvedel údajne kvôli tomu, že spevák ide žiť do Malajzie. Haluz. Som rád, že som ich stihol vidieť. Tlakovali ako páni. Napriek staršiemu dátumu narodenia šlapali ako mladíci. Skate thrash/punk nájeb. Song za songom. Bez pauzy. Len tlačili a tlačili. Zaujímalo by ma, koľko tých skladieb stihli odohrať. Možno aj tridsať. Ale ako vravím, energie mali aj za dve kapely. Top moment, keď spevák hodil na stagei kotúľ vpred s rozbehom. Mimoriadne precízne a nahustené. Prišli, zapli sa, natlačili do nás maximum, ani si sa nestihol spamätať a bolo po tom hurikáne. No osprostel som z nich normálne. Ak prestanú hrať úplne, škoda ich bude.

Pomaly sa schyľuje k dnešnému headlinerovi. Poctivo naložený a nasypaný, vythrasovaný hardcore z Ruska. SIBERIAN MEAT GRINDER. S chalanmi som mal tú česť sa spoznať, keď som im robil polo-hoteliéra. Mimoriadne sympatickí týpci, ktorý to majú v hlave zoradené všetko na poriadku. O tom svedčili aj pauzy medzi songami, ktoré využili a predniesli pár slov. Hlavne im kvitujem to, že chápu jednu vec a to, že akákoľvek alternatíva k dnešnému štýlu života je naša spoločná cesta pre všetkých, či počúvaš hardcore, punk, grindcore či hip-hop. Všetci spolu proti nátlaku väčšinovej spoločnosti. S týmto sa, ako otvorená hudobná hlava, naplno stotožňujem! Kapela s názorom. K muzike. Bohapustý rozjeb. Gitaristi brúsia hmatníky až sa dymí z nich, rytmika dupe s plynom na podlahe a obidvaja vokalisti ako besné psy odtrhnuté z reťaze. Zahrali prierez vecami, hlavne z dvoch EP, ktoré vyšli nedávno na veľkej platni. Čo song, to kopačka do tváre. Nepredstieraná agresia, zosobnený hnev. Muzikantsky neskutočne precízne. Pri takýchto show sa ani nedivím, že kapela a aj záujem o ňu rastie. V globálnom merítku. Táto kapela má svoj vlastný štýl a postoj. SMG totálne potvrdili status headlinera a  položili celý Ffud na kolená. Mňa určite. Tip-top set.

SMG dohrali. Keďže som sa už päť kapiel za sebou nepohol a všetko poctivo sledujem, idem kus bokom si dať pauzu. Podpisujú sa na mne drinky a THC. Idem smerom k stanu, alko ma nájde aj tam. Celkovo je to dosť problém vyhnúť sa tu chlastaniu. Delírium ma kus oťapuje a vystriem sa s tým, že za pár minút sa zdvihnem a idem naspäť. Pár minút sa predĺži, rozlepím oči a  zisťujem, že som to natiahol na skoro solídnu hodinu. Teplo, dusno a  intoxikácia si berú daň. CONCERETE WORMS tak nevidím, prichádzam späť na DIESEL BREATH, ale asi len posledný song, dva. Celkom to znie fajn, ale stále sa len preberám a vyberám škamry z očí. Kuknem na playlist, piči, TINNER škrtnutí. Hneď na seba pičujem, aký som kokot, že som to prespal. Niežeby som to nejak extra počúval, ale chcel som to vidieť. Nakoniec zisťujem, že nedošli (pokazená dodávka v Nemecku), tak mám zo seba hneď lepší pocit. Hlavné je, že nájdem spitého kolegu a preberiem ho, tak stíhame SEDEM MINÚT STRACHU verzus MASSOLA. Tí sa zvučia a chystajú asi dlhšie, ako reálne hrajú. Nevadí, šlofík pomohol, tak si nájdem fajné miestečko na sedenie, balím a čakám. Spúšťajú neviem kedy, mešká sa. Noisecore verzus jazznoise/PV so saxofónom, či ako to mám označiť. Celkom pestré to je. Najviac sa mi páči, ako po sebe kapely strieľajú niekoľko sekundové songy. Je to intenzívne, hlučné a zaujímavé. Po pár minútach je po všetkom. Ako inak. Posledný set pre mňa v rámci Ffudu a bol som rád, že to vydalo na takýto odstrel.

Afterku vynechávam, ešte sa chvíľu motám hore dole, ale únava sa zase podpisuje. Navyše sme sa dohodli, že ráno padáme čím skôr. Akustické triezvenie vynecháme v prospech možnosti ísť domov hneď ráno a vyhnúť sa ďalšiemu extrémnemu teplu. Sety sa začínajú až o dvanástej a dovtedy aj pokapeme od tepla. Nedeľa tak prebehne veľmi rýchlo štýlom sme hore - balíme veci - balíme brko - ideme domov. Teplo je na zdochnutie, a tak nie je čo riešiť. Pohýname sa kolo jedenástej, prichádzam do LC, po rozvoze ľudí ešte do RS, okolo tretej a som rád, že sme to uhrali takto. Inak by sme došli ktovie kedy, zapečení a rozjebaní. Ffud je tak za nami a nakoniec môžem len skonštatovať, že bolo ultimátne peckovo. Najlepšie. Veľké díky všetkým, ktorí sa na tom podieľajú a robia z toho najlepší domáci festival! Vidíme sa o rok.

#6497 fpg napí­sal/a: 19.08.2015 08:33:49

#6496 koco @ napí­sal/a: 18.08.2015 15:38:45

#6493 mate napí­sal/a: 18.08.2015 12:39:53

#6487 sepletak napí­sal/a: 16.08.2015 15:16:18

#6485 fog napí­sal/a: 16.08.2015 11:03:55

#6484 Navi napí­sal/a: 15.08.2015 15:01:18