PUNKGEN

BANE. Jedna z legiend US hardcoru. Silná muzika s pozitívnym messageom. Na konte dvadsať rokov, nejaké albumy a niekoľkokrát obídený svet. Napriek tomu som BANE naživo ešte nevidel. Ukončenie existencie a rozlúčkové turné po Európe. Doslova posledný európsky koncert. A to práve v Budapešti. Výhoda našej polohy je to, že máme Budapešť bližšie než naše hlavné mesto. V praxi to znamená dobré akcie neďaleko a k tomu relatívne za pár šušňov. Nevraviac o tom, že toto turné Slovensko obišlo. K tomu ti pribalia ďalších osem kapiel, medzi nimi aj BACKTRACK. Tam sme proste museli byť. Jediná škoda, že CODE ORANGE nepotiahli turné až do konca. Ich set by tam ponaprával pár deklov. Nedá sa mať všetko a tak si na tých šialencov musím ešte počkať. Predpredajový lístok som inak ale sušil doma už mesiac dopredu.

Pozbierať plné auto nebol problém. Ideme piati, cesta beží parádne, ako porobili aj úseky na našej trase, než sa napojíš na diaľnicu. Čisté masielko. Dürer Kert nájdeš rýchlo. Odbočka na výpad a jedna križovatka a si tam. Krása. Sme tam už kolo pol 5, štart je oficiálne od piatej a hrať sa má od pol 6, aby sa všetko postíhalo. Brko, energeťák a debata o voľbách a iných pičovinách. Čakáme. Začína sa niečo neskôr, ale žiadne tragické meškanie. Bude sa hrať v dvoch sálach, takže by malo všetko prebehnúť plynule.

Otvárajú JAIL z Nemecka. Celkom svižný rozjazd, kvôli meškaniu kratší set. Má to tempo aj spád. Korčuľuje to niekde na hranici medzi starou a  novou školou, ale žiadne beatdownové nudy. Vedia pritlačiť na pílu a celkom zahustiť. Nápadmi také všedné a bežnejšie, ale celkovo energické a šťavnaté. Stratilo by sa to v záplave iných podobných kapiel. Naživo tu ale môže byť. V podstate v celkovom hodnotení druhá najzaujímavejšia kapela mimo headlinov. Presúvame sa vedľa na domácich SATELLES. Tí si idú modernejší strih tejto muziky, dve gitary, vyhrávky a zmeny, melodické postupy, šikovný bubeník. Trpí to ale strašným zvukom, ktorý priebežne sprevádza skoro každú kapelu na tomto stagei. Je to neprehľadné, gitarové vychytávky sa strácajú, čo tomu berie ďalší rozmer a bicie znejú ako z kontajnera. Výkon kapely rozhodne trpí. Inak to mohol byť vcelku zaujímavý set. Presúvame sa späť, opäť na Nemcov TAUSEND LOWEN UNTER FEINDEN. Taký mosh hardcore, strednejšie tempá, postavené na hutnosti, než punkovej vibrácii. Celkom nuda. Nastupuje už aj prvý karate krúžok. Odpozerám, ale nelepí sa na mňa. Ďalší domáci GHOSTCHANT v druhom sále tiež trpia zvukom. Mix HC a metalu, je to tvrdé a pritlačí to na pílu, nápady sa strácajú vo zvukovej guli a je to také statické, tak sa presúvame vonka voľačo skrútiť.

LIGHT YOUR ANCHOR, Nemecko, ďalší v poradí. Muzikálne to je, odohraté to je dobre, výkon fajn. Ale feeling ma nejak neberie, strihá to na pomedzí agresívneho nášlapu, a potom to poľaví, vyderú sa melodické spevy dopredu a feeling je preč. Nemám nič proti čistým vokálom, ale tieto kráska a zviera prepínačky treba vedieť spraviť. Ako keby sa na stagi striedali dve kapely. Nejak mi to nesadne spolu. Také zmiešané pocity z toho mám. Už obstávame dlho, zanedlho budú headliny a ešte ma nič z tých predkapiel neupútalo poriadne. Práve z týchto myšlienok ma konečne vytrhne čerstvý závan v podobe Nemcov WORLD EATER. Jednoznačne top support večera. Hardcore ako má byť. Bez zbytočných prídavných a nepotrebných príkras, priama direktívna nálož na tvoju hlavu. Oldschoolom smrdiaca muzika, skvelé striedanie punkových výplachov a strednotempových rozjebov, všetko nadávkované v správnej miere. Energia a náboj z toho šiel na všetky strany. Krátky, ale intenzívny set, ktorý v tej záplave trčal, lebo sa na nič nehral, nič nové nehľadal, ale navaril to najlepšie. Zvuk mohol byť aj lepší, ale bolo to prehľadné a hlavne to malo poriadny boxerský náprah v sebe. Toto bola pecka, rozhodne odporúčam. Konečne poriadny hardcore v rámci tohto večera.

Rýchlo utekáme zapáliť, lebo na rade je BACKTRACK z New Yorku, a  to si nemienim nechať ujsť. Narazil som na ich muziku už pár rokov dozadu, zaujala ma a definitívne som im prepadol, keď som ich videl naživo v Košiciach. Show brutálna, odfúklo ma od stagu. Takže čerstvo intoxikovaný sa predieram davom dopredu. Odpočítavačka a už to ide. Čistý náklad. Gitarová stena, ktorá ťa pohltí a zasype. Rytmika na presnom bpm, aby ťa trhalo do pohybu. Ujačaný, charakteristicky štipľavý vokál. Strednotempové rozjeby, mohutné a hutné, ktoré ťa nakrájajú na kocky, agresívne pasáže vydupavajúce dieru do tvojej hlavy. Dynamický set. Pod stagom peklo. Keď vytiahnu "Lost in life", "The worst of both worlds", či "Under your spill", lietajú telá. Čistá explózia, veľká energia. Nekompromisný, devastačný set. Škoda, že ubehol tak rýchlo. "Erase the rat" ako posledný song, dokrájané, tešilo nás. Neni čo dodať. Rozjeb. WOLF DOWN, ktorí to po nich preberú vedľa, je naproti tomu totálna nuda. Počujem len dookola tie isté motívy, žiadne zmeny, breaky, zaujímavé ťahy. Jediný zaujímavý atribút, ženský vokál, tam už nie je. Spieva týpek, k zmene došlo vraj tak, že komplet celá kapela vybúchala dakde v backstagi nejakú babu. xGangbagx. Je mi to jedno, osobne mi táto kapela hudobne nešmakovala ani vtedy a ani teraz. Precenená nuda, v ktorej sa nič nedeje. Zvládam asi tak tri štyri songy a tak s Olim ideme radšej nájsť nejaké miesto na BANE a posadiť sa a nechať tak oddýchnuť unavené, prestojené nohy.

BANE to začnú približne niečo po jedenástej. Nikdy som nepatril medzi ich ortodox fanúšikov s detailne naštudovanou diskografiou. V jednom momente mi táto kapela skrížila cestu a od vtedy ma ich muzika baví. Vidieť ich, keď je tá možnosť naposledy, bolo ako keby povinné. A rozhodne bolo čo obzerať. Akonáhle spustili, nastal chaos. Ľudia začali šalieť, kapela jebala songy a atmosféra sa len stupňovala. Prehrabli komplet diskografiu, vytiahli (zrejme) to podstatné, ale hlavne to bolo celé jeden nekompromixný tlak. Show ako z  veľkej hardcore knihy. Aaron lietal s mikrofónom hore dole, hocikedy ho hodil ľuďom, nech si zablikajú s ním. Hrali silne muzikantsky, uvoľnene a s prehľadom, pritom so strašným nasadením. 20 rokov hrania nezaprieš. Stage sa delil medzi kapelu a fandov, ktorí výdatne podporovali kapelu pohybom. Ten bol tiež epický. Telá lietali, teplota 300 stupňov, vzduch na hrane dýchateľnosti. Bordel ako sa patrí. Niekoľkokrát odznelo, aký silný majú BANE vzťah k Budapešti a showkám tu, dokonca celé turné zariadili tak, aby posledný koncert vyšiel práve sem. Rozhodne vedeli prečo. Silné emočné chvíle pre kapelu. Bolo to viditeľné. Napriek tomu, že hrali približne hodinu a  pol, to celé prebehlo rýchlo. Samozrejme sa vyreval ešte nejaký ten prídavok. Celé to bola jedna veľká jazda. Silná kapela, so silnou muzikou a správnym postojom k veciam, nám dala svoje zbohom. Veľkým a pozitívnym štýlom, ak to vedia len oni. Rozlúčili sa, boli aj slzy a je po všetkom. BANE zdôraznili, že sú strašne šťastní, že poslednú kapitolu svojej kapely môžu písať sami a za okolností, aké vyhovujú všetkým. A tú európsku finálnu kapitolu napísali práve tu. Silný moment a som rád, že som mohol byť pri tom.

Hneď po konci balíme, čaká nás cesta domov. Haluz po ceste v Šalgotarjáne, na výpade stretávame diviaču rodinku a o 500 metrov neskôr na kruháči dve srnky. V meste. Mindfuck level desať tisíc. Prekonávam svoje nepredpisové šoférovanie a za jasnej noci to dávam do Fiľakova za hodinu a desať minút. Kým však dám Fiľakovo-RS-LC, aby som vyhodil ľudí, vďaka hmle to trvá skoro toľko isto. Doma ešte ohlušený toľkou energiou neviem zaspať a vybavujem si rôzne momenty večera. Bolo to silné. Celé. Hlavne preto, že BANE už naživo neuvidíme. Kto to prepásol, druhá šanca nebude. Som rád, že môžem povedať tú trápnu a ošúchanú vetu: bol som pri tom.